Pred štrajkom v Kauflande: Aké zisky majú reťazce u nás

V Kauflande sa podľa dostupných informácií spúšťa hlasovanie o štrajku, je to u nás nevídaná vec. Veľký reťazec čelí požiadavkám zamestnancov, ktorí požadujú veci, ktoré majú zamestnanci Kauflandu napríklad v Nemecku. Zamestnanci argumentujú, že nežiadajú nič nepatričné, Kaufland je totiž na Slovensku úspešná firma.

Hlasovať môže podľa odborov každý zamestnanec, nemusí byť ani členom odborov. Hlasovať nemôžu brigádnici ani agentúrni zamestnanci. „Aby bolo hlasovanie platné, musí sa ho zúčastniť viac ako polovica všetkých zamestnancov. O vyhlásení štrajku zároveň musí hlasovať nadpolovičná väčšina zúčastnených,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení. Zaujímavé je, že so štrajkom sympatizujú aj mnohí zákazníci, odozvy sú priaznivé.

Tému budeme ďalej sledovať, teraz si však všimnime, ako sa darí Kauflandu a veľkým reťazcom u nás. Takpovediac, či majú z čoho zvýšiť mzdy a benefity.

Aby sme nevenovali pozornosť iba Kauflandu, analýzu rozšírime aj na ďalšie reťazce vrátane domácich. 

Kaufland je na trhu veľmi silný hráč, aj keď Lidl vedie v tržbách aj zisku. Kaufland a Lidl, ako je známe, majú rovnakého nemeckého majiteľa Schwarz Group. 

COOP Jednota má na Slovensku najviac predajní. Hlavným dôvodom je, že má obchody aj tam, kde to pre Kaufland či Lidl nie je zaujímavé. Najvyššiu obchodnú maržu vykázali Milk‑Agro (35,1 percenta) a Terno/Kraj (30,4 percenta). Tržby zahraničných reťazcov sú takmer trojnásobné oproti slovenským.

Kaufland mal v roku 2024, ktorý je uzavretý a čísla sú dostupné, tržby vo výške 1,846 miliardy eur.

Predbehol ho Lidl, ktorý v roku 2024 utŕžil 2,156 miliardy eur. Po Kauflande (1,846 mld.) nasleduje COOP (1,762 mld.) a Tesco (1,748 mld.). Od roku 2020 pridal Lidl najviac, až 646,5 milióna eur. Kaufland rástol o niečo rýchlejšie, o 43 percent. Najrýchlejšie rástol vlastný retail Labaš/Fresh Plus. Narástol o 66,5 percenta. Milk‑Agro ako jediné kleslo. Tržby sú bez DPH. 

Na spresnenie treba dodať, že nie všetky reťazce majú rovnakú schému. COOP je súčet obchodných družstiev. Podľa výročnej správy má 30 regionálnych družstiev, obchoduje ich 25. CBA zahŕňa len maloobchodných členov. Fresh predstavuje vlastný maloobchod Labaš bez franšízantov. Ostatné údaje predstavujú výsledky jednej maloobchodnej spoločnosti; Terno a Kraj sú dve značky spoločnosti Terno real estate. Tesco je zase už dlhší čas na predaj, čo má vplyv na firmu.

Pozrime sa na zisk.

Čistý zisk je trochu ošemetná vec. Vo všeobecnosti sa má za to, že zahraničné reťazce majú v skutočnosti podstatne vyšší zisk, ako vykazujú. Dôvodom je, že časť ziskov presúvajú materskej firme alebo iným sprostredkovateľom v priebehu roka. Stačí, že vytvoria systém, kde nútia dodávateľov, aby používali jeden typ debničiek na ovocie či zeleninu, alebo financovali náklady na letáky, alebo si zadávali analýzy či platili nejaké sprostredkovateľské poplatky a dopátrať sa celkovej sumy, ktorá odíde povedzme zo slovenského Kauflandu do Nemecka, je takmer nemožné.

V prostredí reťazcov, dodávateľov a pestovateľov na Slovensku a v Česku sa však už dlhšie hovorí, že Kaufland aj Lidl si podnikanie u nás veľmi pochvaľujú. Je možné, ako sme to pred časom videli na rakúskych bankách na našom trhu, že dosahujú väčšie zisky (k počtu zákazníkov a veľkosti trhu), ako doma v Nemecku. 

Vykázaný čistý zisk o skutočnom zisku teda nemusí vypovedať v celej miere. Pozrime sa aj tak na oficiálne čísla.

V sledovaných sieťach klesol medziročne zisk približne o tretinu. Lidl zostal jednotkou so 103,6 milióna eur. Kaufland zarobil 56,2 milióna a COOP 24,7 milióna eur. Najväčší pokles zaznamenalo Tesco. Jeho zisk klesol z 82,3 na 25,5 milióna eur. Zvýšenie zisku zaznamenalo iba Terno.

