Vojna v Iráne mala byť pre Ukrajinu posledný klinec, no zatiaľ sledujeme iný príbeh

V novembri minulého roka predniesol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pesimistický prejav, v ktorom tamojším obyvateľom odkázal, že čoskoro môžu čeliť jednej z najťažších volieb vo svojej histórii: kapitulovať pred podmienkami Ruska alebo stratiť nenahraditeľného spojenca – USA.

V rovnaký mesiac Moskva dobyla ďalších 701 štvorcových kilometrov územia (absolútne najviac v celom roku), Ukrajina čelila vidine krutej zimy v dôsledku zdevastovanej infraštruktúry a jej vedenie ešte netušilo, či a v akej podobe dostane finančnú injekciu z Európy, nevyhnutnú pre odvrátenie ekonomického kolapsu.

Ak by ste v tom čase politickému a vojenskému vedeniu v Kyjeve oznámili, že o niekoľko týždňov vypukne na Blízkom východe vojna s potenciálom negatívne ovplyvniť celý svet (a za hranicami tohto regiónu najmä samotnú Ukrajinu), to, čo by ste si vypočuli, by zrejme nebolo možné medializovať.

Nie div. Už pri začiatku izraelsko-americkej agresie proti Iránu panovala pomerne široká zhoda na tom, že Ukrajine môže tento konflikt výrazne uškodiť a Rusku, naopak, pomôcť, čo priznal aj sám Zelenskyj.

Pokiaľ ide o negatíva z pohľadu Ukrajiny, skloňoval sa najmä odklon americkej pozornosti od tejto vojny ako takej, dramatickejší nedostatok prostriedkov protivzdušnej obrany či znížený tok spravodajských informácií. Ak je reč o pozitívach pre Rusko, spomínal sa predovšetkým zvýšený dopyt po tamojšej rope, oslabenie sankčného režimu alebo utužovanie protizápadného bloku.

Mnoho z týchto predpokladov sa v praxi napĺňa, no Ukrajina sa napriek tomu nachádza v jednej z najviac konformných pozícií za dlhé mesiace. Sčasti je to výsledkom toho, že niektoré vedľajšie efekty vojny na Blízkom východe hrajú v jej prospech, sčasti toho, že ruská mašinéria sa začala spomaľovať už týždne pred prvým zhodením bomby na Irán a sčasti za to môžu aj dlhodobejšie štrukturálne faktory.

Podľa niektorých analýz ruská armáda v marci nezaznamenala vo vojne na Ukrajine žiadne výrazné územné zisky. Stalo sa tak prvýkrát za posledného dva a pol roka. O jednej takejto analýze informovala agentúra AFP, ktorá na mesačnej báze analyzuje údaje amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). S podobnými hodnoteniami prišli aj iné zdroje.

Ak aj prišlo k posunu frontu na tú či onú stranu, šlo skôr o malé korekcie či o pohyby v rámci takzvanej sivej zóny, teda územia, o ktorom je nejasné, kto ho efektívne kontroluje.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj dokonca neskôr vyhlásil, že Ukrajina, naopak, oslobodila 50 štvorcových kilometrov plochy. Iné analýzy zas konštatujú, že územné zisky nafúkli Rusi, no len o 135 štvorcových kilometrov (čo je stále päťnásobne menej ako pred polrokom).

Výhodou pre Ukrajincov je tiež fakt, že Rusom začal síce mierne, ale predsa len klesať nábor zmluvných vojakov. Ak by tento trend pokračoval dlhšie, Kremeľ by bol nútený zamýšľať sa nad nútenou mobilizáciou.

Ekonóm Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti Janis Kluge 12. apríla na základe analýzy rozpočtov ruských federálnych subjektov odhadol, že ruské sily v prvom štvrťroku 2026 verbovali 800 až 1 000 vojakov denne v porovnaní s 1 000 až 1 200 vojakmi denne v prvom štvrťroku 2025, čo predstavuje medziročný pokles o zhruba pätinu.

Existujú tiež nepriame dôkazy o tom, že Moskve narastajú straty. Kluge totiž na základe údajov ruského ministerstva financií odhadol, že ruské úrady vyplatili v prvom štvrťroku 2026 odškodné rodinám približne 25-tisíc zabitých vojakov v porovnaní s približne 20-tisíc zabitými v prvom štvrťroku 2025 a takmer desaťtisícmi v prvom štvrťroku 2024. Kluge extrapoloval tieto celkové údaje o odškodnení z údajov zo 17 ruských federálnych subjektov.