John Mearsheimer: Ukrajina je v obrovskej kríze
Ukrajina je proti ruským útokom takmer bezbranná, vojna sa rýchlo vyvíja v prospech Ruska, hovorí profesor John Mearsheimer.
Zahraničievojna na UkrajineIrán
Andrew NapolitanoBývalý sudca a novinár
Ukrajina je proti ruským útokom takmer bezbranná, vojna sa rýchlo vyvíja v prospech Ruska, hovorí profesor John Mearsheimer.
Čo sa podľa vás bude v najbližších mesiacoch diať na Ukrajine?
Je celkom jasné, že v priebehu tohto leta sa situácia vyvíjala pomerne rýchlo v prospech Ruska. Prvá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že ak sa pozriete na vzdušnú vojnu, Ukrajinci už nemajú žiadne rakety Patriot, ktoré by mohli použiť na obranu Ukrajiny proti roju riadených striel, balistických rakiet a dronov, ktoré na nich Rusko vypúšťa. Ukrajina je takmer bezbranná.
A stalo sa to, že Rusi nielenže ničia po celej krajine najrôznejšiu kritickú infraštruktúru, ktorá je dôležitá pre vedenie vojny, ale čo je najdôležitejšie, uzavreli Odesu a všetky hlavné prístavy na Čiernom mori a premenili Ukrajinu na vnútrozemskú krajinu. To má a bude mať obrovské ekonomické dôsledky, pretože približne 90 % všetkých poľnohospodárskych produktov, ktoré Ukrajinci vyvážajú, prechádza cez odeské prístavy. V tejto oblasti sa nachádzajú tri prístavy a cez odeské prístavy prechádza približne 75 % priemyselných výrobkov a 90 % poľnohospodárskych produktov. A z toho, čo sa udialo v období od februára 2022, keď sa vojna začala, do júla 2022 – vieme, čo sa stalo počas tých niekoľkých mesiacov, keď bola Odesa v podstate uzavretá a Ukrajina nemohla vyvážať tovar cez tieto prístavy –, že ukrajinská ekonomika tým veľmi utrpela. Ak si teda prečítate správy z Ukrajiny o tom, čo sa teraz deje v dôsledku uzavretia Odesy a toho, že sa Ukrajina stáva vnútrozemskou krajinou, je celkom jasné, že to bude mať katastrofálne ekonomické dôsledky.
A treba mať na pamäti, že sa to všetko deje v čase, keď na Ukrajine prebieha obrovská politická kríza. Zelenskyj práve odvolal svojho veliteľa, generála Syrského, a odvolal aj ministra obrany. To nie je práve to, čo by ste mali robiť uprostred vojny, najmä keď vás Rusi tvrdo tlačia, však?
A k tomu všetkému, ak sa pozriete na to, čo sa deje na frontových líniách, Ukrajinci sú vo veľkých ťažkostiach. Niet pochýb o tom, že Rusi postupujú pomaly. Neženú sa cez Ukrajinu tak, ako sa tankové divízie hnali cez Francúzsko počas druhej svetovej vojny. To sa tu nedeje. Rusi postupujú veľmi pomaly. Faktom však je, že ukrajinská armáda je v zúfalej situácii. Po prvé, Ukrajina má oveľa menšiu populáciu ako Rusko. A nie je prekvapením, že teraz, keď obe strany zmobilizovali svoje sily, odhadujem, že Rusi majú v počte bojových jednotiek oproti Ukrajincom prevahu v pomere asi tri ku jednej. A Ukrajinci, ako vieme od samotných ukrajinských predstaviteľov, majú obrovský problém s vyhýbaním sa povinnej vojenskej službe. Odhadujú, že na Ukrajine sú dva milióny ľudí, ktorí sa vyhýbajú povinnej vojenskej službe. A majú obrovský problém s vojakmi, ktorí utekajú z frontu. Odhadujú – a opäť ide o odhad bývalého ukrajinského ministra obrany z januára tohto roku –, že 200 000 vojakov sa nedostavilo na svoje pozície.
Keď ste už od začiatku vo výraznej početnej nevýhode a čelíte ruskému valcu, 200 000 vojakov, ktorí dezertovali, predstavuje skutočný problém. Myslím si teda, že niet pochýb o tom, že keď sa pozriete na to, čo sa deje na bojisku, na vzdušnú vojnu a najmä na situáciu v Odese a v prístavoch pri Čiernom mori, ako aj na skutočnosť, že Ukrajina je teraz obkľúčená zo všetkých strán, pochopíte, že Ukrajina túto vojnu nemôže vyhrať. Rusi túto vojnu vyhrajú. Dosiahnu tesné víťazstvo. A jedinou zaujímavou otázkou je, kedy k tomu dôjde.
Je Izrael hrozbou pre národnú bezpečnosť Spojených štátov?
Slovo „hrozba“ sa mi nepáči z dvoch dôvodov. Po prvé, naznačuje, že Izrael pravdepodobne zaútočí na Spojené štáty, čo nie je pravda. Izrael je však pre nás obrovským bremenom a spôsobuje nám obrovské škody v oblasti zahraničnej politiky.
