Ako pomôcť zvýšiť pôrodnosť

Za štyri roky klesol počet narodených detí z 56 565 v roku 2021 na 42 019 v roku 2025. Podľa vyjadrenia Branislava Blehu pre Postoj sa môžeme dožiť čias, keď sa bude rodiť menej ako 30-tisíc detí ročne. Štát musí urobiť všetko preto, aby takýto scenár nenastal. 

Po zavedení dôchodkového systému sa ľudia začali spoliehať na to, že je tu všemocný štát, ktorý sa o nich za každej situácie postará a nemusia mať rodiny, deti ani priateľov, lebo ich štát dokáže v kritických situáciách nahradiť. Je to však bublina, ktorá raz praskne a pod vplyvom demografických zmien skolabuje dôchodkový systém, zdravotníctvo aj sociálne služby. 

Ak nám bude chýbať 700-tisíc ľudí na trhu práce, zahraniční investori budú masovo zatvárať fabriky, lebo v prázdnych halách nebude mať kto pracovať. Automatizácia a umelá inteligencia situáciu nezachráni. Vyžadujú si masové investície a každý investor si dobre premyslí, či bude liať desiatky miliónov do fabriky na Slovensku, ak ich bude môcť investovať v inej krajine.

Je nevyhnutné začať situáciu riešiť. Najprv si však musíme uvedomiť, aké rodiny potrebujeme, pretože podpora rodín musí sledovať istý ideál a cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. 

Ak chceme situáciu stabilizovať, potrebujeme, aby si mladí ľudia zakladali rodiny vtedy, keď zistia, že našli osobu, s ktorou chcú prežiť zvyšok svojho života a založenie rodiny v rámci svojich možností neodkladali. Aj vzhľadom na schopnosť otehotnieť potrebujeme, aby si mladí zakladali rodiny vo veku do 25 rokov, čo sa dnes už môže zdať ako utópia. Napriek tomu sa musíme zaoberať otázkou, čo mladým bráni, aby si v tomto veku založili rodinu. 

Ak má úhrnná plodnosť v ideálnom prípade dosiahnuť aspoň 2,1 dieťaťa na ženu, je zrejmé, že potrebujeme veľa viacdetných rodín s aspoň troma deťmi. Ani dve deti v rodine nestačia. Bezdetné páry, rodiny s jedným a dvoma deťmi prispievajú k problému, nie jeho riešeniu. 

Potrebujeme rodiny, ktoré budú stabilné. Osamelí rodičia sa zo všetkých síl snažia uživiť svoje deti a venovať im všetok svoj čas a energiu. Keď sa pri starostlivosti o dieťa uštvú, nemôžeme od nich čakať, že budú mať ďalšie deti, zvlášť keď nemajú partnera, s ktorým by ďalšie dieťa splodili. Vysoký podiel osamelých rodičov je z pohľadu demografie problém, lebo ide o rodičov, ktorí majú väčšinou len jedno dieťa. 

Vzhľadom na vývoj dieťaťa je dôležité, aby sa mu matka venovala počas prvých troch rokov, čo je spojené s výpadkom príjmu. Ak nemá byť závislá od štátu, potrebuje po svojom boku pracujúceho manžela, ktorý svojou prácou zabezpečí dôstojný život pre rodinu. Štát má otcovi v tejto starostlivosti pomáhať. 

Medzi kľúčové problémy mladých patrí nedostupnosť bývania. Vláda síce sľubuje, že investori postavia tisíce bytov, pravdepodobne však pôjde o niekoľko väčších projektov. Mladí potrebujú dostupné bývanie vo všetkých regiónoch. Tu sa ministerstvo dopravy spolieha na primátorov a starostov, keďže bytová otázka je kompetenciou samospráv. 

Mladým nepomôže naťahovanie sa, či má byty stavať vláda, súkromný investor alebo obec. Nepomôže im, keď sa rieši, či majú byť bytové domy rovnaké, alebo má byť každý naprojektovaný samostatne. Mladé rodiny potrebujú bývať.

