Niekoľko poznámok ku kapitalizmu
Kto veril v kapitalizmus, najskôr ocení, že sa dneška nedožil. Kto bol skeptický, tiež ocení, že sa dneška nedožil.
„Ako to všetko dopadne?“, pýta sa občas človek s vedomím, že nedovidí za horizont času, ktorý mu je tu vymeraný. Zvedavosť je ľudská a zvedaví boli aj tí, ktorí už tu nie sú. Nepochybne si zaslúžia odpoveď, ako to všetko dopadlo.
Aby som bol pripravený referovať, keď sa ma budú pýtať, priebežne si na okraj diania zapisujem jednotlivé vety. Nejde o nič zložité ani definitívne. Je to osnova, od ktorej sa bude odvíjať moja reč k zvedavcom, ktorí sa nedočkali pointy.
Tu je jedna poznámka a deväť jednotlivých viet k tomu, ako neslávne dopadla po novembri 1989 revitalizácia kapitalizmu:
Znechutení svetlými zajtrajškami sme vykročili k temným včerajškom.
Najprv pár boháčov (tých najväčších) vysaje zo spoločnosti peniaze a s nimi demokraciu. Kde zmizne sebestačnosť, zmizne aj demokracia. Potom iní boháči, finanční špekulanti, do toho vákua nalejú vymyslené peniaze a všetkých zadlžia. Tak prídu navnivoč aj zvyšky demokracie. Spoločnosť sa zvlčí a boháči v Davose si lámu hlavu, čo s tými zvlčenými ľuďmi. Problém pritom spočíva v tom, na čo sú ľuďom boháči.
Tak dlho sa zľahčovali zlé veci s tým, že za komunistov bolo horšie, až je dnes horšie než za komunistov.
Kapitalizmus nie je synonymom slobody. Synonymom kapitalizmu je bezprávie.
Zachrániť kapitalizmus zoštátnením kapitalistov.