Robert Barnes: Prečo a kedy ide Trump proti JD Vanceovi

Robert Barnes je advokát, politický komentátor, robí podcast Viva & Barnes: Law for the People. Preslávil sa ako obhajca Ralpha Nadera, Wesley Snipesa či Alexa Jonesa. Rozhovor vedie sudca Napolitano.

Boja sa podľa vás Trumpovi blízki spolupracovníci, že by ho nahnevali, keď mu odporujú inými názormi?

Nuž, potvrdzuje to kniha Zmena režimu, ktorú práve vydali dvaja autori z New York Times, Maggie Habermanová a Jonathan Swan. A situácia je taká, žiaľ, že už to trvá asi rok. 

Je to inak ako v jeho prvom funkčnom období, je to inak ako v úvodnej časti prvých šiestich mesiacov jeho druhého funkčného obdobia. Prinajmenšom od jesene roku 2025 sa zúžil okruh ľudí, ktorým umožňuje prístup, aby mu poskytovali informácie a rady. Teraz rutinne a opakovane odmieta všetko, čo nechce počuť. Robí všetko pre to, aby sa vyhol negatívnym protiargumentom, kritike alebo akýmkoľvek informáciám, ktoré sa mu nepáčia. 

Nuž a potom je tu druhý fakt, že máme vládu plnú zbabelcov. Väčšina ľudí hovorí, že budú vystupovať rázne, že to prezidentovi vysvetlia, že budú tvrdí. Niekedy ich dokonca viceprezident Vance alebo šéfka sekretariátu Susie Wilesová povzbudzujú, aby voči prezidentovi vystupovali sebavedomo. A oni potom prídu a zvädnú. Okolo Trumpa chodia po špičkách. 

Patrí sem minister financií Bessent, minister energetiky Wright, minister obrany Hegseth – alebo „Hegsdeath“, ako ho trefne nazval Max Blumenthal – či mnohí ďalší. Jediní ľudia, ktorí sú skutočne ochotní dôrazne a konzistentne mu odporovať, sú viceprezident Vance a sporadicky aj generál Caine. Len oni sú mu ochotní poskytnúť informácie, ktoré nechce počuť. Od eskalácie a konfliktu – či už s Ruskom, Iránom alebo kdekoľvek inde – ustúpi len vtedy, keď im dá slovo a počúva ich.

Myslíte si, že naozaj sa prezident Trump spýtal svojho vnútorného kruhu, či môže prepustiť viceprezidenta Vanca?

Áno. Stalo sa to v čase, keď bol s Vancom nespokojný už na začiatku, pretože všetko, čo Vance predpovedal, sa aj stalo. Vance mu povedal, že Hormuzský prieliv bude uzavretý, že Irán zaútočí na štáty Perzského zálivu a že sa nám nepodarí dosiahnuť zmenu režimu v Iráne. 

Ak by ste sledovali iránsku verejnú mienku, nič z toho by nebolo prekvapením. Univerzita v Marylande uskutočnila v októbri 2025 prieskum, z ktorého vyplynulo, že verejnosť v Iráne sa po útokoch v lete 2025 radikalizovala do takej miery, že začala podporovať získanie jadrovej zbrane – čo predtým nikdy nepodporovala vzhľadom na náboženskú fatwu najvyššieho vodcu, ktorá to zakazovala. 

Všetky tieto predpovede JD Vancea sa teda napĺňali. A tak koncom marca a začiatkom apríla Trump s nevôľou počúval Vancea, ktorý mu hovoril, čo sa stane. Preto sa pýtal ľudí, či je možné viceprezidenta odvolať. Keď sa vrátil z Číny, hovoril: „Pozrite sa, akí sú všetci Siovi poradcovia poslušní. Prečo nie je Vance taký istý?“ Vypúšťal negatívne správy do New York Postu, do Murdochovho mediálneho impéria, do Daily Mailu, do Wall Street Journalu – malé útočné články. Izraelská loby zároveň zverejňovala útočné články proti Vancovi, pretože sa snažil vyjednať odchod z vojny. Nakoniec sa opäť priblížil k Vancovmu stanovisku, keď si uvedomil, že Vance mal pravdu a on sa mýlil. Ale nereaguje na to dobre – to bol u neho vždy problém, ale za posledných šesť mesiacov sa to výrazne, výrazne zhoršilo.

Je podľa Trumpa Vance zodpovedný za Memorandum o porozumení s Iránom?

