Buďte trochu normálni. Pracovníci eurokomisie sa búria proti genderizmu

Róisín Michaux je írska feministka a autorka, ktorá kritizuje gender ideológiu. Dlhodobo pôsobí v Bruseli, kde roky pracovala pre Európsku komisiu. Róisín Michaux je pseudonym, pod ktorým pôsobí na sieti X, kde ju sledujú desiatky tisíc užívateľov. Redakcia skutočné meno autorky pozná. Pre Marker Michaux popísala, že v eurokomisii pracujú aj ľudia považujúci dúhovú a transgender politiku Bruselu za prehnanú. Ich snahy zvrátiť tento vývoj však narážajú na masívnu stenu. 

Priblížte prosím svoje pôsobenie v eurokomisii.

Pre Európsku komisiu som v rôznych roliach pracovala asi 10 rokov. Nie ako funkcionárka, naposledy som robila web editorku v rámci DG GROW, teda Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP. Za tie roky som tiež vystriedala rolu zamestnankyne aj živnostníčky. No živnosť to bola viacmenej fiktívna, v skutočnosti som fungovala akoby som robila na plný úväzok. Je to podstatné, pretože tým pádom som fakticky poskytovala služby spoločnosti, ktorá bola sprostredkovateľom, nie samotnej eurokomisii. Komisia teraz na základe toho tvrdí, že som pre ňu nikdy nepracovala.

Čo sa dialo predtým, než vás vyhodili?

Ako viete, pod pseudonymom Róisín Michaux som aktívna na X aj Substacku. Už niekoľko rokov tam kritizujem transgenderizmus aj eurokomisiu. Raz mi na X napísal súkromnú správu jeden muž. Povedal, že tiež pracuje pre eurokomisiu a sťažoval sa, aké to je príšerné. Stretli sme sa a neskôr sa k nám podobným spôsobom pridali ďalší ľudia. Nakoniec nás bolo asi päť.

Takže päť ľudí pracujúcich pre európske inštitúcie kritických voči genderu. To nie je veľa, no asi aj toto bolo pre eurokomisiu tŕňom v oku.

Nebolo nás na začiatku veľa, no snažili sme sa dať o sebe vedieť. Začali sme s tým na Intranete eurokomisie. (Intranet je interná sieť inštitúcií, alebo firiem. Niečo ako internetové fórum, kam majú prístup iba pracovníci inštitúcie, pozn. redakcie)

Aké aktivity ste tu vyvíjali?

Ľudia sa tam rozprávali aj o politike. Najkontroverznejšie samozrejme boli témy ako Gaza, vakcíny alebo Green deal. Jedného dňa tam chlapík, ktorý práve odchádzal do dôchodku, napísal akýsi príspevok na rozlúčku. Skritizoval tam nemecký zákon o pohlavnom sebaurčení. Napísal niečo v zmysle, že je to šialené. Že si hocikto môže zmeniť úradné pohlavie a keď si to rozmyslí, musí len počkať 15 mesiacov.

Aké na to boli reakcie?

Ako si asi viete predstaviť, komentáre boli plné modrovlasých stážistov, ktorí autorovi príspevku hovorili, aby ho ihneď vymazal. Nedalo mi to a zapojila som sa. Veľmi mierumilovne som tam začala vysvetľovať napríklad to, že pre niektorých mužov je transidentita v skutočnosti sexuálny fetiš. Samozrejme sa potom komentujúci vrhli na mňa. Zapojili sa aj gejovia zo skupiny LGBTIQ zamestnancov. V eurokomisii pracujú stovky mužov, ktorých volám powergejovia. To sú dobre oblečení, hladko oholení muži obľubujúci večierky. Na jeden z nich som išla a bolo to tam ako na živej verzii aplikácie Grinder (Grinder je mobilná aplikácia, pomocou ktorej gejovia hľadajú partnerov často na jednorazový sexuálny zážitok, pozn. redakcie.)

Eurokomisia ako gejovská party loď asi nikoho až tak neprekvapí. Ako sa ale ďalej vyvíjal príbeh vášho prepustenia?

Keď sa do diskusie zapojili aj spomenutí kamaráti z našej gender-kritickej skupiny, ozvali sa mi z personálneho oddelenia. Človek z HR mi naznačil, že ak budem ďalej podobným spôsobom prispievať na Intranet, ukončia moju pracovnú zmluvu. Ja som na to povedala, že to, čo hovorím, je v Spojenom kráľovstve chránený prejav. Snažila som sa ho ešte presvedčiť, aby mi ukázal, čo také hrozné som napísala. Ale nepovedal mi k tomu nič viac.

