Slovensko žaluje EÚ pre pravidlá NGT. O samotnej technológii pritom ešte len začíname hovoriť

Ešte pred niekoľkými týždňami som sám nevedel, že existuje nejaká skratka NGT. Keď som pojem „nové genómové techniky“ použil v titulku správy o tom, že Slovensko chystá žalobu, málokto na to klikol. Nuž, bolo treba použiť prinajmenšom skratku GMO, tá nám aspoň niečo hovorí. Podľa poslednej aktualizácie Slovensko žalobu nakoniec aj podalo, a to 21. septembra na Súdny dvor EÚ.

V minulosti som bol odporcom všetkého, čo sa spájalo s označením GMO. Dnes vidím, že môj odpor bol postavený na dojmoch iných, nie na vlastnom štúdiu, porozumení kontextu či váhe relevantných argumentov. Nestal som sa ich obhajcom, no keď som sa rozprával s rastlinným biológom doc. Viktorom Demkom a prechádzal stanoviská jeho pracoviska (Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV), kritikov (VERITAS či ENSSER), ministerstva i Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), jednoduché rozdelenie na priaznivcov a odporcov genetických úprav sa vo mne začalo rozpadať.

Aj konvenčné spôsoby šľachtenia môžu škodiť, niektoré ich metódy sú agresívne a tiež spôsobujú genetické zmeny. Dokonca už samotné kríženie mení genetickú výbavu potomstva, hoci nejde o GMO v právnom zmysle.

Zároveň človek zisťuje, že spor nie je ani tak o tom, či používať nové genómové techniky. Technológiu ako vedeckú metódu neodmietajú ani niektorí jej hlasní kritici. Príkladom otvorenosti k jej využitiu je aj Vízia Slovensko 2040 o smerovaní krajiny. Tá píše, že „rozvoj biotechnológií vrátane nových genómových techník“ môže prispieť ku kvalite, bezpečnosti, výživovej hodnote a udržateľnosti produkcie pri zachovaní vysokých požiadaviek na bezpečnosť potravín. Vláda víziu schválila, hoci nové európske pravidlá pre NGT napadla.

Rozhodujúca otázka znie teda presnejšie: Kedy stačí overiť, ako bola rastlina geneticky zmenená, a kedy treba osobitne skúmať aj jej správanie a účinky v konkrétnom prostredí? Popri tom stojí právo človeka vedieť, ako vznikla potravina, ktorú kupuje.

Pravidlá a rozdiel medzi kategóriami NGT1 a NGT2 som podrobnejšie vysvetlil v prvej časti. Pri NGT1 sa má overiť, či rastlina spĺňa zákonné kritériá genetických zmien. Potom už nebude podliehať individuálnemu hodnoteniu rizík podľa osobitných pravidiel GMO. Označené bude osivo a ďalší rozmnožovací materiál, nie nevyhnutne konečná potravina. Pre NGT2 zostáva individuálne hodnotenie rizík a povoľovanie. Transgénne rastliny s DNA z nekrížiteľného druhu do nového režimu nepatria. Nariadenie sa začne uplatňovať 17. júla 2028.

Docent Demko mi vysvetlil príklad zo šľachtenia zemiakov. Ak chceme preniesť užitočný znak z krížiteľného príbuzného druhu, opakované kríženie môže so žiadaným úsekom DNA preniesť aj množstvo ďalších génov. Cielený postup môže niektoré kroky skrátiť. Neznamená to však, že každú odolnosť voči suchu či chorobám možno jednoducho „zapnúť“ úpravou jedného génu. Komplexné znaky stále potrebujú výber rastlín, poľné skúšky a často kombináciu metód.

Britskí vedci v dvojročných poľných pokusoch porovnali geneticky editovanú pšenicu aj líniu získanú chemickou mutagenézou. Obe znížili obsah voľného asparagínu, z ktorého pri pečení vzniká nežiaduci akrylamid; pri skúšaných editovaných líniách sa znížila aj jeho tvorba v pečive. Je to merateľný výsledok v konkrétnom pokuse, nie dôkaz nižšej chorobnosti ľudí ani záruka prínosu pre slovenské polia.

NGT teda nie sú zázračnou náhradou šľachtenia. Nie sú ani metódou, pri ktorej by bol každý možný problém neznámy. Genetické zmeny sa skúmajú roky; niektoré konvenčné šľachtiteľské postupy, napríklad chemická či radiačná mutagenéza, tiež vytvárajú množstvo neplánovaných zmien. Samotné porovnanie však neukazuje, aká kontrola je primeraná pri novej rastline.

Prieskum tímu okolo Jána Pokrivčáka zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, uskutočnený začiatkom roka 2024 v piatich európskych krajinách, ukázal slabé povedomie o NGT. V každej z krajín sa pýtali tisíc ľudí. SPU uvádza, že o nich na Slovensku niekedy počulo menej než 40 percent respondentov a iba šesť percent malo podľa vlastného hodnotenia dosť informácií. Po vysvetlení pojmu prevládal v päťštátnej štúdii neutrálny postoj, hoci Slováci patrili medzi najmenej ochotných kupovať takto získané potraviny.