Vojna proti Iránu znižuje reálne mzdy. Otázka je, do akej miery sa to týka Slovenska

Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol pred približne mesiacom varoval, že konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom smeruje k najväčšej energetickej kríze, akej kedy svet čelil. 

Aj keď sa napätie v regióne odvtedy zmiernilo, príčina problému stále nie je vyriešená. V platnosti je niekoľkotýždňové prímerie a podľa viacerých oficiálnych či neoficiálnych správ sú Washington a Teherán možno blízko k dohode, ceny energií ostávajú veľmi vysoké.

Keďže energie ostávajú vstupom prakticky do všetkého od dopravy, cez výrobu až po vykurovanie, firmy v reakcii na energetickú krízu svoje zvýšené náklady premietajú do cien a týmto správaním zvyšujú infláciu.

V momente, keď výška inflácie predbehne tempo zvyšovania platov vo verejnom aj súkromnom sektore, znamená to, že obyvateľstvu klesajú reálne mzdy.

Nuž a ako píše Financial Times, k poklesu reálnych miezd v dôsledku agresie proti Iránu už v rozvinutých západných krajinách dochádza.

Týka sa to aj Ameriky, ktorá vojnu začala. Rozdiel je nateraz mierny - inflácia v USA v apríli vyskočila na 3,8 percenta ročne, zatiaľ čo priemerný hodinový zárobok sa medziročne zvýšil o 3,6 percenta, čo znamená, že ceny rástli prvýkrát za dva roky rýchlejšie ako zárobky.

Británia rieši podobný problém. Priemerné zárobky rástli v troch mesiacoch do marca medziročným tempom len 0,1 percenta v reálnom vyjadrení, bez započítania bonusov, a v nasledujúcich mesiacoch by dokonca mali klesnúť.

Rovnaké trendy vidíme aj v eurozóne. Komisár EÚ pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis uviedol, že v dôsledku energetického šoku je rast inflácie na aktuálny rok prognózovaný na 3,1 percenta. ECB v piatok uviedla, že mzdy v prvom kvartáli 2026 medziročne vzrástli iba o 2,5 percenta.

Imúnny nie je ani zvyšok sveta. Medzinárodná organizácia práce (ILO) vyrátala, že ak by ceny ropy vzrástli o 50 percent nad priemer pred vojnou, reálne príjmy by klesli o 1,1 percenta tento rok a o tri percentá v roku 2027. Najviac utrpí Blízky východ, štáty Perzského zálivu a ázijsko-pacifický región.

Svetlou výnimkou je Slovensko, aspoň podľa nášho Úradu vlády. Ten sa v piatok na sociálnej sieti pochválil grafom, podľa ktorého by reálne mzdy v krajine mali rásť aj v tomto roku a to o 2,1 percenta napriek vplyvom „z externého prostredia“.

Toto tvrdenie zrejme nebude zodpovedať realite, pričom niektorí odborníci a Európska komisia už teraz hovoria o tom, že reálne platy budú klesať aj u nás.

Národná banka Slovenska (NBS) ešte v staršej makroekonomickej prognóze z konca marca, do ktorej sa naplno nestihli premietnuť dopady vojny v Iráne, ktorá vypukla koncom februára, vyrátala, že reálne mzdy na Slovensku budú stagnovať, teda ich medziročný „nárast“ dosiahne 0,0 percenta.

Do debaty sa zapojí aj Štatistický úrad SR, ktorý monitoruje rast či pokles reálnych miezd na trhu práce, no jeho posledné medziročné porovnanie sa zatiaľ týka iba marca, teda je neaktuálne a zrejme aj príliš optimistické.

Dodajme, že hoci len mierny pokles reálnych miezd na úrovni jedného či dvoch percent môže Slováka s priemernou mzdou pripraviť ročne až o nižšie stovky eur, nehovoriac o vplyve zdražovania tovarov a služieb ako takého.

V mori negatívnych správ o prázdnejších peňaženkách však podľa odborníkov existujú aj tie pozitívne, aspoň podľa našej, európskej perspektívy.

Michael Feroli, hlavný ekonóm spoločnosti J.P. Morgan, povedal, že skutočný pokles miezd je komplet „kvôli konfliktu na Blízkom východe,“ takže ak sa Hormuzský prieliv znovu otvorí a ceny energií klesnú, „očakávam, že reálne mzdy začnú opäť rásť“.

Simon Wells, hlavný európsky ekonóm finančnej spoločnosti HSBC, uviedol, že pracovníci v niektorých európskych krajinách sú lepšie chránení pred rastúcimi cenami ako ich americkí kolegovia – poukázal na indexáciu miezd, väčšie rezervy úspor a štedrú fiškálnu podporu.