Prestali ste prispievať?

Pochopiteľne som išla do toho istého vlákna, ktoré sa HR zdalo také kontroverzné a napísala som tam, čo mi povedali na personálnom oddelení. Potom ma začali súkromne kontaktovať ďalší ľudia. Ďakovali mi, že sa nevzdávam. A nakoniec sme vytvorili malú skupinu, bolo nás dokopy asi 40. Medzitým ale eurokomisia kontroverzné diskusné vlákno zmazala a zaviedla nové pravidlo: žiadne diskusie na tému genderu na Intranete.

A čo iné témy?

Zakázali len túto jednu. Nie Gazu, ani Covid, ani vakcíny, ani Ukrajinu, ani Green Deal, ani politické škandály, ani Ursulin výkon, ktorý niektorí ľudia kritizujú. Gender. Gender je jediná vec, o ktorej sa na Intranete eurokomisie nedá hovoriť.

Tiež mám skúsenosť, že gender je zo všetkých výbušných tém najvýbušnejšia. Aj sociálne siete ju najviac blokujú. Ale naspäť k vášmu príbehu. Čo robila vaša skupina kritických ľudí potom?

Štyria najaktívnejší sme sa dohodli, že vytvoríme zamestnaneckú skupinu. V eurokomisii pôsobia viaceré takéto zoskupenia, najväčšou je LGBTIQ, ale potom tam je jedna združujúca ľudí so zdravotným znevýhodnením a ďalšia s témou etnickej rôznorodosti a antirasizmu. My sme sa nazvali Seen (Videní, pozn. prekl), čím sme chceli nadviazať na rovnako nazvané skupiny pre pracovníkov v Británii. Seen sa zaoberá témou diskriminácie na základe pohlavia, teda nie genderu.

Ako na vaše snahy reagovala eurokomisia?

Chceli sme mať rovnaké postavenie ako ostatné zamestnanecké skupiny. Mať svoj email, môcť propagovať naše podujatia, byť uvedení na webe eurokomisie. No zodpovedná osoba, ktorou bola vedúca DEI odboru (Diversity and inclusion, rôznorodosť a začlenenie), sa k nám správala hrozne. Najprv nás vôbec nepočúvala a neskôr nám dokonca klamala. Povedala nám, že všetky ostatné zamestnanecké skupiny sú právne entity, takže by sme si aj my najprv museli nejakú založiť.

To sa dá ale celkom jednoducho overiť, nie?

Áno a čoskoro sme samozrejme zistili, že to je úplné klamstvo. Keď sme šéfku DEI s týmto faktom konfrontovali, opäť si niečo vymyslela. Pokračovali sme v našich snahách, aby nás brali ako rovnocennú zamestnaneckú skupinu, písali sme emaily, tie všetci ignorovali. Chodili sme preto na stretnutia a webináre, ktoré sa týkali diverzity a snažili sme sa na našu skupinu upozorniť. Jediné, čo nám však kedy dovolili, bolo mať vlastný diskusný kanál na Intranete. Ten sme si ale museli sami moderovať a často nás doň chodili napádať naši oponenti. Podávali na nás tiež neustále sťažnosti. Jednoducho nás nenávideli a znepríjemňovali nám život.

Kto bol hlavným podnecovateľom tejto šikany?

Povedala by som, že ním boli dve osoby. Šéf LGBTIQ zamestnaneckej skupiny a žena zodpovedná za systém náhrad pri chorobe zamestnancov. Druhá menovaná je osoba, ktorá zariadila, že eurokomisia prepláca operácie na zmenu pohlavia - teda elektívne mastektómie a kastrácie pre zamestnancov. To však nie je všetko. Zariadila aj to, aby eurokomisia preplácala medicínsku „zmenu pohlavia“ deťom zamestnancov.

To je hrozné.

Je to šokujúce. Nemám ale informácie o tom, že by to nejaký zamestnanec pre svoje dieťa využil. Ale keď sme pri transidentite, boli to práve takto identifikovaní muži pracujúci v eurokomisii, kto sa k členom našej skupiny správal najagresívnejšie.

Myslíte na Intranete?