Benjamin Netanjahu je teraz v Izraeli vnímaný ako niekto, kto spochybnil existenciu krajiny, hovorí bývalý veľvyslanec USA v Saudskej Arábii Chas Freeman.
.jpg&w=1200&q=75)
Prečo si myslíte, že Donald Trump ustúpil a prijal v podstate tú istú dohodu, akú Iránci ponúkli už v apríli?
Zohralo tu úlohu viacero faktorov, ale pravdepodobne rozhodujúcim faktorom bola skutočnosť, že Spojeným štátom dochádzajú zásoby ropy. A to v kombinácii s dopadom zdržania lodnej dopravy v Hormuzskom prielive spôsobí obrovský nárast cien ropy a benzínu na čerpacích staniciach, čo nie je politicky výhodné.
Donald Trump má veľa dôvodov na obavy z klesajúcej popularity. Okrem toho si však myslím, že posledná séria útokov zo strany USA a odvetných opatrení zo strany Iránu bola poučná. Irán prevzal izraelský štandard neprimeraných reakcií na útoky proti nemu. Ak teda zaútočíte na Irán a spôsobíte škodu rovnú X, budú sa snažiť spôsobiť vám škodu päť až desať X. A to podľa všetkého urobili svojimi útokmi na početné americké základne v regióne v reakcii na našu poslednú provokáciu. Je teda teraz nemožné naďalej veriť, že existuje iné ako diplomatické riešenie. V súčasnosti však žiadne riešenie nemáme.
Jednou z vecí, ktorá ľudí najviac mätie a naozaj nám nepomáha pochopiť, čo sa deje, je nesprávna terminológia. Nemali sme prímerie. Dohodli sme sa len na deeskalácii bojov. Neexistuje žiadna mierová dohoda. Existuje dohoda o ďalšej deeskalácii bojov a o vedení diplomatického dialógu a rokovaní, čo, mimochodom, nevyzerá veľmi sľubne, pretože sa zdá, že náš prezident si, ako zvyčajne, vymýšľa, k čomu podľa neho druhá strana pristúpila. Iránci sú veľmi neústupní v tom, čo považujú za nevyhnutné na uzavretie trvalej mierovej dohody, a nechcú dočasnú dohodu.
Dohoda, mimochodom – to slovo ako také je transakčného charakteru – to nie je to, čo je potrebné na dosiahnutie mieru v západnej Ázii, na Blízkom východe. Je úplne zrejmé, že Izrael nielenže nie je spojencom, ale je sabotérom. Je odhodlaný zničiť akúkoľvek dohodu s Iránom – vtiahol nás do tejto vojny a chce, aby vojna pokračovala, až kým nebude Irán zničený. To však nemôže urobiť. Túto úlohu nám zveril, a my sme ju nesplnili. Sme teda svedkami výbušných dialógov a hnevlivej výmeny názorov medzi premiérom Netanjahuom, jeho extrémistickou vládou a Donaldom Trumpom, pričom Izraelčania otvorene hovoria, že sa necítia byť viazaní tým, na čom sa dohodli. Nemajú v úmysle stiahnuť sa z Libanonu, ako sa od nich vyžaduje. A vyhradzujú si právo zaútočiť na Irán na vlastnú päsť.
Titulok utorňajšieho vydania denníka Washington Post znie: „Izraelčania odsudzujú Trumpovu mierovú dohodu s Iránom.“ Podtitul: „Netanjahuovi kritici aj podporovatelia ju označujú za ‚katastrofu‘.“ K Izraelčanom a Netanjahuovi sa dostaneme o chvíľu, ale spomeniem ešte argumentáciu viceprezidenta J. D. Vancea, že Iránci nedostávajú žiadne americké peniaze. Ale o to predsa neusilovali. Chcú len vybrať svoje vlastné peniaze zo svojich vlastných bankových účtov.
(Smiech.) Peniaze, o ktorých je reč, sme im v podstate ukradli v rámci odvety za iránsku revolúciu. A príslušné sankcie sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Ide o jednostranné sankcie USA uvalené bez súhlasu Bezpečnostnej rady, ktoré aspoň Čína a Rusko neuznávajú za zákonné.
