Tovar zo zahraničia sa označoval ako slovenský úplne bežne

Pred týždňom sme otvorili tému, ako sa podvádza s pôvodom tovaru, ktorý je v reťazcoch označený ako slovenský, ale v skutočnosti je dovezený zo zahraničia. Text s názvom Ako vám chutí poľská zelenina so slovenskou vlajočkou? vyvolal značnú pozornosť, vyše 100 reakcii pod článkom a niekoľko dôležitých odkazov cez mail alebo telefón. Odozvy potvrdzujú, že ide o vážny problém, o ktorom všetci zainteresovaní vedia, ale nerieši sa. 

Rozhodli sme sa preto, že oslovíme o rozhovor Luciu Matlákovú, ktorá pre firmu Zeleninovo pracovala, aby bližšie opísala, ako tieto podvodné praktiky vraj fungujú.

Lucia Matláková bola ochotná, Markeru poskytla 150 fotografií dokladov, ktoré tieto podvody dokumentujú, a to vrátane dodacích listov. V rozhovore hovorí, že zahraničná zelenina sa v systéme firmy Zeleninovo bežne evidovala ako slovenská a že po kontrole veterinárnej správy sa menili príjemky. 

Začnime osobne, aká je vaša skúsenosť so spoločnosťou Zeleninovo a ako dlho ste tam pracovali?

Pracovala som tam vyše roka. To, že deklarujú zahraničný tovar ako slovenský, bolo úplne bežné, okrem letného obdobia. Väčšinou išlo o tovar pôvodom z Poľska, Nemecka či Talianska. Zrejme to boli podobné firmy ako Zeleninovo a ani tam nebolo isté, že ide o reálny pôvod – to je už však moja domnienka. Je možné, že oni to tiež odkupovali od nejakého sprostredkovateľa, ale to je len môj dojem, na to dôkazy nemám.

Boli ste vy osobne svedkom podvodu?

Pracovala som na príjme, prijímala som ten tovar do systému. Mám aj dodacie listy.

Ako to prakticky vyzeralo, keď prišla dodávka zo zahraničia?

Často, keď prijímali zahraničného dodávateľa, ktorého chceli deklarovať ako slovenského, sa dodávateľ v dodacích listoch neuvádzal. Keď však prijímali slovenského dodávateľa, bol uvedený aj na dodacích listoch.

Trúfli by ste si odhadnúť, aký bol pomer reálne slovenského tovaru a nepravdivo označeného tovaru, ktorý bol dovezený zo zahraničia?

Cez zimu minimálne 90 percent, cez leto menej, ale stále určite viac ako polovica tovaru. Mali sme jednu kanceláriu, kde sme boli celá administratíva — fakturantky, vedenie, ja.

Máte nejaké informácie o kontakte vedenia s pestovateľmi?

Dávali si pozor, keď sa bavili o citlivých veciach. Poznám príklad jedného farmára (meno máme v redakcii, pozn. red.). Keď išli za ním, začula som vedenie, ako si po stretnutí povedali: „Povedal, že môžeme.“ Rozumiem tomu z kontextu tak, že im dovolil, aby mohli nahlásiť, že od neho odoberajú zeleninu alebo že u neho skladujú, hoci tomu tak nebolo, a malo to slúžiť ako krytie na tovar dovezený zo zahraničia oblepený slovenskými etiketami.