Z 52 už iba 22 miliónov. Ukrajina prechádza demografickou katastrofou

Aktuálny vývoj na bojisku dáva Ukrajincom po troch rokoch ustupovania dôvod na mierny optimizmus. Ako sme písali, Kyjevu sa podarilo stabilizovať front a tiež dorovnať ruskú prevahu v dronoch dlhého doletu.

Na pozadí týchto pre Kyjev čiastkových úspechov sa však odohráva tragédia, ktorá má potenciál zničiť Ukrajinu ako fungujúci štát aj ako národ.

Na Ukrajine v roku 1992 po rozpade Sovietskeho zväzu žilo 52 miliónov ľudí. Populačne druhá najväčšia republika bývalého ZSSR sa tým približovala takým európskym mocnostiam ako Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko, ktoré v tom čase mali takmer zhodne 57 miliónov obyvateľov. Zatiaľ čo tieto krajiny populačne rástli – výrazne vplyvom imigrácie –, Ukrajina postupne nabrala opačnú demografickú trajektóriu. Populačne najväčšia krajina východnej Európy (mimo Ruska) sa postupne ľudsky vyprázdňovala.

Sčítanie obyvateľov v roku 2001 ukázalo, že na Ukrajine došlo k populačnému poklesu na 48,5 milióna ľudí. O štyri milióny obyvateľov menej predstavovalo značný pokles, no nešlo ešte o drastickú zmenu. Do veľkej miery bola Ukrajina súčasťou postsovietskeho trendu, ktorý sme mohli pozorovať naprieč bývalými sovietskymi republikami v Európe, no už nie v Ázii.

Dôvodom boli ekonomické turbulencie, ktoré sprevádzal prepad pôrodnosti, ale tiež emigrácia naprieč krajinami bývalého ZSSR aj mimo nich. Mnohí Rusi z bývalých republík ZSSR sa vtedy rozhodli presťahovať do Ruska, ktoré aj vďaka tomu v relatívnych číslach zaznamenalo len mierny pokles populácie zo 148 miliónov obyvateľov na zhruba 146 miliónov. Naopak, k relatívne vyšším poklesom došlo v Moldavsku, Lotyšsku, Litve a tiež na Ukrajine.  

Ako sa populácia na Ukrajine vyvíjala po roku 2001 však už s určitosťou povedať nevieme. Kyjev totiž odvtedy nebol schopný usporiadať sčítanie ľudu.

Cenzus za ostatných 26 rokov neuskutočnil ani „proruský“ prezident Viktor Janukovič, ani „proamerické“ vlády po oranžovej revolúcii či po Majdane. Aj to vypovedá o zdecimovanom stave ukrajinského štátu za ostatné desaťročia.

Počet obyvateľov však zjavne klesal aj naďalej. K demografickej kríze a emigrácii sa v roku 2014 pridali geopolitické faktory – Majdan, ruská anexia Krymu a vojna na Donbase. Len anexiou Krymu prišiel Kyjev o kontrolu nad asi 2,4 miliónmi obyvateľov. Vojna na východe krajiny znamenala prepad o ďalšie milióny. Niektorí sa ocitli pod kontrolou separatistických republík, iní utiekli do zahraničia, vo veľkej miere do Ruska.

Viaceré zdroje uvádzajú, že pred spustením ruskej invázie v roku 2022 žilo na Ukrajine 40 až 45 miliónov ľudí. Toto číslo však zahŕňa Krym aj Donbas, v skutočnosti pred vojnou na územiach pod kontrolou Kyjeva zrejme nežilo viac ako 38 miliónov obyvateľov. Zarátajúc všetky faktory, Kyjev teda za 20 rokov prišiel o desať miliónov ľudí – viac ako pätinu populácie.

Ak sme počet obyvateľov Ukrajiny na začiatku článku porovnávali s Britániou či Francúzskom, za ktorými zaostával o 5 miliónov, v tomto období už bola na úrovni Poľska (kam sa tiež postupne sťahovali státisíce Ukrajincov).

A potom prišla vojna s Ruskom.

Bolo to to posledné, čo demograficky podlomená Ukrajina potrebovala, pričom negatívne trendy ešte viac akcelerovali. Zo slov ukrajinských predstaviteľov vyplýva, že štyri roky vojny môžu byť pre vývoj ukrajinskej populácie ešte viac dramatické ako turbulencie predchádzajúcich dvoch desaťročí.

