Elektrické autá, smartfóny aj jadrové ponorky. Severná Kórea je na čínskej ceste

Keď sa povie Severná Kórea, väčšine z nás asi napadne komunistický skanzen, jadrové zbrane a chudoba. Určite nie niečo ako fotografia, ktorá ilustruje tento text. Pokúsme sa teda ukázať, ako to ide dokopy a čo sa vlastne so Severnou Kóreou, stále tvrdou diktatúrou, za posledné roky stalo.

Začnime s návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a severokórejského vodcu Kim Čong-una. V utorok sa dohodli na rozšírení bilaterálnej spolupráce. Prvá návšteva čínskeho prezidenta od roku 2019 podčiarkla rastúci význam Pchjongjangu, ktorý ťaží zo spojenectva s Ruskom a začína sa otvárať globálnym technologickým a hospodárskym trendom.

Čínsky prezident sa spolu s Kim Čong-unom a jeho manželkou zúčastnil na umeleckom predstavení v metropole KĽDR, kde zazneli čínske aj severokórejské piesne zdôrazňujúce „hodnotu a blízkosť priateľstva“. Severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA pritom uviedla, že obaja lídri chcú otvoriť „novú kapitolu“ vo vzájomných vzťahoch.

Severná Kórea dlho patrí k najväčším porušovateľom ľudských práv na svete. V krajine dochádza k mučeniu a núteným prácam, ľudia napríklad nemôžu opustiť svoju provinciu bez povolenia vlády. Poistkami pre stabilitu režimu a odradenie zahraničného zasahovania sa stali jadrové zbrane a program balistických striel. V súčasnosti sa jadrový arzenál Pchjongjangu odhaduje na asi 50 hlavíc, ktorými teoreticky môže pomocou svojich medzikontinentálnych rakiet zasiahnuť celé územie jeho úhlavného nepriateľa – USA.

Úspechy v oblasti vývoja zbraní pritom dlho sprevádzalo zhoršovanie životnej úrovne. Podľa odhadov OSN stále trpí podvýživou takmer polovica z 26 miliónov obyvateľov tejto krajiny. Ešte v 90. rokoch obyvateľstvo čelilo hladomoru, pričom nasledovné desaťročia krajina trpela pre rozsiahle medzinárodné sankcie.

Jednou z posledných rán bola pandémia, ktorá ešte viac poškodila podlomenú ekonomiku ako aj zdravie tamojšej populácie. Severná Kórea tvrdí, že porazila Covid bez vakcín a prišla len o niekoľko desiatok ľudí. Utečenci do Južnej Kórey však priniesli svedectvá o vysokej úmrtnosti a odčerpávaní ryže pre armádu z niektorých provincií v čase, keď „niektorí nemali ani dosť síl na to, aby si vykopali hrob“.

Dokonca aj Kim Čong-un verejne napokon priznal, že hospodárska politika krajiny zlyhala, uznal všeobecný nedostatok potravín a rozplakal sa. „Takmer všetky sektory zaostali ďaleko za očakávaniami,“ povedal začiatkom roka 2021. Bol to bezprecedentný moment.

A potom prišla nečakaná vzpruha. Najmä v podobe spojenectva s Ruskom vo vojne s Ukrajinou, čím Pchjongjang významne znížil svoju dovtedajšiu izolovanosť.

Rok po vypuknutí vojny sa KĽDR stala významným dodávateľom munície pre Moskvu, pričom podľa inštitútu INSS od leta 2023 do konca minulého roka na tomto obchode zarobila viac ako 10 miliárd dolárov. Keďže HDP krajiny dosahuje 30 miliárd dolárov v nominálnych hodnotách a 40 miliárd podľa parity kúpnej sily, pre Pchjongjang išlo o zásadný ekonomický impulz (pre porovnanie, slovenský HDP je 147 miliárd dolárov nominálne alebo 257 miliárd dolárov podľa parity kúpnej sily, Severná Kórea má 26 miliónov obyvateľov, Slovensko 5,4 milióna).

Rusko a Severná Kórea svoje spojenectvo spečatili aj formálne. Keď v roku 2023 Kim uskutočnil svoju prvú zahraničnú cestu po pandémii, destináciou bol ruský Ďaleký východ, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nasledujúci rok Putin navštívil Pchjongjang, kde obaja lídri podpísali pakt o vzájomnej obrane.

