Prečo Trump cúva z Iránu

Svet dnes riadia ľudia, ktorí na námietku, že ich nápady popierajú fyzikálne zákony, odpovedajú, že v takom prípade treba novelizovať fyzikálne zákony. Preto je také ťažké predvídať, čo s nami bude. 

Pokiaľ ide o geopolitiku, nachádzame sa v období, keď diplomaciu vystriedal prieskum bojom. Prieskum však ukáže, že vojna problémy nerieši, ale ich znásobuje. Ak je vojna pokračovaním politiky inými prostriedkami, o to viac je potom diplomacia iným prostriedkom pokračovania vojny.

V prípade vojny s Iránom pozorujeme, ako sa neúspešný izraelsko-americký pokus o vojenské víťazstvo mení na pokus o diplomatické vyrokovanie dôstojnej porážky. Memorandum o porozumení medzi USA a Iránom smeruje k podpisu preto, že prieskum bojom sa skončil americkým vojenským a ekonomickým fiaskom. Po tom, čo sa nepodarí na vojne zarobiť, prichádza diplomacia, aby minimalizovala straty.

Google, ktorý má slabosť pre propagandistov, to nevyhľadá, ale kto si dá námahu hľadať bez našepkávania, nemôže prehliadnuť Larryho Johnsona, ktorý logicky vysvetľuje, prečo Donald Trump pristúpil na tvrdé iránske podmienky: USA dochádza ropa, zásoby sú najnižšie od roku 1983. Denná spotreba ropy v USA teraz predstavuje 20 až 21 miliónov barelov, takže zásoby vystačia na 17 dní benzínu, čo pripadá na 1. júla. 

Johnson k tomu sucho dodáva: „Donald Trump možno duševne upadá, ale stále si zachováva dosť rozumu na to, aby pochopil, že nedostatok ropy a prudko rastúce ceny benzínu v júli sú politicky neudržateľné.“