Prečo sme túto dohodu ešte nevideli v písomnej podobe? Iránci tvrdia, že to znamená jedno. Američania tvrdia, že to znamená niečo iné. Pokiaľ tu nie je problém s prekladom, mala by byť zverejnená, aby si ju ľudia mohli sami analyzovať.
Zverejnenie sa odkladá, aby sa dohoda dala interpretovať v prospech jednej strany. Je to presne to, čo ste práve počuli od J.D. Vancea. Donald Trump tvrdí, že Irán nebude kontrolovať Hormuzský prieliv. J.D. Vance zase v inom kontexte tvrdí, že Ústredné veliteľstvo ozbrojených síl Spojených štátov dohliada na masový odchod tankerov z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv, hoci to tak nie je. Irán uzavrel dohodu s majiteľmi týchto tankerov, ktorí platia poplatky za ich prejazd Hormuzským prielivom. Takže v podstate sa zverejnenie dohody odkladá, aby sa dala interpretovať v prospech USA. Dopad tejto vojny, ktorá je pravdepodobne zo strategického hľadiska najväčšou porážkou Spojených štátov od vojny vo Vietname, sa tak môže pre americkú verejnosť nejako zmierniť.
Čo Spojené štáty americké získali zo 100 dní vojny proti Iránu?
Len ťažko sa dá povedať, že by sme niečo získali. Určite sme zvýšili infláciu v Spojených štátoch. Vytvorili sme politickú pascu pre Trumpovu administratívu v podobe nadchádzajúceho rastu cien benzínu. Stratili sme kontrolu nad Hormuzským prielivom. Predtým podliehal anglo-americkým pravidlám námorného práva, vďaka čomu ním mohol voľne preplávať každý. Teraz ho kontroluje Irán, ktorý bude za poskytované služby vyberať poplatky – inými slovami, mýto. A nepodarilo sa nám dosiahnuť zmenu režimu, okrem toho, že sme eliminovali celú vrstvu iránskych vodcov, ktorí sa stavali proti vývoju jadrovej zbrane, a nahradili ich ľuďmi, ktorí ju podporujú.
Nezachránili sme Izrael pred odvetnými opatreniami Iránu. Vyčerpali sme naše zásoby zbraní a naše schopnosti zachytávať rakety, takže teraz naozaj nie sme v pozícii, aby sme zvládli nepredvídané situácie inde, či už v Taiwanskom prielive, alebo pri nejakom obnovení pomoci Ukrajine proti Rusku. Viackrát sme znehodnotili našu reputáciu. Rokovania sme skôr využívali ako krytie pre útoky. Dohody uzatvárame pri rokovacom stole prostredníctvom sprostredkovania Pakistanu a Kataru, a potom ich odmietame. Nikto nám teraz nedôveruje. Nič sme nezískali. V tejto vojne sme veľa stratili, nehovoriac o tom, že nás to pravdepodobne bude stáť bilión dolárov, všetko z pôžičiek, za ktoré zaplatia vaše a moje vnúčatá a pravnúčatá.
Senátor Mark Warner, vedúci demokrat v senátnom výbore pre spravodajské služby, v podstate súhlasí so všetkým, čo ste práve povedali. Tu je citát jeho vyjadrenia:
„Môže niekto tvrdiť, že my alebo naši spojenci sme na tom lepšie ako pred touto vojnou? Vedenie režimu je radikálnejšie ako kedykoľvek predtým. Aby sme mohli obohatený urán dostať von z Iránu, bude podľa mňa potrebné nasadiť pozemné jednotky, čo si nemyslím, že Amerika chce urobiť. Myšlienka, že máme ďalších 60 dní na rokovania – kam to povedie? Budeme tu 60 dní. Stále k obohatenému uránu nebudeme mať prístup. Je jasné, že aj keď Hegseth povedal: ‚Zničili sme všetky ich kapacity,‘ stále majú množstvo rakiet a tisíce dronov. A predstava, že sa Hormuz zrazu zázračne opäť otvorí – pozrite sa na ceny benzínu. Vystúpili z 2,80 dolára na 4,20 dolára na galón. A verím, že ešte porastú, pretože celkové svetové zásoby klesli. Ako to môže byť lepšie pre Ameriku alebo pre našich spojencov?“
Zaznieva, že šlo o najhoršie rozhodnutie amerického prezidenta v oblasti zahraničnej politiky v modernej ére – a len kvôli Benjaminovi Netanjahuovi a jeho vojne.
