Trump: Izrael a Libanon súhlasili s desaťdňovým prímerím

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok povedal členom bezpečnostného kabinetu, že súhlasil s dohodou o prímerí s Libanonom na žiadosť amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa izraelského spravodajského portálu ynet odmietol požiadavky na oficiálne hlasovanie v tejto veci.

„Keď najväčší priateľ Izraela, Trump, koná v úzkej spolupráci s nami, Izrael s ním spolupracuje,“ uviedol Netanjahu.

Ministrom tiež povedal, že izraelské ozbrojené zložky počas tohto prímeria ostanú na svojich súčasných „strategických pozíciách“.

O prímerí sa izraelskí ministri údajne dozvedeli zo správ v médiách a niektorí žiadali o hlasovanie v tejto veci. To sa však neuskutočnilo, informuje ynet. Prímerím sa bezpečnostný kabinet podľa Netanjahua bude zaoberať neskôr.

Libanonské militantné hnutie Hizballáh bude rešpektovať prímerie s Izraelom, ktoré vo štvrtok oznámil americký prezident Donald Turmp, ak sa zastavia izraelské útoky na pozície militantov. Pre AFP to uviedol poslanec Hizballáhu Ibráhím al-Músawí.

„My v Hizballáhu budeme obozretne dodržiavať toto prímerie pod podmienkou, že pôjde o úplné pozastavenie nepriateľských akcií proti nám a Izrael ho nevyužije na žiadne ďalšie vraždenie,“ povedal. „Vyjadrujeme vďaku Iránu za to, že vyvinul tlak v prospech Libanonu,“ pokračoval s tým, že k tomuto prímeriu by nedošlo, keby ho Teherán nepovažoval za rovnako vážny krok ako uzavretie Hormuzského prielivu.

Poslanec libanonského militantného hnutia Hizballáh Husajn al-Hádždž Hasan vo štvrtok uviedol, že rozhodnutie libanonskej vlády viesť priame rokovania s Izraelom je „vážnou chybou“, a vyzval Bejrút, aby prestal robiť ústupky voči Tel Avivu a Washingtonu. Jeho vyjadrenia zazneli ešte pred oznámením amerického prezidenta Donalda Trumpa o dohode na desaťdňovom prímerí medzi Libanonom a Izraelom.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok rokoval o konflikte s izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamádovou Muawwádovou. Spojené štáty následne oznámili dohodu o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom.

„Priame rokovania s nepriateľom sú ťažkým hriechom a vážnou chybou a neslúžia žiadnym záujmom krajiny,“ povedal al-Hádždž Hasan a vyzval úrady, aby zastavili „túto sériu zbytočných ústupkov“.

Al-Hádždž Hasan uviedol, že priame rokovania „neslúžia záujmom krajiny ani jej občanom, tak ako môže dôjsť ku kontaktu na úrovni, o ktorej hovoril Trump?“ Vládu kritizoval za to, že súhlasila s rokovaniami skôr, ako zabezpečila prímerie v Libanone.

„Ak nie sú schopní dodržať jedinú podmienku, ktorou je prímerie, ako budú rokovať so sionistickou entitou (Izraelom) pod americkou záštitou?“ povedal.

Libanonská vláda „trvá na dosiahnutí prímeria prostredníctvom Izraelčanov a Američanov... a nie prostredníctvom Iránu,“ dodal Al-Hádždž Hasan. Vyzval preto libanonské orgány, aby zastavili „túto sériu zbytočných ústupkov voči zradnému a prefíkanému nepriateľovi a pokryteckej, klamlivej, vyhýbavej a lživej Amerike“.

Izrael a Libanon súhlasili s desaťdňovým prímerím, oznámil vo štvrtok americký prezident Donald Trump na svojej platforme Truth Social po rozhovoroch s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a libanonským prezidentom Džúzífom Awnom.

Toto prímerie, ktorým sa majú pozastaviť mesiac a pol trvajúce útoky Izraela, začne platiť vo štvrtok o 23:00 stredoeurópskeho času.

„Títo dvaja lídri súhlasili, že s cieľom dosiahnuť MIER medzi svojimi krajinami formálne začnú 10-dňové PRÍMERIE o 17.00 h východného času,“ napísal Trump.

Šéf Bieleho domu uviedol, že v utorok sa „po prvý raz za 34 rokov“ vo Washingtone stretli predstavitelia Izraela a Libanonu so „skvelým“ americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Trump podľa svojich slov nariadil Rubiovi, americkému viceprezidentovi J. D. Vanceovi a predsedovi Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA generálovi Danovi Caineovi, aby spolupracovali s Izraelom a Libanonom na dosiahnutí trvalého mieru.

„Bolo mi cťou vyriešiť deväť vojen po celom svete a toto bude moja desiata, takže poďme to DOTIAHNUŤ DO KONCA!“ uzavrel americký prezident.

V nasledujúcom príspevku napísal, že pozve Netanjahua a Awna do Bieleho domu na „prvé zmysluplné rozhovory medzi Izraelom a Libanonom od roku 1983, čo bolo veľmi dávno“.

Americké sily na Blízkom východe sú pripravené obnoviť bojové operácie, ak Irán nebude súhlasiť s mierovou dohodou, uviedol vo štvrtok na brífingu v Pentagóne minister obrany USA Pete Hegseth.

