Môcť sa opäť sústrediť

Môcť si tak dopriať tri mesiace bez internetu. Odpratať sa niekam k moru a dať si oddych od neustále pípajúcich SMS, whatsappiek, kopiacich sa emailov, svietiacich notifikácií, nemých výčitiek neprijatých hovorov. A spojiť to s pauzou od prívalu novinových správ plných informácií, ktoré človek potrebuje akurát tak na zvýšenie tlaku…

Snívajme ďalej. Čo tak si dať nielen oddych od všetkých nešvárov internetu, ale dobre sa vyspať a potom sa zobudiť osviežený a bez potreby kofeínu? Prihoďme k tomu schopnosť opäť sa sústrediť. Napríklad na čítanie kníh. Prečítať Tolstojovu Vojnu a mier a neposúvať len oči po písmenkách, ale naozaj sa do príbehu ponoriť tak, že sa z Ruska 19. storočia vynoríte ako nový človek…

Kým takto snívam, naskočila mi spomienka na iné sny, tie z filmovej väznice Shawshank. Hlavný hrdina Andy Dufresne černošskému spoluväzňovi vyrozprával plán, čo bude robiť, keď sa raz dostane z väzenia. O mexickom mestečku Zihuatanejo, kde si otvorí hotel, opraví starú loď a hostí v nej bude voziť na rybačku.

Prečo sa mi vlastne predstava troch mesiacov bez internetu spojila s filmom o úteku z ostro stráženej väznice? Možno preto, že rovnako ako sen Andyho Dufresneho, znejú mi mesiace oddelenosti od globálnej digitálnej informačnej diaľnice neuskutočniteľne.

S takýmito pocitmi nie som sama. Podobné reakcie na svoj plán odpratať sa na tri mesiace bez internetu k moru zažil aj autor knihy Ukradnutá pozornosť (Stolen focus). Novinár Johann Hari v publikácii z roku 2022 popísal radikálny digitálny detox: Počas troch letných mesiacov odišiel do amerického výletného mestečka Provincetown a schválne si so sebou zobral iba obstarožný laptop a dôchodcovský mobil. Oba prístroje mali niečo spoločné: nedokázali sa pripojiť na internet.

Radikálne odpojenie od digitálneho gumidžúsu malo svoj význam. Novinár totiž vedel, že len jeho vlastné rozhodnutie nestačí. Pokiaľ by Hari mal prístup na internet, stokrát by si mohol vypnúť notifikácie alebo zaviesť pravidlo, že online strávi len 30 minút denne. Neodolal by.

Hari pritom v knihe často zdôrazňuje, že problém odolať lákadlám internetu netkvie v slabosti jednotlivcov. Popisuje, že dizajnéri v Silicon Valley systém navrhli tak, aby využíval ľudské slabosti. Navrhli ho tak skvelo, že vlastným vynálezom nakoniec podľahli aj oni sami.

Keď autor ľuďom vysvetľoval svoj trojmesačný digitálny detox, zažil vraj dva druhy reakcií. Jednou z nich bola úzkosť: „Ale čo keď nastane mimoriadna situácia?“ pýtali sa. Hari na to odpovedal otázkou: „Čo by sa muselo stať, aby som bol nútený ísť na internet? Nie som predsa prezident USA.“ Keby sa čokoľvek dialo, mal spisovateľ so sebou telefón.

Druhým typom reakcií Hariho okolia bola závisť. Jeho známi začínali snívať, čo by oni s takýmto dlhým časom bez internetu spravili. Začali by znovu hrať na klavíri, maľovať, dočítali by knihu… (Opravili by starú loď?)

Hoci to znie ako bežné sny o dlhej dovolenke, sme skôr svedkami niečoho väčšieho. Návrat k sústredenosti je podľa Hariho aj znovuzrodením človečenstva. Ľudia nie sú stroje a náš mozog sa za ostatných 40-tisíc rokov až tak nezmenil, píše autor. Denne sme podľa neho schopní absorbovať také isté množstvo informácií, ako dávni obyvatelia jaskýň. Nech sa teda snažíme samých seba akokoľvek „hacknúť“, či už chemicky, alebo technologicky, stále ostávame na úrovni prvých homo sapiens sapiens.

Zo snáh robiť niekoľko vecí súčasne, byť neustále na tepe udalostí či neprestajne podávať vysoké intelektuálne výkony v skutočnosti podľa autora vznikajú samé toxické vedľajšie produkty: namiesto venovania sa jednej činnosti poriadne vykonávame viaceré neporiadne, zle spíme, pre výslednú únavu sa sústredíme ešte menej než predtým, a tým viac potom siahame po rozptýlení. Vzniká viac začarovaných kruhov než je tých v obilí južného Anglicka.

Vyššie spomínané tvrdenia si autor Ukradnutej pozornosti neťahá z prsta, ale podkladá ich kvalitnými štúdiami. Hari, ktorý je absolventom anglického Cambridgeu, kvôli knihe precestoval svet a o (ne)pozornosti sa rozprával s prominentnými odborníkmi na danú oblasť.

Autor preto v Ukradnutej pozornosti predkladá vskutku presvedčivé dáta. No aj tak na mňa najviac zapôsobila Hariho vlastná skúsenosť s digitálnym detoxom. Jeho kniha do deja najväčšmi vťahuje práve tam, kde autor príhody zo života pretkáva dátami zo štúdií.