Arméni si budú vyberať svoje najvyššie politické zastúpenie prvýkrát od bolestivého momentu, keď v septembri roku 2023 definitívne prišli o Náhorný Karabach.
Keď sa v Maďarsku pred niekoľkými týždňami uskutočnili parlamentné voľby, vyvolali omnoho väčšiu pozornosť než tú, ktorá by zodpovedala skutočnému významu tejto krajiny. Nie je prehnané tvrdiť, že globálnu.
Súviselo to aj s tým, že voľby boli rámcované ako veľký test geopolitickej orientácie tohto štátu, ako plebiscit o tom, či si Budapešť zachová viac proeurópsku, alebo viac proruskú orientáciu.
Vytváranie tejto zjednodušenej a tak trochu falošnej dilemy neskôr pokračovalo v súvislosti s Bulharskom a do tretice ho v krátkom čase budeme sledovať kúsok za hranicami kontinentálnej Európy, v Arménsku.
V krajine, ktorá si aj vďaka titulu prvého kresťanského štátu na svete získala sympatie v mnohých štátoch sveta, vrátane Slovenska, sa totiž už v nedeľu 7. júna uskutočnia parlamentné voľby.
Arméni si budú vyberať svoje najvyššie politické zastúpenie prvýkrát od bolestivého momentu, keď po krátkej ofenzíve susedného moslimského Azerbajdžanu v septembri 2023 definitívne prišli o Náhorný Karabach, ktorý neskôr ako autonómny región úplne zanikol. Mnohí z nich pritom vinia Rusko, ktorého jednotky boli v Náhornom Karabachu prítomné, no nezasiahli.
Hoci je národná bezpečnosť a teda krehká mierová dohoda s vojensky silnejším geografickým susedom veľkou témou, z pohľadu Európanov a aj nás Slovákov hrá prím práve spomínaná geopolitika.
Vláda v Jerevane pod vedením dlhoročného premiéra Nikola Pašinjana totiž v úvode minulého roka schválila návrh zákona, na základe ktorého sa táto kaukazská krajina so zhruba troma miliónmi obyvateľov bude uchádzať o členstvo v EÚ.
Podľa Ašota Grigoriana, lídra arménskej komunity na Slovensku a bývalého poradcu ministra zahraničných vecí, s ktorým sa Marker o voľbách zhováral, však nejde o životaschopnú alternatívu. V tejto súvislosti upozornil na absenciu spoločnej hranice, neschopnosť uskutočniť potrebné reformy, takmer neexistujúce západné investície v Arménsku alebo katastrofálnu úroveň korupcie.
„Neexistuje, aby Arméni bez klamstva a bez tlaku vôbec pomysleli na to, že sa odklonia od Euroázijskej hospodárskej únie, neexistuje,“ skonštatoval pre Marker hovoriac o hospodárskom spoločenstve, s ktorým je táto krajina úzko previazaná.
Pripustil však, že existujú aj viaceré objektívne lákadlá ako napríklad bezvízový režim s EÚ, keďže v krajinách ako Francúzsko alebo Nemecko žijú v diaspóre stovky tisíc ľudí s arménskym pôvodom.
Snahy o zbližovanie Arménska s euroblokom sa pritom uskutočňujú na viacerých úrovniach. V Jerevane sa minulý mesiac konal samit Európskeho politického spoločenstva. Ide o neformálnu platformu, ktorá má podporovať politický dialóg v Európe a prispievať k jej stabilite, bezpečnosti a prosperite. Združuje 47 európskych krajín. Hosťom stretnutia bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Brusel takisto v krajine už roky financuje niektoré médiá, mimovládne organizácie, projekty miestnej samosprávy či takzvané iniciatívy na ochranu ľudských práv a modeluje tým miestnu spoločenskú klímu podľa svojich predstáv.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok krátko pred voľbami povedala Pašinjanovi, že Európa zvýši svoju podporu. V tejto súvislosti oznámila poskytnutie balíka pomoci v symbolickej hodnote 50 miliónov eur.
Špeciálnu pozornosť si zaslúži prehlbovanie spolupráce s jedným konkrétnym členom, s Francúzskom. Krajiny totiž minulý mesiac podpísali Deklaráciu o strategickom partnerstve, čím posilnili spoločné väzby v oblasti obrany, infraštruktúry a technológií. Vojenskú spoluprácu pritom zintenzívnili už krátko po vojne o Karabach, za ktorú Paríž ostro kritizoval režim v Baku, teda hlavnom meste Azerbajdžanu.
„Absolútne nikto“ však podľa Grigoriana neverí myšlienke, že by Francúzsko mohlo skutočne byť novým garantom arménskej bezpečnosti po tom, ako očakávania nenaplnila Moskva zamestnaná vojnou proti Ukrajine. Túto ideu podľa neho podkopáva už len skutočnosť, že logisticky zaistiť bezpečnosť Arménska z Francúzska a EÚ ako takej je veľmi zložité. Upozornil napríklad na problematickú pozemnú hranicu s rozhodujúcim Tureckom či pravdepodobnú budúcu neochotu okolitých štátov otvoriť svoj vzdušný priestor západným vojenským lietadlám.
Zmenu trajektórie smerom k EÚ pozorne sleduje najmä Rusko, ktoré slovami hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova už po prijatí vlaňajšieho zákona o zámere vstúpiť do EÚ varovalo, že nie je možné „byť členom dvoch rôznych organizácií“. Narážal na arménske členstvo v spomínanej Eurázijskej ekonomickej únii (EAEÚ). „Existuje tu špecifický colný priestor, zóna voľného pohybu tovaru a služieb, ľudí a finančných prostriedkov, zatiaľ čo tam sú normy iné,“ dodal vtedy.
Situácia sa ani tento rok nezlepšila, práve naopak. Rusko koncom mája avizovalo, že zavedie dočasné obmedzenia na dovoz niektorých druhov ovocia a zeleniny z Arménska. Toto oznámenie nadväzovalo na podobné dočasné zákazy, ktoré Rusko oznámilo krátko predtým voči dovozu tamojších kvetov, minerálnej vody a ikonického brandy.
Krátko nato rovnako oznámilo, že sťahuje svojho veľvyslanca v Arménsku Sergeja Kopyrkina na konzultácie práve v reakcii na silnejúce väzby medzi Jerevanom a Bruselom.
loko
Pred 6 dňami
Áno politika je o obchodných záujmoch. Do moldavskych volieb EU nedávno naliala 300 miliónov EUR, úspešne.
Palo Satko
Pred 6 dňami
Ako je to v tej českej básnické? Kdyš me opustiš nezahynu. Kdyš me opustiš zahyneš! Azeri si kúpia Arménskom od Francie za pár tankerov ropy. A Turci ho dostanú zadarmo.
Zhoreny pernicek
Pred 6 dňami
Armensko clenom EU ? A co tak Nepal ?
Tibor
Pred 6 dňami
Chudáci Arméni. Ako sučka, ktorú obstúpili psy. Otvára sa ďalší front.
Alex
Pred 5 dňami
myslím, že sa všetko okolo toho klauna pašiniana dramatizuje a zvelicuje...on zmizne ako smrad, a ak nie, bude vojna, a zas ich bude treba zachraňovať...