Zakážte tie knihy
Prečo sa tak náhle kričí, že sa v USA vo veľkom zakazujú knihy?

Článok od Liela Leibovitza z anglického originálu preložila Dana Vitálošová.
Vojdite do ktorékohoľvek kníhkupectva v USA. Niekde vpredu pravdepodobne uvidíte prepychový regál nazvaný „Zakázané knihy“. To isté platí pre verejné knižnice, ktoré „zakázaným knihám“ venujú rovnakú pozornosť ako kedysi novým a najzaujímavejším vydaniam. V jednom veľkom kníhkupectve predávajú aj plátenú tašku s nápisom „Čítajte zakázané knihy“ za 43 dolárov.
Prečo sa tak náhle kričí, že sa v USA vo veľkom zakazujú knihy? Naši literáti rozprávajú pochmúrny príbeh: Ako slovutní občania v PEN America (neziskovka zaoberajúca sa literárnou slobodou prejavou, pozn. prekl.) prednedávnom informovali, za minulý školský rok zaznamenali až 6780 zákazov kníh, čiže asi 18 zákazov denne. Organizácia varuje, že prebieha inkvizícia zameriavajúca sa najmä na „knihy od farebných autorov, LGBTQ+ autorov, žien“, ako aj knihy o „rasizme, sexualite, genderi, histórii“.
Podajte mi čuchaciu soľ! Ak je toto tvrdenie nášho najprednejšieho obrancu literárnej slobody pravdivé, žijeme v pekelnej bigotnosti a nevedomosti, kde našim námestiam každodenne hrozí rozhorenie vatier podobných tej na berlínskom Opernplatzi v roku 1933.
Ale mám dobré správy: „Zakázané knihy“ sú obrovský, hnusný hoax.
Výskumníci v Heritage Foundation sa v roku 2023 podujali hysterické tvrdenia PEN America otestovať Vyzbrojili sa jednoduchou metodológiou: Vytlačili si PENovský zoznam údajne zakázaných kníh, nalogovali sa do knižničných katalógov v predmetných školských obvodoch a následne zisťovali, aké náročené je dostať sa ku „kontrabandu“.
Výsledky vás asi neprekvapia. Napríklad Hnev, čo si zasial (The Hate U Give) je agitpropagandistický výplod určený mladým dospelým o policajnej brutalite, systemickom rasizme a ďalších stokrát opakovaných tézach Black Lives Matter. Podľa PEN ide o jednu z najčastejšie zakazovaných kníh. Organizácia tvrdí, že román odstránili aj z knižníc škôl v kansaskom obvode Goddard. Keď sa však výskumníci nalogovali na webstránku obvodu, dozvedeli sa, že kniha je tak veľmi zakázaná, že objednať sa dalo 9 exemplárov. Tri z nich pritom boli práve požičané.
Ďalším obľúbencom PENu je školský okres na Floride Indian River, ktorý organizácia za zákaz Hnevu, čo si zasial odsúdila ešte dôraznejšie. No v knižničnom katalógu okresu pritom bolo dostupných 20 výtlačkov. Podobné výsledky výskumníci hlásili o 74 percentách kníh, ktoré sa podľa PEN a jemu podobných stali terčom veľkých zlých zakazovacích kampaní.
Prečo toľko kriku o niečom, čo sa nedeje? Pre odpoveď na túto dôležitú otázku uprime pohľad priamo na zoznamy takzvaných zakázaných kníh, ktorý PEN a ďalší každý rok publikujú.
Zoznamy obvykle obsahujú klasiky ako Denník Anny Frankovej alebo Jackovo Londonovo Volanie divočiny. Obe sa znepáčili akémusi znepokojenému členovi akejsi školskej dozornej rady, pričom namietal voči Frankovej otvoreným zmienkam o sexualite, alebo Londonovmu sklonu k socializmu. Ale tieto príklady sú odvádzaním pozornosti. Zoznamy „zakázaných kníh“ v skutočnosti obsahujú podobné, často sa opakujúce tituly.
Jedným z nich je Gender Queer, komix z pera Maie Kobabe. Ide o PornHub pre alternatívnejších tínedžerov, vrátane názorných ilustrácií orálneho sexu. Ďalším titulom je All Boys Aren’t Blue (Nie všetci chlapci sú modrí, pozn. prekl.), memoár-manifest od autora menom George M. Johnson. Kniha obsahuje viac než zopár extrémne podrobných scén homosexuálneho styku dvoch neplnoletých chlapcov. A pre ľudí, čo by zatúžili po niečom menej explicitnom, je na zozname aj Ako byť antirasista Ibrama X. Kendiho. Tento titul veselo argumentuje, že „jediným liekom na diskrimináciu v minulosti je diskriminácia v prítomnosti“.
Chceli by ste aby sa vaše deti, alebo kohokoľvek deti, konzumovali takéto morálne a intelektuálne pokazené produkty? A ako by ste sa cítili, keby školská knižnica, ako to nedávno popísala investigatíva Free Press, mala v katalógu Kendiho a Karla Marxa, ale neobsahovala Thomasa Sowella, Miltona Friednama, Johna McWhortera, alebo knihy, ktoré nelahodia radikálnemu progresivizmu?