Je preto potrebné, aby sa analyzovalo, koľko bytov ktoré mestá a obce postavili, a nájsť príklady dobrej praxe, kde sa pravidelne byty stavajú. S primátormi miest, ktoré byty nestavajú, treba prebrať problémy, s ktorými sa stretávajú a ktoré ich nakoniec odradia od výstavby bytov. Procesy treba maximálne zjednodušiť a zrýchliť všade tam, kde je to možné.

Mladí ľudia v prvej práci dostavajú podpriemerné platy. Ak od nich čakáme, že si založia rodinu a pôjdu bývať napríklad do obecného nájomného bytu, v prípade nízkeho veku týchto manželov bude aj regulovaný nájom vysokou finančnou záťažou. Je preto vhodné, aby mladé rodiny do 25 rokov veku mali znížený nájom tak, aby obec na nich neprerábala, ale ani nezarábala. Napríklad prvý rok po svadbe a rok po narodení každého dieťaťa by mohla takáto mladá rodina platiť len energie.

Za vážny problém považujem aj súčasné nastavenie materského, keďže motivuje ženy, aby odkladali materstvo a súčasne asi 30 percent mamičiek na neho nezíska nárok. Matky pred pôrodom síce mohli pracovať, ale nemuseli dosiahnuť 270 dní nemocenského poistenia, napríklad dosiahli 260. Štát mamičky trestá za to, že čakali dieťa o 10 dní skôr, ako im to štát dovolil. 

Mnohé mladé ženy sú vystresované z toho, koľko dní ešte musia odpracovať a snažiť sa neotehotnieť, aby splnili potrebné dni poistenia pre priznanie materského. Je to, ako keby štát ponúkal žene túžiacej po rodine sedemtisíc eur za to, ak o rok odloží materstvo (rozdiel medzi priemerným materským a rodičovským príspevkom počas 9 mesiacov). Štát nemá ženám platiť za odkladanie materstva! 

Odporúčam, aby sa znížil počet dní potrebných na priznanie nároku na materské (kto nepracuje vôbec, nesplní ani nižší počet dní) a súčasne treba pozerať na rodinu ako celok. Veľa otcov vzhľadom na pracovné povinnosti nečerpá materské.

Minulý rok nastali výrazné zmeny v daňovom bonuse, ktoré znížili pravidelné výplaty rodičom detí, ako aj výrazne znížili vyplatené prémie. Medializovaný bol aj prípad, keď otec musel vracať daňový bonus, lebo mal dve práce, pričom sa matka starala o ročné dieťa.

Ako som navrhol v predošlom článku, je vhodné posudzovať manželov spoločne a navýšiť príjem, ktorý môže rodina dosiahnuť bez toho, aby sa daňový bonus na deti krátil. Pri starostlivosti o dieťa do 3 rokov a pre rodiny s 3 a viac deťmi som navrhol daňový bonus zachovať v plnej výške. 

V poslednej dobe opozícia hovorí o obnovení rovnej dane, zatiaľ čo pán minister práce uvažuje o oslobodení matiek viacerých detí od dane z príjmu. Treba sa zamyslieť aj nad možnosťou, že by výška dane pracujúcich ľudí bola závislá od počtu vychovaných detí.

Napríklad od 20-percentnej sadzby dane z príjmu by sa odpočítalo 5 percentuálnych bodov za každé dieťa. Rodičia s jedným dieťaťom by platili 15-percentnú daň, rodičia s dvomi deťmi 10-percentnú daň, rodičia 3 detí by platili 5-percentnú daň a rodičia 4 a viac detí by daň z príjmu neplatili.

Od piatich detí by mohla platiť negatívna daň vo forme daňového bonusu. Tento návrh treba prepočítať a stanoviť vek detí, do ktorého by sa znížená sadzba dane dala uplatniť. Obdobne by rodičia viacerých detí mohli platiť o niečo nižšie odvody do Sociálnej poisťovne.

