Sucho po daždi nezmizlo. Následky môžu trvať roky
Búrky ovlažili povrch, no nedostatok krmiva môže prinútiť farmy zmenšiť stáda. Slovensko pritom využíva iba 15 percent štátnej závlahovej siete.
Slovensko
Jakub TužinskýRedaktor
.jpg&w=3840&q=75)
Búrky ovlažili povrch, no nedostatok krmiva môže prinútiť farmy zmenšiť stáda. Slovensko pritom využíva iba 15 percent štátnej závlahovej siete.
Augustové búrky priniesli ochladenie aj výdatný nárazový dážď. Mohlo by sa zdať, že to najhoršie je za nami. Povrch pôdy sa však ovlažil podstatne viac než hlbšie vrstvy a straty na časti úrody už neskoré zrážky nezvrátia.
Dážď je udalosť, sucho je bilancia. Niekoľko búrok nevymaže deficit, ktorý sa v niektorých regiónoch hromadil päť až šesť mesiacov. SHMÚ k 23. augustu konštatoval zlepšenie, nie koniec sucha. Za predchádzajúcich 90 dní chýbalo na väčšine Slovenska vyše 75 milimetrov zrážok a miestami viac než 150 milimetrov. Mesačný výhľad navyše označuje obdobie do 20. septembra ako celkovo zrážkovo podnormálne.
V hornej vrstve pôdy sa situácia zlepšila, no monitoring Intersucha ukazuje, že v hĺbke 40 až 100 centimetrov zostalo extrémne sucho približne na dvoch tretinách Slovenska. Pole teda môže byť po búrke na povrchu mokré, zatiaľ čo koreňová zóna zostáva vyčerpaná.
Prvý odhad Štatistického úradu, založený na stave k 20. júnu, predpokladal úrodu hustosiatych obilnín tesne pod 2,6 milióna ton, medziročne približne o 17 percent menej. Terénna bilancia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory z 20. augusta však vyznieva priaznivejšie: ozimné obilniny priniesli priemerné až mierne podpriemerné výsledky, jarné dopadli horšie.
Obe informácie nemožno priamo porovnať. Štatistický úrad odhadoval celkovú úrodu na Slovensku oproti silnému roku 2025, zatiaľ čo komora kvalitatívne zhrnula výsledky svojej členskej základne. Druhý oficiálny odhad má Štatistický úrad zverejniť 2. septembra.
Horšie sú na tom objemové krmoviny. Regionálne hlásenia SPPK uvádzajú pri prvej kosbe lucerny výpadky 30 až 40 percent, pri druhej viac ako 50 percent a pri sene 40 až 50 percent. V časti regiónov už farmári krmivo nakupujú alebo predávajú hovädzí dobytok a ovce.
Sucho zasiahlo viacero regiónov a možnosti nákupu krmiva sa postupne zužujú. Z pohľadu potravinovej bezpečnosti preto nemusí byť najväčšou hrozbou slabšia úroda pšenice, ale zmenšovanie domácich stád. Ak farmy časť zvierat predajú alebo odvedú na bitúnok, následky sa môžu preniesť do ďalších rokov. Obnova hovädzích stád je pre dlhý reprodukčný cyklus pomalá a môže trvať roky.
Sucho navyše neprichádza do zdravého odvetvia. Ako sme ukázali v analýze cien mlieka, časť chovateľov už čelí poklesu výkupných cien. Teraz sa k nižším príjmom pridáva drahšie alebo chýbajúce krmivo. Súbeh oboch tlakov môže znížiť dojivosť a prinútiť ďalšie farmy zmenšiť stáda.
plochozemec
Pred 3 dňami
Škoda že nemáme informácie, ako to fungovalo v minulosti. Jediná moja osobná skúsenosť je tá, že v lete sme sa kúpali na rybníku, kde bola čerpacia stanica a zakaždým tam prišiel pracovník a zapínal zavlažovanie. Po revolúcii to este nejaký čas fungovalo, teraz... Ruiny a rybník zanesený bahnom, o kúpaní ani reči. Takých ruín zostalo po 'úspešnej ' ekonomickej transformácii plno.
Teofil
Pred 3 dňami
Nedali sa na obnovu zavlažovacej infraštruktúry využiť eurofondy? Naozaj musíme zháňat súkromného investora, ktorý "zainvestuje" 500 miliónov a naši poľnohospodári mu to budú roky splácať?
Schimpy
Pred 3 dňami
Nebojme sa. Nastúpia odborníci z PS a po voľbách isto zaprší.
Bibiak
Pred 3 dňami
K tomu nedostatku sena. V júni ešte sucho nebolo. Tráva narástla riadna. Prišli miestny družstevníci, trávu pokosili a nechali tak - zhniť. Pokosili ju pre to, aby dostali dotácie od nášho štátu ( peniaze z našich daní) za udržiavanie rázu krajiny. Túto prax praktikujú už nejaký ten rok. Tak, len taký malý postreh. Na vedľajšej ploche - cca 1/2 ha, kosí náš sused. Chová bujaka na mäso. Toho roku si pochvaľoval ako veľa a kvalitného sena má. Ak máte chuť nejakého lajdáka nakopať do r...i, tak vitajte v klube.
Kulka
Pred 3 dňami
Posledne roky (zhruba 3) pravidelne pozorujem pocas dna oblohu. Takmer kazdy den. Zijem v meste Modra, na zaveternej strane Malych Karpat. Teda, tradicne u nas prsi ovela menej nez na Zahori. Vsimla som si, ze predovsetkym, ked sa od Atlantiku blizi front oblacnosti, v spravnom nacasovani zacne "letecka kampan". V pomerne nizkych vyskach prelietavaju po oblohe jasne vidititelne lietadla a za nimi ostavaju suvisle i prerusovane NEMIZNUCE biele pasy, ktore sa ako akysi biely rosol rozprestieraju do sirky. Myslim si, ze nastriekany material z jednotlivych lietadiel kumulativne predstavuje umelu prekazku toku zo zapadu bliziacej sa oblacnosti. Oblacnost, z ktorej by aspon co to mohlo naprsat je takto pozdlz Malych a Bielych Karpat presmerovana smerom na severovychod. Modra ako aj uzemie smerom na juhovychod Slovenska ostavaju bez zrazok. A tak su niektore oblasti severneho Slovenska premocene a juh vysuseny. Dokonca aj v pripade, ze vietor prinesie od zapadu mensie kopovite oblacnosti-potencialny zdroj letnych kratkych prehanok- aj medzi tieto formacie oblakov vidim ako vstrekuju "bielu hmotu", ktora nemizne a prekaza. Povazujem takuto cinnost za zasah do prirodzenej distribucie vlahy vramci nasho uzemia, umele vytvaranie suchych oblasti na jednej strane a prebytok zrazok v inych oblastiach, v ktorych takto prebytok vody casto stecie bez uzitku. Kuchyna. Sliac. pozn: kondenzacna para, ktoru pozorujeme po prelete bezneho civilneho dopravneho lietadla od Viedne, Bratislavy, ci Budapesti mizne v priebehu nanajvys jednej minuty.