Nasledovalo nasadenie severokórejských vojakov v Kurskej oblasti, kde sa podieľali na vytlačení ukrajinských síl z Ruska. Podľa predstaviteľov juhokórejskej spravodajskej služby sa vo vojne zúčastnilo približne 16-tisíc severokórejských vojakov, vďaka čomu armáda KĽDR získala cenné skúsenosti vrátane používania dronov.

Severnej Kórei po pandémii tiež výrazne pomohlo oživenie obchodu a celkových vzťahov s Čínou, vyjadrením čoho bola návšteva Si Ťin-pchinga začiatkom tohto týždňa. Krajiny obnovujú železničnú dopravu a pridávajú ďalšie lety medzi Pekingom a Pchjongjangom. Blížia sa k dokončeniu nového moderného cestného mosta cez hraničnú rieku Ja-lu, ktorý by mal uľahčiť obchodné spojenie a návštevy čínskych turistov.  

Aj to sú dôvody, prečo sa v posledných rokoch sa v Severnej Kórei objavili jasné náznaky hospodárskeho oživenia. Ako píše New York Times, Kim dokončil niektoré zo svojich dlho odkladaných obľúbených projektov, ako sú veľké prímorské, lyžiarske a kúpeľné strediská či skleníkové komplexy.

Nové výškové bytové domy vyrástli nielen v Pchjongjangu, ale aj v provinčných mestách. Podľa informácií od utečencov a analytikov Kim na tieto stavebné projekty zmobilizoval vojakov a financoval ich z peňazí zasielaných Severokórejčanmi pracujúcimi v zahraničí a z vynútených darov od tých, ktorí zbohatli na pašovaní či povolení prístupu k trhovým aktivitám. Denník Wall Street Journal si všíma, že v minulom roku postavila Severná Kórea v Pchjongjangu 10 000 nových domov, čo je viac ako v Los Angeles alebo Chicagu.

Výstavba však nie je jediným indikátorom ekonomického oživenia. Zlepšovanie kvality života po materiálnej stránke pociťuje väčšia časť populácie. V Pchjongjangu, ktorý bol kedysi v noci slabo osvetlený, teraz neónové nápisy svietia jasnejšie a je ich viac. Pre New York Times to uviedla Džong In-li, ktorá pracuje ako analytička z Kórejského inštitútu pre štúdium zjednotenia so sídlom v Soule. Výrazné zlepšenie osvetlenia je vidieť aj na satelitných snímkach.

Džong In-li tvrdí, že Severná Kórea rozšírila počet ropných terminálov vo svojich prístavoch a po celej krajine je vidieť viac áut či autobusov.

Západní návštevníci si tiež všimli výrazné zlepšenie služieb v hlavnom meste.

„Miestne reštaurácie ponúkajú pizzu z kamenných pecí a kuracie krídelká. Hostia môžu platiť prostredníctvom mobilného systému s QR kódmi. Ulice brázdia čínske elektromobily. V Pchjongjangu sú nové zverince, internetová herňa a autosalóny predávajúce vozidlá BMW,“ píše Wall Street Journal.

Čoraz viac ľudí tiež využíva smartfóny a aplikácie na nakupovanie, objednávanie jedla či taxislužby. Krajina sa čoraz viac otvára turizmu. Minulý rok Kim na východnom pobreží otvoril pre domácich aj zahraničných návštevníkov veľké turistické letovisko Wonsan Kalma, kde sa môže ubytovať takmer 20-tisíc ľudí.

Pre režim, ktorý vnímame ako anachronizmus studenej vojny s mixom komunistickej ideológie a ázijského despotizmu, ide o prekvapujúci obraz. Treba dodať, že hospodárske oživenie Severnej Kórey nesprevádza uvoľnenie v oblasti osobných či politických slobôd.

Je v mnohom prekvapivé, že režim KĽDR v zásade nezmenenej podobe vydržal až doposiaľ, ako sa však krajina vyberá na cestu čínskeho modelu, možnosť jeho pádu vyzerá nateraz ešte vzdialenejšia.