Zverokracia. EÚ štedro dotuje projekty skúmajúce inklúziu zvierat
Môžu byť domáce zvieratá politickými aktérmi? Pýta sa projekt dotovaný Európskou úniou.
Komentáre
Dana VitálošováRedaktorka
Môžu byť domáce zvieratá politickými aktérmi? Pýta sa projekt dotovaný Európskou úniou.
Pred niekoľkými rokmi som vyriekla toto proroctvo: Raz sa budeme s nostalgiou ohliadať za transgender časmi. Myslela som tým, že jedného dňa ideu, že človek dokáže zmeniť pohlavie, budeme považovať za relatívne príčetnú. Vtedy som predpovedala rozmach transableizmu, v rámci ktorého sa zdravý človek identifikuje ako telesne postihnutý. A túži po amputácii zdravých končatín.
Hoci som si myslela, že epidémia „transable“ identifikácie je za dverami, dávala som šancu aj rozptylu iných šialenstiev. V dobách tekutej modernity je totiž možné kríženie akýchkoľvek myšlienkových zhovädilostí.
Napríklad intersekcionalizmu s jeho posadnutosťou mocou či útlakom a vegánstva. Známky tohto kríženia boli na svete už pred desiatkou rokov. Jeden ultraprogresívny známy, ktorý sa dokonca identifikoval ako komunista, sa raz uprene zahľadel na môjho psa a pokrútil hlavou. Náš vtedajší rozhovor je rekonštruovaný, ale pointa ostáva.
„Neviem, čo si mám o tom myslieť,“ povedal akademik. „O čom?“ opýtala som sa. „Ten pes na vôdzke... nie je to útlak?“ odvetil známy.
Ak ma pamäť neklame, nasledoval krátky rozhovor o tom, čo by sa stalo, keby som psa oslobodila a nechala ho po svete behať bez vôdzky. Videla som však, že sa mi z hlavy akademika-komunistu použitím logiky pochybnosť vyhnať nepodarilo. Keď sa psa snažím chrániť pred tým, aby ho neprešlo auto, nepozerám sa predsa len na to zviera akosi „zvrchu“?
Tendencia všade vidieť útlak sa podpísala na viacerých progresivistoch. Aj preto asi na niektorých západných univerzitách vznikol odbor Animal Studies.
Takto nazvaný odbor znie na prvé počutie neškodne, veď zvieratá skúma aj biológia. V skutočnosti sa študijný smer viac než na prírodovedu podobá Gender Studies. Zatiaľ čo genderisti riešia „útlak“, ktorému zdraví bieli cisrodoví hetero muži vystavujú postihnuté transženy čiernej pleti, v rámci Animal Studies sa akademici zaoberajú útlakom zvierat človekom. Teda pardon, útlakom človeka viac-než-človečích (more-than-human) entít.
Nežartujem. Bodaj by.
Samozrejme, Európska únia musí byť na tepe doby. Kdekoľvek experti identifikujú nový útlak, objavia sa eurokrati a tak ako Fry vo Futurame kričia „shut up and take my money“ („sklapni a vezmi si moje prachy“).
Veď sa len pozrime bližšie na nasledovné projekty, dotované z programu EÚ nazvanom po Marie Curie Sklodowskej, určenom na podporu projektov pochádzajúcich aj z krajín mimo EÚ. A budem sa opakovať, ale nie, tieto projekty som si nevymyslela. Bodaj by.
Majú domáce zvieratá schopnosť podieľať sa na demokracii? Pýta sa výskumný projekt Univerzity v Sheffielde, na ktorý EÚ venuje 342-tisíc eur.
Riešitelia v popise projektu Animals and democracy (Zvieratá a demokracia) vysvetľujú:
„Existuje stále viac vedeckých dôkazov o pozoruhodných komunikačných schopnostiach zvierat: od pozdravov kráv až po psy používajúce slová prostredníctvom zvukových dosiek. Súvisia s tým samostatné debaty o tom, či môžu domáce zvieratá uskutočňovať formy politickej komunikácie, ktorým by naše inštitúcie mali venovať pozornosť.“
Nie, nemôžu, znela by v príčetných časoch krátka a extrémne lacná odpoveď. Ale doba je iná a podobných výskumov sa urodilo viacero. Poďme teda ďalej.
Mestá priateľské deťom, ženám, dôchodcom. To všetko tu už bolo. Pýtať sa rôznych skupín obyvateľstva, ako im spríjemniť pobyt v meste, dáva (hádam až na vskutku malé deti) aký-taký zmysel. Ale pýtať sa psov?
Podobnej myšlienke sa nevyhýba výskumný projekt Canine Cityscapes: Sensing, Modelling, and Designing for More-than-Human Co-Residents (Psie panorámy: Vnímanie, modelovanie a dizajn pre viac-než-človečích spoluobyvateľov), ktorý EÚ zahrnula 260-tisíc eurami.