Je nevyhnutné prehodnotiť vzorec na výpočet dôchodku, aby okrem výšky príjmu a odpracovaných rokov zohľadňoval aj odvody, ktoré platia deti dôchodcu do dôchodkového systému. Rodičia detí sú trestaní za rodičovstvo, aj keď ich deti platia celý systém. V minulom roku sa prijal zákon, ktorý znevýhodnenie rodičov zmierni asi o 30 percent, avšak neodstráni.

Treba upraviť koeficienty tak, aby noví dôchodcovia dostali mierne nižšie dôchodky na základe vlastnej práce a boli odmeňovaní aj za výchovu detí. Najvhodnejším riešením je obnoviť rodičovský dôchodok vyplácaný mesačne za deti, ktoré na Slovensku dosiahli určitý minimálny príjem, napríklad vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, čím sa zabezpečí, že deti pravidelne pracovali. 

Súčasne potrebujeme prehodnotiť najvyššie vyplácané dôchodky a garantovať ich v plnej výške len vtedy, ak sú kryté odvodmi pracujúcich detí daného dôchodcu. Ak by raz prišlo k zdaneniu dôchodkov, ako navrhujú niektorí ekonómovia, práve odvody detí by mohli predstavovať výšku základu oslobodeného od tejto dane. 

Nevyhnutné zmeny v dôchodkovom systéme zasiahnu najmä dôchodcov, ktorí mali dlhodobo vysoký príjem a ktorí nemajú deti. Je preto vhodné zaviesť povinné sporenie v treťom dôchodkovom pilieri pre ľudí s príjmami vyššími ako dvojnásobok priemernej mzdy. Bezdetní by si mali tiež povinne sporiť v druhom alebo treťom pilieri, keďže majú nižšie životné náklady a nemôžu počítať so žiadnou odmenou za výchovu detí. 

Umelá inteligencia otvára nové možnosti pri hľadaní príčin neplodnosti a morálne prípustných liekov na jej liečenie. V štatistikách za rok 2025 nájdeme aj smutné informácie o 152 mŕtvonarodených deťoch, 4 057 spontánnych potratoch a tom, že 236 detí zomrelo do 1 roku života. Časť týchto detí sa musí dať v budúcnosti zachrániť. Lekárov treba v príslušných výskumoch maximálne podporovať. 

Mnohé rodiny zaniknú z dôvodu závislosti niektorého z rodičov, či už látkovej, alebo nelátkovej. Pomoc takýmto rodičom musí byť neodkladná a dostupná, aby sa znížil počet rozpadnutých rodín. 

V poslednej dobe môžeme cítiť tlak, aby malé deti chodili do škôlky alebo jaslí. Existuje však oveľa lepšie prostredie, kde sa dieťa cíti dobre, keď rodičia potrebujú niekam ísť a zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Vytvárajú ho starí rodičia.

Mnohým rodinám by veľmi pomohlo, keby starí rodičia trávili viac času s vnúčatami a rodičia si našli viac času pre seba. Vek odchodu do dôchodku treba upraviť podľa počtu detí pracujúcich na Slovensku, pričom pri troch a viac deťoch by mal byť bonus výrazne vyšší. Nie je asi reálne, aby skorší odchod do dôchodku mali všetci starí rodičia, ale mal by byť samozrejmosťou aspoň pri starých mamách, ktoré majú tri a viac detí, a teda aj viac vnúčat. 

Žiaden z týchto návrhov nebude sám osebe všeliekom na demografickú krízu. Ľudia by však cez tieto opatrenia mali pochopiť, že štát bude pomáhať mladým rodinám a rodičom viacerých detí garantuje istý štandard pomoci. Ak niekto nechce alebo nemôže mať deti, potom sa nebude môcť spoľahnúť na pomoc štátu v takej výške ako doteraz, lebo štát si to už nebude môcť dovoliť. Ak majú ľudia znova objaviť hodnotu detí, potrebujeme slabší sociálny systém pre ľudí, ktorí nemajú deti.