Súhlasím. Chcel by som len povedať, že je pre mňa veľmi ťažké nájsť za 250 rokov americkej nezávislosti horšie rozhodnutie ako toto.
Keď sa ministra Hegsetha spýtali na americké zásoby zbraní – čo je teraz veľmi vážna otázka –, konkrétne na zásoby premrhané na Ukrajine pod Bidenom a v Iráne pod Trumpom, odpovedal preňho typicky bojovným a sarkastickým spôsobom:
Margaret Brennanová: „Ukrajinský prezident Zelenskyj bol v tejto relácii pred pár týždňami. Prosil nielen o viac protilietadlových rakiet, ale aj o schopnosť ich výroby, aby spriatelené vlády mohli vyrábať systémy Patriot. Niektorí republikánski zákonodarcovia túto myšlienku podporujú. A vy?“
Pete Hegseth: „Nikto nevyrába viac a lepšiu muníciu ako Spojené štáty americké. A sme otvorení spoločnej výrobe všade, kde to bude možné. A vďaka tejto administratíve posilňujeme náš arzenál slobody, vyrábame viac, vyrábame rýchlejšie, otvárame Pentagón a prekonávame jeho byrokraciu, aby sme prinútili priemysel konať rýchlejšie...“
Margaret Brennanová: „Ale s tými zásobami je kríza.“
Pete Hegseth: „...a v budúcnosti budeme silnejší.“
Margaret Brennanová: „V súkromnom priemysle je s tými zásobami práve teraz kríza.“
Pete Hegseth: „To je vymyslený naratív, ktorý chcú šíriť médiá...“
Margaret Brennanová: „Sám ste o tom svedčili pred Kongresom.“
Pete Hegseth: „...a v konečnom dôsledku sú naše zásoby skvelé a len sa posilňujú vďaka tomu, ako...“
„Zásoby sú skvelé a len sa posilňujú.“ Žiaden racionálny pozorovateľ s tým nesúhlasí. V skutočnosti je nepredstaviteľné, že by to tak mohlo byť.
Rozhodne. Nemôžete spotrebovať tisíce rakiet Tomahawk, stovky rakiet Patriot, desiatky rakiet zo systémov THAAD, zhodiť obrovské množstvo kĺzavých bômb a pritom prísť o svoje hlavné radary v regióne, stratiť lietadlá v dôsledku odvetnej paľby z Iránu a tvrdiť, že je všetko v poriadku. A to je v podstate to, čo robí.
Toto je len príklad toho, čo považujem za skutočne dôležitý vývoj v oblasti vedenia vojny. Faktom je, že teraz, keď je bojisko vďaka preletom satelitov a pozorovaniu dronmi takmer úplne transparentné, nemožno na bojisku oklamať protivníka s cieľom dosiahnuť výhodu. Klamstvo je pre vedenie vojny nevyhnutné, vždy bolo. Keďže na bojisku už nie je možné protivníka oklamať, klamstvo sa presunulo do informačnej sféry. A naša vláda bežne klame, popiera, odmieta prijať realitu, skresľuje veci – a koho tým chce oklamať? Americkú verejnosť, s cieľom posilniť morálku; možno aj nepriateľa, s cieľom zastrašiť ho. V podstate je však klamanie v informačnej vojne teraz normou na úrovni, akú sme doteraz nevideli. A práve ste videli skvelý príklad v Hegsethovom popieraní skutočností, o ktorých existencii všetci vedia.
Do akej slepej uličky sa v Izraeli dostal Benjamin Netanjahu?
Je ako vo zveráku, pretože ho mnohí Izraelčania obviňujú nielen z toho, že rozmaznáva Hamas, z jeho snáh kontrolovať Hamas prostredníctvom úplatkov vyplácaných katarskou vládou, ale aj z jeho zjavnej nepripravenosti na 7. október.