Terno však patrí k najmenším hráčom na trhu. Podobne je to aj s ďalšími menšími hráčmi. Zisk Labaš zahŕňa retail aj veľkoobchod; samostatný výsledok retailu nie je dostupný. Lidl do 29. februára 2024 a Kaufland dodnes fungovali, respektíve funguje ako v. o. s. Pri tejto právnej forme odvádzajú daň zo slovenského podnikania do rozpočtu SR spoločníci, nie priamo reťazec. FinStat ju preto odpočítal od vykázaného výsledku, aby boli údaje porovnateľné so ziskom po zdanení ostatných spoločností. Lidl od marca 2024 funguje ako s. r. o. a daň platí priamo.

Tržby pritom narástli (okrem Milk-Agro). Pokles zisku súvisel s rastom nákladov aj s účtovnými vplyvmi. Podľa FinStatu osobné náklady stúpli o viac než 72 mil. eur. Odpisy vzrástli takmer o 57 mil. eur a strata z finančných operácií o vyše 15 mil. eur. Približne polovica celého poklesu pripadla na Tesco. K dlhodobému majetku dotvorilo opravné položky za viac než 33 mil. eur. Stúpli mu aj odpisy a osobné náklady. Stratu vykázalo tiež pri predaji podielov. Aj bez opravných položiek by bol výsledok Tesca medziročne citeľne slabší. (Cítiť, že firma je už na predaj.)

Obchodná marža ukazuje, koľko centov z jedného eura tržieb zostáva na náklady a zisk. FinStat vyčíslil pokles priemeru sektora na 25,8 percenta. V roku 2023 to bolo 26,1 percenta a v rekordnom roku 2021 až 26,7 percenta. Milk‑Agro dosiahlo 35,1 percenta. Zároveň mu však klesli tržby na najnižšiu úroveň od roku 2017. Osobné náklady stúpli takmer o milión eur. Výsledkom bol prakticky nulový zisk. Terno malo maržu 30,4 percenta. Po prvý raz pod súčasnými vlastníkmi vytvorilo prevádzkový zisk. Do čistej straty 1,7 mil. eur ho poslala najmä opravná položka vyše 2,4 mil. eur k investícii do firmy, ktorá prevádzkuje petržalskú tržnicu. Vysoká marža teda nezaručuje vysoký čistý zisk. Reťazec z nej platí mzdy, energie, nájmy, odpisy, úroky aj jednorazové straty. Metro/Môj obchod v grafe nie je. Metro je veľkoobchod a partnerské predajne účtujú samostatne.

Pozrime sa aj na to, ako sa vyvíja počet predajní. Práve to ukazuje, komu sa darí možno najlepšie.

Zahraničná štvorica od roku 2020 rástla. Podľa aktuálnych údajov Lidla, Kauflandu, Tesca a BILLY rozšírila vlastnú sieť z 525 na 637 predajní. Vývoj domácich sietí bol rozdielny. COOP od roku 2020 ubudlo približne 104 obchodov. Milk‑Agro kleslo od roku 2024 zo 196 na 177. Fresh a Môj obchod rastú najmä cez partnerov. Terno sa rozširovalo predovšetkým akvizíciami. Počet prevádzok preto ukazuje dosah. Nehovorí však o veľkosti ani výkone predajní.

COOP je slovenský člensky vlastnený družstevný systém bez zahraničnej matky. Medzi domáce siete patria aj Labaš/Fresh, Milk‑Agro a regionálna aliancia CBA. Terno real estate je slovenská spoločnosť pôsobiaca a riadená na Slovensku. Jej jediným spoločníkom je fond registrovaný na Malte. Terno však patrí do portfólia slovenskej investičnej skupiny Sandberg Capital. Preto ho radíme medzi domáce a slovensky riadené siete, hoci jeho vlastnícka štruktúra presahuje Slovensko.

Sledovaná zahraničná štvorica má 2,6-násobné tržby a približne päťnásobný zisk, hoci prevádzkuje 637 vlastných predajní a zverejnené počty domácich, členských a partnerských sietí presahujú tritisíc prevádzok. Počty nie sú priamo porovnateľné; výkon ovplyvňuje aj veľkosť a typ predajní. Domáci zisk je orientačný, keďže Labaš zahŕňa veľkoobchod a partnerské siete účtujú samostatne. Na porovnanie však dostačujúci.

Sledované zahraničné siete majú vyššie tržby a zisky, domáce širší regionálny dosah, aj keď platí, že prevádzka Jednoty na dedine nie je porovnateľná s Kauflandom v meste. Dôležité je, že významná časť predaja potravín je v rukách zahraničných skupín, ktoré de facto určujú podmienky na trhu.

Ak sa teda vrátime k otázke z úvodu článku, tak nielen Kaufland, ale aj Lidl či Billa si môžu dovoliť ľudí zaplatiť lepšie. Zisky na to majú a ako vidieť, na slovenskom trhu sa im páči, preto rastú. Neexistuje dôvod, prečo by to nemali pocítiť aj zamestnanci.