Malá letná mozaika

„Konečne začne normálne leto,“ poznamenáva koncom augusta suseda. Rokov má cez osemdesiat, detí dve, vnúčat zo tri, všetkým sa nevenuje rovnako. V týchto dňoch už nespáva na matraci, ktorý si v júli prenáša do chodby. Byt má väčší, bez klímy, tá k bežnej výbave španielskych domácností nepatrí ani v Andalúzii, nieto v severnejších oblastiach krajiny, okná – na trinástom poschodí smerom na západ, čiže júnové a júlové slnce sa lúčmi do nich zapiera do desiatej večer. Dáma aj v horúčavách žije s odhodlaním pôsobiť slovom, zjavom. Niekedy vychádza s chodítkom, inokedy bez neho, v ľahkej halene, voľných nohaviciach, s vlasmi vypnutými do uzla, skrátka doña Carmen, čo si priam pýta doplnky v podobe výraznejších náušníc, brošne, béžového vejára lemovaného bielou čipkou. 

Dcéra zvykne podotknúť, že má aj čierny s červenými bodkami, modrý s motívmi Van Goghovej Hviezdnej noci, aj zelenkavý s vlnkami, potom ešte jeden, čo má pokreslené pávie perá, ďalší – s mačacími labkami. Tento výpočet zvyčajne uzatvára otázkou: „mama, ty si kedy kúpiš vejár?“, načo syn zareaguje, že lepší je ručný miniventilátor. Podľa čísel predajnosti ide o letný hit tak ako vlani aj predvlani. Veru, zápas s horúčavami má mnoho podôb aj odtienkov od najdrsnejších v podobe ničivých požiarov, dlhotrvajúceho sucha až po dvojkilové balenia ľadu uložené v mrazničke.

Koncom augusta u nás doma utícha živelnosť v sledovaní predpovede počasia. Spúšťa ju máj s hrozbou prvej tridsaťpäťky, takej hornej hranice vcelku komfortného leta. Tá padla koncom rovnakého mesiaca, odvtedy vyskakovala smerom hore. Správy sa hemžili radami ako zvládať reťazec z denných páľav a tropických nocí, no popri všetkých klasických, dookola omieľaných spôsoboch opäť obišli jeden hlavný: nešomrať a nebedákať. Touto fázou som prechádzala roky, konečne sa zdá byť prekonaná. Horekovanie totiž vždy viedlo výlučne k stupňovaniu pocitu beztak príšerného tepla. Lebo áno, horúčavy možno prežiť v štýle Puškina: 

„Och leto nádherné! mal by som ťa rád, lež bez potu a prachu, komárov a múch. Všetky duševné pnutia hubiac, trápiš nás jak tie polia, i my strádame od súch“, ale viac pomáha brať ich ako fakt. 

V lete býva teplo až horúco, čo doma zmierniť dokážeme, po vyjdení na ulicu veľmi nie, nuž a na páľavy neraz natrafíme ešte aj v knižke. Za ilustratívnym opisom letného počasia sa totiž  prebúdzajú vášne, vyhrocujú sa konflikty, raz obrovské a fatálne, inokedy malé a chvíľkové.

Letnú horúčavu autori poňali ako výrazný umelecký motív, cez ktorý ovplyvňujú, či dotvárajú konanie, charakter, vnútorné rozpoloženie literárnych postáv. Signalizovať napätie, ilustrovať telesné aj duševné vyčerpanie, skrátka – avizovať problém až katastrofu. „Prosím ťa, Merkucio, poďme preč! Je sparno, všade samý Kapulet! Ak stretneme ich, neujdeme zvade, tá spara budí nepríčetnú krv,“ varuje verný druh Benvolio v tragédii Rómeo a Júlia. 

V románe Zločin a trest sú horúčavy taktiež predzvesťou zlého-nedobrého: „Na ulici bola strašná horúčava, a k tomu dusnota, tlačenica, vápno, lešenie, tehly, prach a ten zvláštny, letný zápach, tak známy každému Petrohradčanovi, čo nemá prostriedkov najať si dáču, všetko toto razom nepríjemne potriaslo aj bez toho už rozladené nervy...“ 

Z veľkomesta, poskytujúceho počas roka toľko možností, sa v lete stáva pevnosť s inými pravidlami. Vidina o kariére, kontaktoch, ženícha či nevesty z dobrej rodiny sa rozvlní nad rozpálenými ulicami ako fatamorgána, v ktorej sa vyparili všetky schodíky smerujúce k úspechu. Zostáva tu iba ten, kto musí. Sám so svojimi túžbami, roztavenými do pomaly stekajúcej žeravej frustrácie. Ani blahobyt nemusí byť účinnou zbraňou voči nemohúcnosti, vyvierajúcej odkiaľsi zvnútra, a miešajúcej sa s neprijatím vonku. 

„Pre Vronského aj Annu bol unavujúci moskovský život v horúčavách a prachu, keď už slnko nesvietilo ako na jar, ale ako v lete, a všetky stromy na bulvároch už dávno obsypalo lístie, ktoré pokryl prach. Napriek tomu, že už dávno bolo rozhodnutí presťahovať sa na vidiecku usadlosť Vozdviženskoje, zostávali v tej obom znechutenej Moskve, lebo medzi nimi viac nevládlo porozumenie,“ čítame v ďalšom veľkom románe.