Riziko, že Rusko zaútočí v Pobaltí, je najvyššie od začiatku vojny

Vo Vilniuse, hlavnom mesto Litvy, sa v stredu na asi 15 minút zastavil čas. Bol to šok a prekvapenie, aké si nikto neželá. Školy presunuli žiakov do úkrytov, do bezpečia sa skryli aj hlavní predstavitelia štátu. Zastavená bola doprava, medzinárodné letisko uzavreli. Dialo sa tak v rámci červeného stupňa pohotovosti, ktorý úrady v regióne Vilniusu vyhlásili pre hrozbu prieniku objektu z Bieloruska, ktorý podľa litovskej armády vykazoval charakteristiky bezpilotného lietadla.

Poplach vo Vilniuse prišiel iba deň po tom, ako rumunská stíhačka F-16 zostrelila ukrajinský dron nad Estónskom.

Ide o nepríjemnú skúsenosť a ešte horšie je, že sa zintenzívňuje nemilý trend. V tomto roku už došlo k viacerým prípadom, keď ukrajinské drony vleteli do vzdušného priestoru pobaltských štátov NATO a v niektorých prípadoch dokonca narazili do kritickej infraštruktúry.

Minulý týždeň jeden takýto dron zasiahol prázdnu lotyšskú ropnú rafinériu, čo viedlo k odstúpeniu lotyšskej premiérky aj ministra obrany. Predtým bezpilotné lietadlá zasiahli komín elektrárne v Estónsku a spadli do jazera v Litve.

Ukrajina z týchto incidentov obviňuje Rusko, pričom tvrdí, že za dopady dronov v Pobaltí môžu ruské systémy elektronického boja. Tie sú schopné presmerovať útočiace bezpilotné lietadlá na inú trajektóriu.

Moskva naopak pobaltské štáty obviňuje, že útočiacim ukrajinským dronom umožňujú využívať svoj vzdušný priestor. Tieto obvinenia zazneli už apríli, keď Kyjev vykonal úspešné údery proti ruským baltským prístavom Usť-Luga a Primorsk. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharová vtedy uviedla, že pobaltské krajiny „ponesú následky“.

Ruská rétorika sa vyhrotila tento týždeň, a to súbežne s nárastom incidentov v regióne. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov najskôr varoval, že riziko priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO rastie. Ako dôvod označil „provokatívne kroky v oblasti jadrových zbraní“ s potenciálne katastrofickými dôsledkami.

Otvorenou vyhrážkou bolo potom vyhlásenie, ktoré na pôde OSN predniesol ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia. Moskva má podľa Nebenziu informácie, podľa ktorých Ukrajina plánuje vypustiť vojenské drony z Lotyšska a ďalších pobaltských štátov. Varoval, že členstvo v NATO tieto krajiny pred odvetnými opatreniami neochráni. Moskva tvrdí, že tieto dronové sily sa už na území Lotyšska nachádzajú, pričom súradnice miest odpalov ako aj rozhodovacích centier sú Rusom známe.

Lotyšská veľvyslankyňa Sanita Pavlutová-Deslandesová obvinenia odmietla ako „čistú fikciu“ a ukrajinský veľvyslanec Andrij Meľnyk ako rozprávky. Americká predstaviteľka zase vyhlásila, že USA splnia všetky svoje záväzky v rámci NATO.

Nárast incidentov a vyhrocovanie rétoriky sa uskutočňuje v rovnakom čase, ako sa v Rusku a Bielorusku uskutočňuje rozsiahle vojenské cvičenie strategických síl, ktoré zahrňuje aj odpaľovanie balistických striel a výcvik s taktickými jadrovými zbraňami. Ide o zjavný odkaz západným jadrovým mocnostiam, ako Veľká Británia, Francúzsko a najmä USA, aby s Ruskom neriskovali veľký jadrový konflikt.

Zhoršovanie bezpečnostnej situácie v severovýchodnej Európe sa tiež odohráva súbežne s tým, ako Vladimir Putin navštívil Čínu. Môžeme sa len domnievať, čo iné okrem obchodných kontraktov a verejne komunikovaných zdvorilostí Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching za zatvorenými preberali.  

Viacerí vysokopostavení predstavitelia NATO a západné spravodajské služby od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane upozorňovali, že Rusko by sa mohlo pokúsiť otvoriť front proti niektorému členskému štátu NATO.