Podľa popisu bude projekt „merať inklúziu psov vytvorením prvého indexu psieho občianstva (CCI) na úrovni mesta…“, a „snímať mesto z pohľadu psa pomocou prenosných biosenzorov na zachytenie fyziologických reakcií in-situ, čím poskytne nie-človečie informácie pre mestský dizajn“.
Psina, čo? Nemali by sme však vylučovať ani mačky.
Dostanú senzory aj mačky, aby sa vedci dozvedeli ich názor na mestskú architektúru? Projekt Caring for Cats, Caring for Islands: Multispecies Governance in Madeira and the Azores (Starostlivosť o mačky, starostlivosť o ostrovy: Multidruhová správa na Madeire a Azoroch) nič také nenaznačuje.
Portugalskí experti možno od EÚ dostali nižšiu sumu, teda „len“ 200-tisíc eur, pretože ich projekt je v porovnaní s dvoma vyššie spomenutými o niečo príčetnejší. Ale iba o niečo.
Výskumníci budú „prostredníctvom inovatívnych participatívnych metód, ako je hĺbkové mapovanie, vytvárať transformačný model riadenia, ktorý bude zohľadňovať časovosť, znalostnú politiku a emócie starostlivosti, ktoré formujú vzťahy medzi ľuďmi a mačkami“.
Bude sa „hĺbkovo mapovať“ aj názor mačiek? Nakoniec, termín „vzťahy medzi ľuďmi a mačkami“ naznačuje subjektivitu aj na strane našich mačacích spoločníkov. Každopádne, keď už sa hovorí o mačkách, netreba zabudnúť ani na feminizmus.
Jedným z cieľov projektu je totiž „narušiť cat lady stereotyp“. Teda stereotyp o osamelých ženách na ostrovoch Maderia a Azory, ktoré sa namiesto o rodinu starajú o mačky.
Reč už bola o kravách, psoch, aj mačkách. Ale čo morské živočíchy? Poteším vás, že ani tie vedci nevylučujú.
V projekte Fluid Frontiers: whales redefining international sea boundaries (Tekuté hranice: veľryby redefinujúce medzinárodné morské medze, 242-tisíc eur) sa výskumníci posunuli „od politiky zameranej na človeka k vytvoreniu nového rámca pre pochopenie toho, ako rôzne zvieratá ovplyvňujú globálne dianie“.
Konečným cieľom francúzskeho projektu je pritom „inkluzívnejší a environmentálne spravodlivejší prístup ku geopolitike“, ktorý uznáva, že „zvieratá sú dôležitými aktérmi pri formovaní hraníc nášho sveta“.
Keď padne jedna mozgová bariéra, padajú aj ďalšie. Zdá sa, že od predstavy politicky aktívnych stád nie je ďaleko ani k téme subjektivity neživého sveta. Napríklad riek.
Ako v projekte Rethinking River Engineering: Ecologically Just, Relational, and Situated (Prehodnotenie riečneho inžinierstva: Ekologicky spravodlivé, vzťahové a situované).
Švédski experti sa tu za 250-tisíc eur z EÚ zamyslia nad tým, prečo „v manažmente riek naďalej dominujú inžinierske prístupy zakorenené v modernistických, antropocentrických rámcoch, ktoré redukujú rieky na ťažiteľné zdroje a zároveň odsúvajú ekologické, kultúrne a domorodé poznatky na vedľajšiu koľaj“.
Títo vedci zároveň ohŕňajú nos nad tým, že „pohľad na rieku ako na živú bytosť schopnú tvoriť vzťahy“ sa odsúva na okraj. Za peniaze z fondu pomenovanom po Marie Curie Sklodowskej chcú Švédi „preorientovať základné predpoklady smerom k pluralitnej a spravodlivej budúcnosti riek a ich živých komunít integrovaním viac-než-človečích perspektív“.
Ešteže tých vedcov a tú Európsku úniu máme. Kto by sa inak psov, kráv a riek vôbec opýtal, ako sa majú?
GP
Približne pred 16 hodinami
Najvyssi cas zavolat kravy na Pohodu.
Janka
Približne pred 16 hodinami
Čosi kdesi a skutočný kôň bude súčasťou nejakého parlamentu. A budeme opäť na začiatku, keď jeden tyran v starom Ríme vymenoval svojho koňa za senátora. / Ináč, nie málo kráv a volov je už v súčasnom európskom, ale aj našom parlamente, takže až tak ďaleko od tej inklúzie asi nie sme.
Palo Satko
Približne pred 15 hodinami
Chvalabohu žil som v časoch, keď odpovede na takéto problémy dávalo Rádio Jerevan. A zadarmo.
ConMick
Približne pred 14 hodinami
Este ze sa toho nedozili dinosaury
Jaromír
Približne pred 13 hodinami
Tak zase už mýtický hrdina Kadmos založil mesto Téby na mieste, kde si špeciálne vybraná krava uráčila ľahnúť. Ale zisťovať kravský názor na agrárnu, či nebodaj medzinárodnú politiku, tomu sa hovorí progres.