Nie. V tom čase si myslel, že to bola potrebná dohoda. Potom však videl negatívnu reakciu divákov Fox News a rozhodol sa, že ak sa do toho opäť zapojí a vyvinie na Iráncov trochu väčší tlak, kapitulujú. Páčilo sa mu, ako Vance absolvoval mediálne turné s Joeom Roganom a všetkými ostatnými, ktoré dokázalo byť vyvážené – na jednej strane bránilo Trumpa a na druhej chválilo Memorandum o porozumení. 

V polovici tohto mediálneho turné však Trump všetko zrušil, čo bolo už po siedmy alebo ôsmy raz, čo tak urobil. Na chvíľu sám seba presvedčil, že vojenské prostriedky mu zabezpečia plnú kontrolu nad Hormuzským prielivom. Samozrejme, nefungovalo to. Zvrátilo sa to proti nemu. Naše zásoby munície sú nebezpečne nízke. Ceny ropy sú nebezpečne vysoké. Úroková sadzba 10-ročných dlhopisov prekročila 4,7 percenta. Stúpla aj pri 30-ročných dlhopisoch. V ekonomike nastal krik. Jeho popularita klesla na úroveň 30+ percent a v dôsledku toho musel minulý víkend zmeniť kurz. 

Za to však neviní Vanca. Namiesto toho verí, že by mohol využiť vojenské prostriedky na dosiahnutie o niečo lepšej dohody, no obrátilo sa to proti nemu.

Prečo hrozil, že privedie iránsky ľud – používam jeho vlastné slová – k bránam pekla - nehovoril o vláde, ale o ľude, - a potom ustúpil? Prečo hovorí o útokoch na nevinných civilistov? A prečo ustúpil?

Pravdepodobne ste videli niektoré úryvky z toho dokumentu o Lindseym Grahamovi, ktorý vyšiel po jeho smrti a ktorý bude premietaný na jeho pohrebe . Trump sa s tým akosi stotožnil. Zaujal postoj typu: „Som cisár, môžem dostať čokoľvek chcem, mám absolútnu moc, som absolútny šéf, všetci sa mi budú musieť podriadiť, nezáleží na tom, či je to Rusko, Čína alebo Irán“. A narazil priamo do steny. A jednoducho to odmietol uznať. To ho rozčuľovalo. 

Preto nadával Iráncom, a to aj verejne, aj súkromne, ako sa neskôr prevalilo v súvislosti s tým, čo hovoril v súkromí. Nedokázal pochopiť, prečo sa Irán nepodvolí jeho nátlaku – „ak im pohrozím, že vyhodím do vzduchu celú ich civilizáciu, podvolia sa, alebo ak zničím ich elektrárne či energetický systém, podvolia sa, alebo ak ohrozím celé ich civilné obyvateľstvo, podvolia sa“. Nechápal, že Irán sa nikdy nepodvolí. A nakoniec sa s tým zmieril, aspoň zatiaľ. 

Problém s Trumpom je v tom, že sa vo svojej zmätenej mysli náhodne a sporadicky presviedča, že sa budú diať len dobré veci a zlé sa nestanú. A sporadicky sa vracia k myšlienke typu: „Stavím sa, že ak im znova pohrozím, kapitulujú, lebo som ten najväčší, najmocnejší, najdominantnejší a najsilnejší.“ Nedokáže akceptovať obmedzenia svojej vlastnej moci. A nedokáže prijať, že Irán sa nevzdá. A nechápe, prečo sa nevzdávajú. A nepochopí, že sa nikdy nevzdajú. A to je neustály problém počas celého konfliktu. Keď sa dostal do druhého alebo tretieho týždňa a uvedomil si, že sa nevzdajú zo dňa na deň, neustále sa presviedčal: „Stavím sa, že ak to dostatočne eskalujem, začnú kvičať.“ Nezačnú. Kvičať bude nakoniec on.

Povie podľa vás Hegseth Trumpovi niekedy: „Nie, nemôžeme to urobiť a neurobíme to?“ Alebo ho vo všetkom len podporuje?

Určite ho podporuje. Keď vie, že armáda je kategoricky proti niečomu, ako napríklad vyslaniu akýchkoľvek pozemných jednotiek na akejkoľvek úrovni, Trumpovi nepovie nie. Privedie so sebou Caina. A nechá to na Caina (Generál Daniel Caine je predseda Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl, pozn. red.)