„Vy, Irán, si môžete zvoliť prosperujúcu budúcnosť... a my dúfame, že tak pre iránsky ľud urobíte,“ vyhlásil Hegseth. „Ak sa však Irán rozhodne zle, čaká ho blokáda a bombardovanie infraštruktúry a energetických zariadení,“ varoval.

Šéf Pentagónu zároveň uviedol, že iránske sily sa v súčasnosti snažia vykopávať vybavenie, ktoré zakopali počas viac ako piatich týždňov konfliktu na Blízkom východe.

„Vieme, aké vojenské prostriedky presúvate a kam ich presúvate. Kým vy vykopávate – čo je presne to, čo robíte, vykopávate zo zbombardovaných a zničených zariadení – my sme čoraz silnejší,“ povedal Hegseth. Podľa neho Teherán „nemá žiadny obranný priemysel (ani) možnosť doplniť svoje ofenzívne alebo defenzívne kapacity“.

Minister obrany tiež potvrdil, že Spojené štáty budú naďalej blokovať iránske prístavy v Hormuzskom prielive „tak dlho, ako to bude potrebné“.

Izraelský spravodajský web Haarec, ktorý citovala stanica Al-Džazíra, informoval, že tamojšia armáda dostala rozkaz pripraviť sa na prímerie v Libanone od štvrtkového večera.

Prímerie by údajne malo začať platiť medzi 18:00 a 23:00 nášho času. Ďalšie podrobnosti web neviedol.

Pápež Lev XVI. vo svojom nezvyčajne otvorenom prejave v africkom Kamerune kritizoval vodcov, ktorí míňajú miliardy na vojny. Stalo sa tak po tom, čo ho americký prezident Donald Trump, ktorý vedie ilegálnu vojnu proti Iránu, opäť napadol na sociálnych sieťach.

Vo svojom prejave v Bamende, v anglicky hovoriacej oblasti krajiny sužovanej konfliktmi, prvý americký pápež zároveň odsúdil tých, ktorí „manipulujú s náboženstvom a samotným menom Boha pre svoje vlastné vojenské, ekonomické a politické záujmy“, a varoval pred zneužívaním viery na ospravedlňovanie násilia.

Napriek pochmúrnemu obrazu vyslal signál nádeje, keď uviedol, že hoci „svet pustoší hŕstka tyranov“, zároveň ho „drží pohromade množstvo podporujúcich bratov a sestier“.

Americký minister vojny Pete Hegseth varoval iránskych predstaviteľov, že blokáda iránskych prístavov a ekonomický tlak budú pokračovať, pokiaľ sa „nerozhodnú múdro“.

„Medzitým a tak dlho, ako to bude potrebné, budeme túto úspešnú blokádu udržiavať. Ak sa však Irán rozhodne nesprávne, čaká ho blokáda a bombardovanie infraštruktúry, energetiky a energetických zariadení,“ povedal Hegseth na dnešnej tlačovej konferencii a dodal, že ministerstvo financií takisto „maximalizuje ekonomický tlak“.

Predseda Zboru náčelníkov ozbrojených síl generál Dan Caine zopakoval Hegsethove slová a povedal: „Počas tejto prestávky by som rád zdôraznil, že spoločné sily Spojených štátov zostávajú pripravené na obnovenie rozsiahlych bojových akcií“.

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf pricestoval vo štvrtok do Kataru, kde sa ako sprostredkovateľ zasadzuje o uskutočnenie druhého kola mierových rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom.

Úrad premiéra vo vyhlásení uviedol, že delegácia pricestovala do Kataru po návšteve Saudskej Arábie a stretla sa v Dauha s emirom šejkom Tamím bin Hamad Ál Sáním. „Rokovali o najnovšom regionálnom i medzinárodnom dianí, najmä na Blízkom východe,“ ozrejmil úrad.

Katarský vládca ocenil snahy Pakistanu a podľa vyhlásenia Islamabadu obaja vyjadrili podporu „deeskalácie a posilnenia medzinárodnej koordinácie s cieľom dosiahnuť bezpečnosť a stabilitu v regióne, najmä plynulý tok dodávok energie“.

Európa má „možno ešte asi šesť týždňov zásob leteckého paliva“, uviedol Fatih Birol, šéf Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), v rozhovore pre agentúru AP a varoval pred možným „blížiacim sa“ rušením letov, ak dodávky ropy zostanú blokované v dôsledku vojny USA a Izraela proti Iránu.

Birol povedal, že „najväčšia energetická kríza, akej sme kedy čelili“ v dôsledku praktického uzavretia Hormuzského prielivu bude mať globálne dôsledky.

Libanonská národná tlačová agentúra (NNA) informovala, že izraelská armáda zničila strategicky dôležitý most v južnom Libanone.

„Nepriateľské lietadlá vykonali dva po sebe idúce útoky na most Kasmíja, posledný most medzi regiónmi Tyru a Sidonu, a úplne ho zničili,“ uviedla NNA.

Podľa vysokopostaveného libanonského bezpečnostného predstaviteľa útok prerušil posledný zostávajúci most spájajúci južný Libanon so zvyškom krajiny.

Libanonský prezident Džúzíf Awn vo štvrtok zdôraznil dôležitosť uzavretia prímeria pred akýmikoľvek priamymi rokovaniami s Izraelom. „Prímerie, o ktoré žiada Libanon (v konflikte s) Izraelom, je prirodzeným začiatkom pre priame rokovania medzi krajinami,“ uviedol Awn vo vyhlásení.