O dobrých úmysloch fanatikov

Hovorí sa, že dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. Myslia sa tým úmysly, nenaplnené úmysly, prázdne predsavzatia, po ktorých nenasleduje zamýšľaný čin. Existuje však niečo horšie než dobrý úmysel, ktorý je iba deklarovaný, a tým je hlúpy úmysel, ktorý sa uvádza do života vo viere, že ide o všeobecné dobro. Toho sme svedkami pri zelenej ideológii, ktorú uvádza do života Európska únia.

Pri posadnutosti emisiami a presvedčení, že ľudská činnosť spôsobuje klimatickú zmenu a ohrozuje planétu, ide o módnu vlnu. Napokon odznie, ako každá móda, ale najskôr až spolu s generáciami, ktoré ovládla klimatická úzkosť. Táto úzkosť je totiž na rozdiel od údajnej škodlivosti emisií reálna.

Je to „o hlave“, ako sa hovorí. Máme do činenia s chrobákom, ktorý, ak je šikovne nasadený do hlavy, svojmu hostiteľovi nedá pokoja.

Posadnutosť emisiami sa opiera o vedecký konsenzus, odvoláva sa na to, že veľa vedcov niečomu verí. V skutočnosti však sledujeme kompromitáciu vedy, keď si vedci nechajú svojimi sponzormi diktovať výsledok, ku ktorému majú dospieť. Môžeme sa iba domnievať, koľko vedcov je platených za to, aby svojou autoritou kryli niečí klimatický biznis.

Mediálnej pozornosti sa totiž tešia vedci, ktorí sa vyčleňujú z konformného davu a nesúznejú s väčšinovým konsenzom. Z nich si potom zelení ideológovia uťahujú a vymýšľajú pre nich dehonestujúce nálepky. Máme si myslieť, že ide o padlých vedcov, o kacírov, ktorí ohrozujú vieru.

Európske predpisy v oblasti životného prostredia sú ušľachtilo prísne. Väčšina sveta nám ich môže závidieť. Ak sa niekomu podarí skoncovať s fosílnymi palivami a vyzrieť na metán, budeme to my.