Caine to vníma ako diplomatický komunikačný mechanizmus. Trumpovi to pripadá ako vyhýbavé a teda slabé. Caine povie: „Tu sú problémy, tu sú výhody, tu sú nevýhody, tu je veľké riziko, naozaj to nemôžeme urobiť.“ 

Minulý týždeň Vance prinútil Caina, aby voči prezidentovi vystupoval oveľa agresívnejšie – alebo skôr asertívnejšie. Nie „to by sa mohlo stať, tamto by sa mohlo stať“ – nie, nemáme na to prostriedky. Dostaneme sa do vážnych problémov. Vojenský konflikt nám žiadnu zmenu neprinesie. A presvedčil ľudí v spravodajských službách, ľudí, ktorí pracovali pod vedením Tulsi Gabbardovej, aby vypracovali správu, v ktorej sa uvádza, že to v Iráne nikoho nepresvedčí a ich názory sa ešte viac zatvrdzujú. A práve táto kombinácia nakoniec presvedčila Trumpa. 

Či to u Trumpa vydrží, to nikto nevie. Ale povedal by som, že kým tento týždeň zasadá Federálny rezervný systém, pravdepodobne sa nič nestane, pretože keď Trump povýšil Kevina Warsha ua šéfa Fedu, Warsh mu sľúbil, že zníži úrokové sadzby. Podľa väčšiny pozorovateľov z Wall Streetu Warsh úrokové sadzby pravdepodobne nezníži. 

Trump je teda z toho nervózny. Nechce sa vrátiť do konfliktu a zvýšiť riziko, že Fed tento týždeň zvýši úrokové sadzby. Aspoň bude pôsobiť tak, že sa chystá dohodnúť, kým Fed nedokončí zasadnutie. Ale skôr sa prikláňa k tomuto riešeniu práve preto, že politický, ekonomický aj vojenský čas mu nehrajú do karát.

Warsh sľúbil Trumpovi, že zníži úrokové sadzby ešte predtým, ako bol nominovaný. To je ako keby sudca Najvyššieho súdu Neil Gorsuch sľúbil Trumpovi: „Vymenujte ma do Najvyššieho súdu a ja budem vždy rozhodovať vo váš prospech.“ O niečom takom som ešte nikdy nepočul.

Warsh sa zúfalo chcel stať novým predsedom Fedu. A neustále zdôrazňoval, že je ako stvorený pre túto úlohu, pretože Trump je tým posadnutý. A Trumpovi opakovane sľuboval, že zníži úrokové sadzby – dvakrát tento rok pred voľbami do Kongresu. Práve preto bol Trump ochotný investovať do Warsha veľa politického kapitálu, hoci väčšina Trumpových poradcov bola proti Warshovi pre jeho dlhoročnú povesť jastraba. 

Tí, ktorí chceli akosi uvoľniť a zmierniť situáciu na trhu s nehnuteľnosťami a so všetkými komerčnými nehnuteľnosťami, ktorých splatnosť sa blíži – v hodnote 5 biliónov v priebehu budúceho roka až roka a pol –, to urobili pri oveľa nižších úrokových sadzbách, keď bol trh s komerčnými nehnuteľnosťami v oveľa lepšom stave. Všetky tieto skryté problémy si vyžadujú nižšie úrokové sadzby. Problémom je, že sa k Trumpovi doniesla správa, že Warsh nezvažuje zníženie úrokových sadzieb a mohol by zvažovať ich zvýšenie na základe vyjadrení predstaviteľov Fedu. To ho vydesilo – je to čiastočne ďalší dôvod, prečo zastavil všetky útoky, keď videl, ako ceny ropy a plynu na trhoch v posledných dvoch týždňoch naďalej prudko stúpajú.

Chápe prezident, že medzinárodný nedostatok paliva, medzinárodná inflácia a to, ako blízko sme k hospodárskej kríze, sú problémy spôsobené výlučne jeho a Netanjahuovou vojnou?

Nechápe – v súčasnosti nie je ochotný prijať žiadnu zodpovednosť za čokoľvek. Ale ako priznal pred niekoľkými týždňami, uvedomuje si, že pokračovanie konfliktu zvyšuje a eskaluje tieto riziká z ekonomického hľadiska, a teda aj z politického hľadiska vzhľadom na blížiace sa voľby do Kongresu. 

Do volieb do Kongresu zostáva menej ako 100 dní – tie môžu rozhodnúť o tom, koľko vyšetrovaní a koľko procesov o odvolaní z funkcie sa uskutoční v druhej polovici Trumpovho prezidentského mandátu, pričom teraz je ohrozená aj republikánska väčšina v Senáte. Uvedomuje si teda budúce riziko.