Stratiť sa vo vlastnej propagande: Padlí ukrajinskí vojaci zázračne ožívajú
Ruský priemysel bol vraj v troskách už pred štyrmi rokmi. Dnes však vieme, že Kyjev vojnu nevyhráva. Vojna Rusko bolí, ale Ukrajinu ničí.
„Ruská armáda vyberá čipy z umývačiek riadu a chladničiek, aby opravila svoju vojenskú techniku, pretože jej došli polovodiče. Ruský priemysel je v troskách. Je to práve Kremeľ, kto nasmeroval ruskú ekonomiku na cestu do zabudnutia.“
Ide o vyjadrenie šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej, ktoré pred Európskym parlamentom predniesla v septembri 2022.
Hodnotenie predsedníčky Komisie sa však čoskoro ukázalo nielen ako nepravdivé, ale zapísalo sa do pamäti ako jeden z najvýraznejších príkladov od reality odtrhnutej vojnovej propagandy. Tvrdenie o čipoch z umývačiek a chladničiek bolo od začiatku klamstvom a ruský priemysel v roku 2022 určite nebol v troskách.
Naopak, ruská ekonomika nastúpila na vojnový štátom dotovaný rast, pričom tamojší zbrojný priemysel prudko zvýšil výrobu kľúčových zbraňových systémov.
Slová von der Leyenovej z roku 2022 ukazujú na riziko kategorických vyhlásení o vojne na Ukrajine, na ktorých sa popálil nejeden politik, analytik a novinár. Keďže predpovede sa pri tejto vojne zvyknú skôr nenapĺňať, racionálny pozorovateľ by očakával, že sa politici a novinári naučia byť po rokoch zdržanlivejší.
Márne.
Vladimir Putin je zúfalý, tvrdí dnes generálny tajomník NATO, podľa ktorého je ruské hospodárstvo veľké asi ako ekonomiky Holandska a Belgicka dokopy. Ukrajina víťazí, píše tiež aktuálne vplyvný americký think tank Atlantic Council. Ruská ekonomika kolabuje, dodávajú britské médiá.
Že Kyjev ruskej ekonomike za ostatné mesiace zasadil bolestivé údery, je nespochybniteľné, situácia je však komplexná a rozhodne nateraz pre Rusko nevyzerá fatálne.
Najmä je však bizarné hovoriť o víťazení Ukrajiny v čase, keď Rusko ukazuje, že eskalačná dominancia je v jeho rukách.
Koncom júna Zelenskyj vyhlásil začiatok 40-dňovej operácie, ktorej cieľom bolo prinútiť Moskvu rokovať na základe podmienok Kyjeva. Ukrajinské drony v rámci nej útočili na ruské rafinérie, lode v Čiernom mori a sklady spoločnosti Wildberries.
Máme 40 dní od začiatku Zelenského operácie a Ukrajina je dnes odrezaná od Čierneho mora a bezbranne čelí najsilnejším raketovým úderom od začiatku vojny.
Kremeľ totiž po útokoch na svoje plavidlá reagoval bombardovaním ukrajinských lodí a Odesy. Tým prakticky uzavrel tento kľúčový ukrajinský prístav, ktorý pred vojnou zodpovedal za 90 percent vývozu ukrajinského obilia a 70 percent celkového exportu.
Rusko tiež v júli vypálilo rekordný počet rakiet, ktoré ciele na Ukrajine zasahujú aj preto, lebo Kyjevu zúfalo chýbajú interceptory do Patriotov. V noci z utorka na stredu čelila Ukrajina 28 balistickým a hypersonickýcm strelám, ukrajinská protivzdušná obrana však nezachytila jedinú z nich. Kyjev pritom nemá žiadne vyhliadky, že by sa jeho situácia ohľadom Patriotov zlepšila, rakiet je jednoducho málo a výroba pomalá.
Rekordný je tiež počet kĺzavých bômb, ktoré na ukrajinské ciele v júli odpálilo ruské letectvo. Aj to je dôvod, prečo pre Ukrajinu nevyzerá dobre ani situácia na fronte, ktorý sa po mesiacoch stagnácie začal hýbať. Najmä na Donbase, kde sa Rusi blížia ku kľúčovým mestám Kramatorsk a Slovjansk. Proukrajinské zdroje z oblasti informujú, že situácia „je zlá“.
Zrejme preto ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pokračuje v tvrdeniach o tom, že ruská armáda stráca na bojisku toľko vojakov, že už by mala byť vymazaná niekoľkokrát po sebe. V utorok Zelenskyj vyhlásil, že Rusko v júli prišlo o 30 727 vojakov, a to len v dôsledku úderov ukrajinských dronov. Ukrajinský prezident pritom o 30 až 35-tisícových mesačných ruských stratách hovorí už od roku 2025.
Zástupy médií tieto údaje prezentujú ako dôveryhodnú informáciu. „Zelenskyj odhalil,“ začínajú sa titulky slovenských aj zahraničných novín. Napriek tomu, že Zelenskyj očividne pri základných faktoch nehovorí pravdivo. Ak by sme mu totiž pri stratách verili, znamenalo by to, že zabití ukrajinskí vojaci ožívajú. Minulý týždeň totiž ukrajinský líder vyhlásil, že Ukrajina stratila vo vojne 50-tisíc vojakov, ešte vo februári však tvrdil, že počet strát na strane Kyjeva je 55-tisíc.
Ruskí vojaci teda padajú ako holuby na strelnici, zatiaľ čo tých ukrajinských sa zrejme darí vzkriesiť.
Väčšina médií tieto tvrdenia preberá, potom už však neotvára automatické logické otázky. Napríklad prečo Moskva aj pri pomerne stagnujúcom fronte vracia Kyjevu násobne viac tiel padlých, ako sama dostáva? Alebo prečo Rusi vstupujú do armády dobrovoľne, zatiaľ čo ukrajinských mužov za odporu miestnej populácie chytajú na ulici? Ak Kyjev prišiel za celú vojnu o toľko vojakov, koľko Rusi strácajú takmer za mesiac, prečo bývalý ukrajinský minister Mychajlo Fedorov hovoril o 200-tisíc ukrajinských dezertéroch a dvoch miliónoch mužov, ktorí sa vyhýbajú narukovaniu?
Je zrejmé, že veľká časť médií nechce svojich čitateľov týmito otázkami trápiť. Mohli by im totiž napadnúť nevhodné odpovede. A potom ďalšie otázky.