Anjel priepasti. Ako podaktorí žijú svoj ukrajinský mýtus
Pripomína to stalinské heslo z konca 30. rokov. Železnou rukou povedieme ľudstvo ku šťastiu! Stačí zameniť slová „ľudstvo“ a „Ukrajina“.
Neprestáva ma udivovať, v akej mytológii o ukrajinskej tragédii mnohí ľudia na Slovensku žijú (inde na Západe to nie je iné). V poslednej júnovej relácii Do živého sme preberali vojnu na Ukrajine, reč došla i na samit NATO v Bukurešti v roku 2008, kde účastníci samitu neprijali americký návrh na schválenie Akčného plánu členstva (MAP) pre Ukrajinu, ale schválili iba spoločné vyhlásenie, že Ukrajina sa stane členom NATO. Neschválením MAP tým proces prijatia do NATO predĺžili.
V diskusii pod videom jeden účastník polemizoval s naším názorom, že tým prísľubom členstva samit otvoril cestu k vojne, keďže Rusko to považovalo za ohrozenie svojej bezpečnosti.
Diskutér napísal: „Práve to, že Ukrajinu do NATO v roku 2008 neprijali, z nej spravilo otvorený terč. Keby boli vtedy Merkelová so Sarkozym počúvali a dali Ukrajine jasný plán, žiadna dnešná vojna by nebola. ... tragédia je výsledkom politickej zbabelosti a naivity (odporcov schválenia MAP)“.
Pohľad sklenených očí
Reagujem na to preto, lebo s tým názorom som sa občas stretol. Vraj bolo treba Ukrajinu prijať okamžite. A bol by pokoj. Tak hovoria.
S debatami s ľuďmi tohto typu mám za posledné roky veľa skúseností. Hovorím tomu „zážitok sklenených očí“. Tým ľuďom zvyknem pripomenúť, že podpora ukrajinských občanov pre členstvo v NATO bola žalostne nízka. Dávno pred rokom 2008 aj dlho po ňom platilo, že len asi 20 percent Ukrajincov podporovalo členstvo Ukrajiny v NATO a asi 60 percent bolo proti. Zvyšok sa nevyjadroval. 20 za, 60 proti!
Pýtal som sa oných debatérov, či bolo treba prijať Ukrajinu do NATO proti vôli jasnej väčšiny Ukrajincov. Či tých Ukrajincov bolo treba do toho NATO proti ich vôli uniesť, či čo? Od roku 2014 až doteraz som zažil veľakrát tú situáciu, mám skúsenosti, viem, čo za mojou otázkou nasleduje. Nasleduje pohľad sklených očí.
Debatér pozerá na mňa a vidím, že nevie otázku spracovať. Začína ma podozrievať. Čo mu to hovorím za absurdné veci? V jeho myšlienkovom svete predsa platí, že Ukrajina v roku 2008 sa stále nachádzala v nejakom ruskom zajatí, napriek tomu, že bola od roku 1991 samostatným štátom. V jeho svete platí, že samozrejme drvivá väčšina Ukrajincov chce, aby Ukrajina čo najrýchlejšie bola členom NATO!
Pozerám na jeho sklenený zrak, vidím, že návrat do reálneho sveta odmieta. Niektorí prieskumy spochybnia.
Ešte treba dodať jednu vec. V čase samitu Ukrajinci odmietali nielen členstvo v NATO, ale odmietali aj ukrajinské politické vedenie, ktoré sa o to členstvo uchádzalo. Prezident Viktor Juščenko, ktorý v roku 2005 mal po svojom víťazstve v prezidentských voľbách podporu 60 percent Ukrajincov, mal v roku 2008, v čase bukureštského samitu, už len jednocifernú percentuálnu podporu.
Ešte ich upozorním na to, že v roku 2010, dva roky po bukureštskom samite sa konali na Ukrajine prezidentské voľby, v ktorých Ukrajinci zvolili Viktora Janukovyča. A s akým programom kandidoval? S programom, že Ukrajina zostane krajinou NEUTRÁLNOU, že v žiadnom NATO nebude. A ľudia ho slobodne zvolili. Tým hlasovali proti uzneseniu samitu NATO z roku 2008. Mimochodom, Juščenko získal v tých voľbách iba 5 percent hlasov.
Zvyšok je história. Voľby v roku 2010 na Ukrajine boli porážkou zámerov, aké mala Amerika s Ukrajinou. Ale rešpektovali USA a celkovo Západ demokratické rozhodnutie Ukrajincov? Nie. V roku 2014 prebehol na Ukrajine násilný prevrat s neskrývanou americkou podporou. Samozrejme, že nie všetkým Ukrajincom sa to páčilo. Vznikla občianska vojna.
Ale sklenené zraky všetko odmietajú. Podporujú princíp, že na voľbe a názore Ukrajincov nezáleží. Pripomína mi to stalinské heslo z konca 30. rokov: Železnou rukou povedieme ľudstvo ku šťastiu! Stačí zameniť slová „ľudstvo“ a „Ukrajina“.
Toto mnoho ľudí, na Slovensku aj na celom Západe, podporovalo. Lenže o tom ani nevedeli.
Katastrofálne zlyhanie médií
Zároveň platí, že na tých ľudí sa nemožno hnevať. Majú svoje každodenné starosti. Ale prečo o tom nepísali médiá? A nepíšu o tom dodnes. Totiž novinári tie údaje tiež nepoznajú. Veď rozhľad sa od nich ani nevyžaduje. Médiá sa už veľmi dávno, takmer pred dvomi dekádami, začali meniť na propagandistické stroje, ktoré nás ženú do vojny.
V roku 2016 som po prvýkrát napísal v štvrťročníku Impulz o absurdnej skutočnosti, že v roku 2008 Západ bohorovne prehlásil proti vôli ukrajinského obyvateľstva, že Ukrajina bude v NATO. To už sme vedeli, že je zle, ale netušili sme, aké zlé to ešte len bude.
Anjel priepasti
Ešte k tomu diskutérovi, ktorého som citoval na začiatku. On vlastne tvrdí, že do súčasnej katastrofy sa samit v roku 2008 mal poponáhľať oveľa razantnejšie a rýchlejšie. Vystupoval anonymne pod používateľským menom Abaddon.
To meno je na diskutérovom posolstve jediné, čo je poctivé. Abaddon v Jánovej Apokalypse je kráľ armády kobyliek, anjel priepasti.
No, od priepasti nie sme tak ďaleko. To by asi sedelo.