Hlavným dôvodom pritom nie sú straty vojakov na bojisku, ktoré sa v prípade Kyjeva odhadujú na státisíce. Výrazne väčší vplyv má jednak obsadenie ďalších obývaných území Ruskom – odhaduje sa, že pod kontrolou Ruska žije okolo šesť miliónov niekdajších ukrajinských občanov, pričom toto číslo zahŕňa aj Krym.

V ešte väčšej miere však za populačný prepad môže útek ľudí pred vojnou, a teda zrýchlenie už signifikantného emigračného trendu Ukrajincov. V prvej vlne utieklo z krajiny až osem miliónov ľudí, väčšina smerovala do Európy, no tri milióny utekali aj do Ruska.

Ak prepočítame utečencov na veľkosť obyvateľstva prijímajúcich krajín, potom medzi hlavné emigračné destinácie Ukrajincov patrí aj Slovensko. V našej krajine v súčasnosti evidujeme zhruba 214-tisíc štátnych príslušníkov Ukrajiny s platným pobytom.

Pokiaľ zrátame faktory emigrácie, okupácie a vojnových strát, dospejeme k záveru, že na územiach kontrolovaných Kyjevom môže žiť o 15 miliónov ľudí menej ako pred vojnou. A to je hrozivé číslo.

Ukrajinu už veľkosťou populácie neporovnávame s Poľskom, ale blíži sa k číslam Rumunska.

Ukrajinsky minister pre sociálnu politiku Denys Uľjutin odhaduje, že na území kontrolovanom Kyjevom žije už iba 22 až 25 miliónov ľudí. Uľjutin to nedávno povedal pred novinármi, pričom zdôraznil, že „ide o katastrofu“.

O niečo vyšší odhad na rovnakom stretnutí prezentovala Ella Libanova, riaditeľka Inštitútu demografie a sociálneho výskumu pri Ukrajinskej národnej akadémii vied. Podľa Libanovej sa ukrajinská populácia na územiach pod kontrolou Kyjeva pohybuje na úrovni 29 miliónov.

Libanova konštatovala, že pred rokom to bolo 30 miliónov, odvtedy však zomrelo približne milión ľudí. „Obyvateľstvo starne, ľudia umierajú, nikto sa nerodí a k tomu všetkému ešte aj vojna,“ doplnila Libanová.

Za posledný čas (podľa Libanovej) veľa ľudí Ukrajinu neopustilo, pričom tiež zdôrazňuje význam prvotnej emigračnej vlny, ktorá sa uskutočnila v prvej polovici roka 2022 po začatí ruskej invázie. Málokto, kto bol súčasťou tejto vlny, sa však vrátil.

Do tretice, k demografii sa v rozhovore s Tuckerom Carlsonom vyjadrila Julia Mendel, bývalá hovorkyňa prezidenta Zelenského. Podľa nej žije na Ukrajine asi 25 miliónov ľudí, ale až 11 miliónov z nich sú dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodky vo výške 75 – 180, v niektorých prípadoch 200 dolárov mesačne. Iba zhruba desať miliónov Ukrajincov podľa nej tvorí tamojšiu pracovnú silu.

Alexander Gladun, zástupca riaditeľa Inštitútu demografie a problémov kvality života Národnej akadémie vied Ukrajiny, poznamenal, že na zachovanie populácie Ukrajiny by 100 žien v reprodukčnom veku malo porodiť 210 až 220 detí.

Situácia je však opačná. Podľa údajov americkej spravodajskej služby CIA sa Ukrajina stala krajinou nielen s najvyššou úmrtnosťou na svete, ale tiež najnižšou pôrodnosťou, ktorá sa prepadla na 0,9 dieťaťa na ženu. Úmrtnosť tak dnes na Ukrajine prevyšuje pôrodnosť v pomere takmer tri k jednej.

Ukrajinskí úradníci a demografi dúfajú, že po vojne sa im podarí demografickú katastrofu zvrátiť či aspoň zmierniť finančnými podnetmi pre rodiny či prilákaním emigrantov z cudziny. Aj zo slovenských reálií však vieme, že podobné plány sa ľahšie prezentujú, ako vykonajú. S demografiou pritom zápasia všetky európske krajiny už v čase, keď nie sú vo vojne a bezprostredne im nehrozí konflikt so silnejším susedom.

Vyhliadky pre Ukrajinu sú teda pochmúrne, aj keby sa vojna skončila zajtra.