Druhý problém, ktorý mám so slovom „hrozba“, je ten, že naznačuje, že ide o niečo, čo sa nachádza niekde tam vonku. A pravdou je, že Izrael je pre nás už dlho bremenom. Dovoľte mi uviesť pár príkladov. Poviem vám o 11. septembri, vojne v Iraku a vojne s Iránom – hoci to v Spojených štátoch vie len málo ľudí, faktom je, že udalosti z 11. septembra boli do veľkej miery spôsobené našimi vzťahmi s Izraelom. Musíte si uvedomiť, že Chálid Šajch Muhammad, ktorý bol hlavným architektom týchto útokov a ktorý je teraz v Guantáname, povedal, že to bolo práve izraelské zaobchádzanie s Palestínčanmi a úzke vzťahy Ameriky s Izraelom, čo ho motivovalo k útoku na Spojené štáty.
Pokiaľ ide o Usámu bin Ládina, je dôležité si uvedomiť, že sa dvakrát pokúsil posunúť termín útoku na skorší dátum ešte pred 11. septembrom 2001, a to kvôli udalostiam súvisiacim s Izraelom v lete roku 2000, keď sa vtedajší izraelský premiér Ariel Šaron chystal navštíviť Chrámovú horu. To Usámu bin Ládina natoľko rozrušilo, že sa pokúsil posunúť útok na leto roku 2000. Samozrejme, k tomu nedošlo a potom v lete 2001, myslím si, že to bolo buď v júni, alebo v júli, sa objavili správy, že Šaron prichádza do Bieleho domu, aby sa stretol s prezidentom, a Usáma bin Ládin sa opäť pokúsil posunúť termín útoku. Je zrejmé, že Usáma bin Ládin a Chálid Šajch Muhammad, ktorí boli dvoma hlavnými hybnými silami za udalosťami z 11. septembra, boli hlboko motivovaní tým, ako Izrael zaobchádza s Palestínčanmi, a našou podporou Izraela.
Pokiaľ ide o vojnu v Iraku, dnes sa bežne hovorí, že Izrael nesie veľkú časť zodpovednosti za to, že vtiahol prezidenta Trumpa do tejto katastrofálnej vojny. V prípade vojny v Iraku to však tak nebolo. Ktokoľvek, kto o tom má akékoľvek pochybnosti, nech si prečíta kapitolu v knihe, ktorú sme napísali so Stevom Waltom o izraelskej lobby, kde podrobne opisujeme úsilie, ktoré táto lobby a sám Izrael vynaložili, aby nás vtiahli do tej katastrofálnej vojny.
Keď teda premýšľate o 11. septembri, Iraku a Iráne, verím, že bez Izraela by sa žiadna z týchto troch vecí nestala. Potom sa musíte zmieriť s faktom, že vzhľadom na to, čo sa dnes deje na Blízkom východe, poškodzujeme si svoju pozíciu po celom svete, pretože prehrávame vo vojne, ktorá spôsobuje veľké škody našej reputácii a zároveň spotrebúva všetky druhy munície, ktorú potrebujeme v iných scenároch, najmä vo východnej Ázii na účely obmedzovania Číny. Táto vojna, za ktorú nesie hlavnú zodpovednosť Izrael, keď nás vtiahol do konfliktu proti Iránu, nám vo východnej Ázii veľmi škodí. Potom je tu tiež celá téma genocídy. Spojené štáty sú spoluvinné na genocíde. Niet pochýb o tom, že tu máme určitú úlohu, ale faktom je, že sme boli vtiahnutí do tohto konfliktu, a to z veľkej časti kvôli sile lobby, ktorá nás po 7. októbri dokázala prinútiť podporovať Izrael za každú cenu.
A tým sa dostávame k celej téme proizraelskej lobby.
Hovoríme o Izraeli a o tom, či je strategickým prínosom, alebo nie, či predstavuje strategickú hrozbu, alebo nie – ak mám použiť vašu rétoriku –, ale musíte sa vžiť do situácie v Spojených štátoch a zamyslieť sa nad tým, aké sú dôsledky existencie tejto lobby, ktorá má takú veľkú moc. Je to sila pôsobiaca v prospech dobra v Spojených štátoch, alebo nie? Faktom je, že hlavnou hrozbou pre slobodu prejavu v Spojených štátoch je dnes izraelská lobby. O tom niet pochýb. Stačí prísť na univerzitné kampusy alebo vysoké školy – všetci vieme, že ak sa nahlas vyjadríte proti Izraelu alebo proti izraelskej lobby, vystavujete sa veľkému riziku. Stačí sa vrátiť do jari roku 2024, keď na univerzitných a vysokých školách prebiehali všetky tie protesty proti genocíde v Gaze.
Úplne zmizli. Vláda zakročila a ukončila to. Vláda dala jasne najavo, že každý, kto kritizuje Izrael, sa dostane do vážnych problémov, v niektorých prípadoch ho možno dokonca deportujú. Izraelská lobby, ktorá je s Izraelom úzko prepojená, je teda hlavnou hrozbou pre slobodu prejavu v Spojených štátoch.
Tibor
Približne pred 4 hodinami
Celkom sranda, keď sa izraelskí politici dušujú, že najdôležitejšie pre nich je vedieť povedať americkému prezidentovi “nie”. A pritom sú pre Ameriku takýmto bremenom a tam za oceánom nevie nikto Izraelu povedať “nie”. Čiže sú bremenom celého sveta? Kde sa na nich hrabú štáty hladomoru a chudoby? Konkuruje im len Ukrajina.