Kapitulácia štátu? Tusk chce odľahčiť úrady tichým súhlasom s pobytom migrantov

Keď v roku 2015 vypukla na európskom kontinente bezprecedentná imigračná kríza, v jeho srdci, v krajinách zoskupenia V4, sa voči politike otvorených dverí zdvihla významná vlna odporu.

Jej vlajku nieslo katolícke Poľsko ako politicky a ekonomicky suverénne najsilnejší štát strednej Európy. K moci sa vtedy čerstvo dostalo konzervatívne Právo a spravodlivosť (PiS), pričom vo voľbách získalo absolútnu väčšinu v Sejme aj Senáte, čo bolo v moderných dejinách krajiny výnimočné.

Poľsko trajektóriu nesúhlasu s multikultúrnym experimentom náhle neopustilo ani po voľbách v roku 2023, keď sa k moci dostala širšia liberálna koalícia vedená staronovým premiérom Donaldom Tuskom.

Keď to bolo nutné, Tusk sa vedel v otázke prisťahovalectva vzoprieť Európskej únii ale aj silnejšiemu susedovi, Nemecku. A čo viac, zo samotného Nemecka a Británie sa pred niekoľkými mesiacmi prvýkrát začalo vracať viac Poliakov, ako tam odchádzať.

Nekompromisný postoj Poľska, ktoré je pre svoj hospodársky úspech lákadlom čoraz väčšieho počtu migrantov z krajín mimo EÚ, však nemusí trvať večne.

Dokazuje to aj nový návrh novely zákona o cudzincoch z dielne Kancelárie predsedu vlády, ktorý práve zaradili do legislatívneho programu Rady ministrov, a ktorý spustil expresnú kritiku na sociálnych sieťach a z radov opozičných strán.

Jadrom sporu sa stal pojem „tichý súhlas“ v rozhodovaní o legalizácii prechodného pobytu migrantov, čo je nápad prameniaci z preťaženosti imigračných úradov. Konkrétne, žiadosti o povolenia majú byť automaticky akceptované na základe takzvaného tichého súhlasu po 60 dňoch, ak o nich v tejto lehote nepadne rozhodnutie.

Údaje z poľského Úradu pre cudzincov demonštrujú rozsah problému. O povolenie v minulom roku požiadalo takmer 510-tisíc štátnych príslušníkov tretích krajín, teda štátov mimo EÚ. Celkovo bolo kladne rozhodnutie vydané pre viac ako 328-tisíc osôb. Zamietavé sa týkali približne 26-tisíc prípadov. Zvyšné konania boli zastavené alebo ponechané bez rozhodnutia.

Ak si odmyslíme prisťahovalcov z Ukrajiny a Bieloruska, čo je fenomén súvisiaci s vojnou, prídeme na to, že najviac žiadosti podávali občania Kolumbie (22-tisíc), Gruzínska (20-tisíc) a Indie (zhruba 18-tisíc). Viac ako 8-tisíc žiadostí podali aj štátni príslušníci Moldavska, Turecka, Filipín a Nepálu.

O povoleniach na prechodný pobyt v Poľsku rozhoduje na prvom stupni vojvoda (priamo dosadzovaný centrálnou vládou) príslušný podľa miesta pobytu cudzinca. Konanie vedie príslušný Vojvodský úrad, konkrétne oddelenie pre cudzincov.