Nielenže ho za to obviňujú, ale teraz ho obviňujú aj zo straty podpory Spojených štátov a v podstate z toho, že len nečinne sleduje, ako Spojené štáty uzatvárajú dohodu o vojne, ktorú on sám podnietil a pri ktorej teraz má pocit, že ho Spojené štáty zradili.
Ide tu o zásadnú vec – izraelský minister obrany Jisra'el Kac vyhlásil, že Izrael nedovolí Iránu a Spojeným štátom „zmeniť rovnicu“ v západnej Ázii. Ale tá sa zmenila. Mnoho, mnoho rokov mohol Izrael bombardovať, ostreľovať, vraždiť, masakrovať a páchať genocídu bez skutočného odporu zo strany svojich susedov. Vyhrážali sa, kričali, odsudzovali to, ale neurobili nič konkrétne. Teraz však odpovedajú paľbou. Izrael nakoniec donútil Irán, aby podstúpil riziko a vystrelil na neho aj na Spojené štáty, ktoré sú spoluvinníkmi v zločinoch Izraela. A odteraz – či už bude mier, alebo nie – to bude v západnej Ázii bežný stav. Kedykoľvek Izrael urobí niečo voči Iránu alebo niektorému z odporových hnutí, ktoré Irán podporuje, Irán bude reagovať odvetou, a to nie len proporcionálne, ale disproporcionálne, dostatočne tvrdo na to, aby potrestal Izrael za jeho nesprávne konanie. To je niečo úplne nové. Je to zmena v rovnici.
A spôsobila ju tajná dohoda Spojených štátov s Izraelom proti Iránu. Nemuselo sa to stať, ale stalo sa. Takže Netanjahu, ktorého mnohí v Izraeli vždy považovali za podvodníka, je teraz vnímaný ako niekto, kto zničil budúcnosť krajiny a spochybnil jej existenciu. Ako môže Izrael prežiť pod neustálou hrozbou raketového útoku? Napriek svojim vyhláseniam nedokáže tieto rakety zachytiť. Naopak – ako si Izraelčania uvedomili – kto by chcel žiť v Izraeli, keď sa každú chvíľu musíte schovať do podzemného protibombového krytu a zostať tam, kým prestanú húkať sirény? Je to katastrofa, za ktorú nesie Netanjahu veľkú zodpovednosť. A Izraelčania by ho za to skutočne mali hnať k zodpovednosti, čo už začínajú robiť.
Takto sa v nedeľu snažil brániť, ale v podstate tvrdí, že Izrael nikam neodíde:
„Vytvorili sme hlboké bezpečnostné zóny okolo štátu Izrael. Urobili sme to v Gaze, v Libanone, v Sýrii. Tam sme, mimochodom, zlikvidovali všetky zbrane Assadovej armády, ktorá bola kľúčovým článkom v osi zla. A chcem jasne povedať: Zostaneme v bezpečnostných zónach tak dlho, ako bude potrebné na ochranu našej krajiny. Lebo po 7. októbri som stanovil jednoduchý princíp: Izrael nedovolí teroristickým organizáciám usadiť sa na našich hraniciach ani vykopávať teroristické tunely na naše územie.“
Cíti tlak.
Áno, cíti. A toto je v podstate len pokračovanie v neúspešnej politike. Už 78 rokov Izrael nepredložil žiadny návrh na mierové spolunažívanie so žiadnym zo svojich susedov. Brutálne zaobchádzal s pôvodným palestínskym obyvateľstvom na svojom území aj na okupovaných územiach. A bombardoval, ostreľoval a vraždil ľudí za svojimi hranicami. A myslí si, že mu to zabezpečí bezpečnosť. V skutočnosti si však vytvára neúprosných nepriateľov. Nie je to cesta k bezpečnosti pre Izrael. Je to cesta k neistote. Ale zdá sa, že je to jediná cesta, ktorú Netanjahu pozná. Nie je pripravený diskutovať o mieri ani s Palestínčanmi, ani so susedmi Izraela, a už vôbec nie s Iránom. A tým vystavuje Izrael vážnemu nebezpečenstvu.
Rozhovor je redakčne upraveným prepisom podcastu Judging Freedom. Preložil Timotej Dunaj.
Adolf
Približne pred mesiacom
Amen