Keď prežiješ len vďaka tomu, že pracuješ na svojom zániku
Viacerí z nás sú „chytení v stroji“.

V Silicon Valley, bašte informačných technológií, sa šíri svetabôľ. Za ostatného pol roka sa pracovníci IT spoločností v nevídanom počte nahrnuli k terapeutom. Podľa The San Francisco Standard tvoria väčšinu pracovníci pracujúci na vývoji umelej inteligencie (AI). Ich nešťastné rady dopĺňajú tí, čo síce AI nevyvíjajú, no aspoň ju usilovne využívajú.
V Silicon Valley sa život už tak dlho točí okolo práce v IT, že sa tu z nej stalo nové náboženstvo. Atmosféru regiónu celkom dobre zachytil aj komediálny seriál s rovnakým názvom (Silicon Valley). Je teda pochopiteľné, keď sa všetci sťažujú na syndróm vyhorenia. Teraz však podľa terapeutky Candice Thompsonovej podobné ponosy nabrali apokalyptický podtón.
Vývojári AI sa totiž chodia na gauče psychoterapeutov vyžalovať aj z obáv, že budujú niečo, čo môže spôsobiť koniec sveta. Na ľudí mimo Silicon Valley môžu podobné úzkosti pôsobiť ako science fiction, hovorí lokálny terapeut Alex Oliver-Gans. Jeho kolegyňa Thompsonová dodáva, že kedysi by osoby s týmito obavami diagnostikovali ako psychotikov. No keď dnes počúva o dôvodoch svojich klientov mať strach, nezdajú sa jej nepodložené.
Podobné starosti však podľa terapeutov pre väčšinu klientov nie sú dôvodom, prečo s prácou na AI skončiť. Nakoniec, v tejto sfére už dávno platí, že pokiaľ niečo nevyviniete vy, spravia to iní. A tak sa majorita rozhodla o pokus ovplyvniť svet AI zvnútra, s nádejou, že pomôžu lepšie nasmerovať tok dejín.
Lenže úzkosťami z apokalypsy sa to na kalifornských gaučoch nekončí. V prostredí AI vývoja v Silicon Valley totiž práve prebieha krutý boj o to, ktorá z popredných AI-vyvíjajúcich spoločností sa presadí na úkor iných. Očakávania od pracovníkov sú teda obrovské a podobne obrovské sú potom aj syndrómy vyhorenia.
Úspech znamená nepotrebnosť
Očakávania na pracovníkov však nerastú len vzhľadom na konkurenčný boj. Prispieva k nim aj umelá inteligencia ako taká. Pokiaľ totiž človek nedokáže, že je lepší než AI, riskuje nepotrebnosť. Okrem toho, ako sa terapeutom sťažujú klienti, vývojom AI vlastne sami pracujú na systéme, ktorý ich neskôr pripraví o prácu.
Zatiaľ čo teda popredné AI firmy a ich investori bojujú o to, kto vyhrá preteky, pracovníci sa dostávajú do situácie, v ktorej z dlhodobého hľadiska môžu iba prehrať. Aj najlepší z nich totiž nakoniec spôsobí svoj vlastný zánik. Nie v zmysle zániku vlastnej osoby. Zatiaľ tu hovoríme len o zániku povolania.
Ničia sa teda prácou, o ktorej výsledkoch má človek nielen apokalyptické predtuchy, ale úspechom ktorej si vlastne privodí nepotrebnosť. Prečo to tí ľudia robia, tisne sa človeku na jazyk otázka.
