Irán údajne použil čínsky satelit na útoky na americké základne

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu uviedol, že sú s USA plne zosúladení vo svojich cieľoch, pokiaľ ide o Irán. Zdôraznil tiež, že hlavnou prioritou Tel Avivu v rámci priamych rokovaní s Libanonom je vytlačenie militantného hnutia Hizballáh.

„Naši americkí spojenci nás neustále informujú o svojich kontaktoch s Iránom. Naše ciele so Spojenými štátmi sú zosúladené,“ povedal Netanjahu v televíznom prejave.

„Chceme, aby bol obohatený materiál (urán) odstránený z Iránu, chceme, aby boli v Iráne odstránené kapacity na jeho obohacovanie a, samozrejme, chceme, aby bol opäť otvorený (Hormuzský) prieliv,“ dodal.

Biely dom v stredu uviedol, že Spojené štáty rokujú o druhom kole mierových rozhovorov s Iránom v Pakistane a sú optimistické, pokiaľ ide o dosiahnutie dohody. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Tieto diskusie prebiehajú“ a „máme dobrý pocit z vyhliadok na dohodu,“ povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Ako dodala, ďalšie rozhovory „sa s veľkou pravdepodobnosťou“ opäť uskutočnia v pakistanskom hlavnom meste Islamabad.

Stanica Sky News už predtým v stredu informovala, že Spojené štáty a Irán pravdepodobne obnovia rokovania o ukončení vojny na Blízkom východe na budúci týždeň v Pakistane. Ďalšie kolo sa tak uskutoční po predchádzajúcich rozhovoroch, ktoré sa uplynulý víkend v Islamabade skončili bez dohody. Očakáva sa, že aj toto stretnutie bude v pakistanskom hlavnom meste.

Čína podporuje prímerie medzi USA a Iránom, ako aj ich mierové rokovania. V stredu to v telefonáte povedal iránskemu ministrovi zahraničných vecí Abbásovi Arákčímu jeho čínsky rezortný partner Wang I.

Mierové rokovania sú „v hlbokom záujme iránskeho ľudu a zároveň sú spoločnou nádejou krajín regiónu a medzinárodného spoločenstva“, uviedol Wang I podľa vyhlásenia čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Dodal, že Peking je ochotný naďalej zohrávať „konštruktívnu úlohu“ v súvislosti s mierom na Blízkom východe po tom, ako sa v prvom kole rokovaní medzi Iránom a USA nepodarilo dosiahnuť dohodu. Delegácie oboch krajín sa stretli cez víkend v pakistanskom Islamabade.

„Suverénna bezpečnosť, legitímne práva a záujmy Iránu by mali byť rešpektované a chránené“ ako krajiny hraničiacej s Hormuzským prielivom, poznamenal Wang I. Dodal, že „zároveň... by mala byť zaručená sloboda plavby a bezpečnosť“. Arákčí úlohu Pekingu v súvislosti s týmto konfliktom ocenil. Podľa vyhlásenia čínskeho rezortu povedal, že Irán „očakáva, že Čína bude zohrávať pozitívnu úlohu pri presadzovaní mieru a ukončení konfliktu“.

Irán počas marcových útokov na americké vojenské základne na Blízkom východe využil špionážny satelit čínskej výroby, ktorý tajne získal koncom roka 2024. Svoje ciele tak mohol sledovať v reálnom čase, vyplýva z uniknutých dokumentov iránskych Revolučných gárd.

Podľa Financial Times získal Irán satelit Tee-01B vyrobený spoločnosťou Earth Eye Co metódou doručenia na obežnú dráhu. Tento postup umožňuje priame odovzdanie systémov vo vesmíre zahraničným používateľom. Irán tak získal prístup k záberom s rozlíšením pol metra, čo ďaleko prevyšuje rozlíšenie jeho vlastných satelitov.

Analýza zoznamov súradníc, časových údajov, satelitných snímok a orbitálnych dráh ukazuje, že zábery boli urobené v marci pred a po útokoch dronmi a raketami na tieto lokality. V rámci dohody získali Revolučné gardy prístup aj ku komerčným pozemným staniciam prevádzkovaným spoločnosťou Emposat, poskytovateľom satelitných služieb so sídlom v Pekingu, ktorý má svoje siete v celej Ázii, Latinskej Amerike a ďalších regiónoch.

Podľa Financial Times satelit Tee-01B monitoroval od 13 do 15. marca leteckú základňu princa Sultána v Saudskej Arábii. Americký prezident Donald Trump 14. marca oznámil, že bolo poškodených päť zásobovacích lietadiel umiestnených na tejto základni. Čínsky satelit monitoroval v tom čase tiež leteckú základňu v Jordánsku a lokality v blízkosti základne Piatej flotily USA v Bahrajne a letiska v Arbíle. Bolo to v čase útokov na ciele v týchto oblastiach, ktoré si nárokovali iránske Revolučné gardy.

Spojené štáty a Irán pravdepodobne obnovia rokovania o ukončení vojny na Blízkom východe na budúci týždeň v Pakistane. Uviedla to v stredu spravodajská stanica Sky News.

Ďalšie kolo rokovaní sa tak uskutoční po predchádzajúcich rozhovoroch, ktoré sa uplynulý víkend v Islamabade skončili bez dohody. Očakáva sa, že aj toto stretnutie bude v pakistanskom hlavnom meste.

V podobnom duchu o tom informoval tiež denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý uviedol, že Spojené štáty a Irán sa v princípe dohodli na stretnutí, ešte však musia určiť presný dátum alebo miesto.

Izrael v stredu privítal začatie priamych rokovaní s Libanonom, na ktorom sa krajiny dohodli deň predtým počas diskusií vo Washingtone. Tel Aviv to označil za „historickú príležitosť“, ktorá by mohla ukončiť nadvládu militantného hnutia Hizballáh.

„Je to naozaj skutočná historická príležitosť ukončiť desaťročia trvajúcu moc Hizballáhu nad Libanonom,“ povedal na tlačovej konferencii hovorca izraelskej vlády David Mencer. Dodal, že so šiitskými proiránskymi militantmi sa „o prímerí nerokuje“.

Dohodu o začatí priamych rokovaní medzi Tel Avivom a Bejrútom oznámili v utorok Spojené štáty. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio skôr v ten deň viedol rokovania s izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamádovou Muawwádovou, ktoré sa týkali bojov medzi Izraelom a Hizballáhom.

Prezident USA Donald Trump uviedol, že požiadal svojho čínskeho kolegu Si Ťin-pchinga, aby Iránu nedodával zbrane, pričom ten vraj odpovedal, že to neurobí.

„Počul som, že Čína dodáva zbrane, teda – vidíte to všade – Iránu,“ vyhlásil Trump v rozhovore pre stanicu Fox Business.

„A napísal som mu list, v ktorom som ho požiadal, aby to nerobil, a on mi napísal list, v ktorom napísal, že to v podstate nerobí,“ dodal.

Americké médiá informovali, že tamojšie spravodajské služby naznačili, že Čína sa pripravuje na dodávku moderných zbraní do Iránu.

Iránska armáda v stredu varovala, že pokiaľ budú Spojené štáty pokračovať v blokáde jej prístavov, zablokuje námornú dopravu cez Červené more.

Šéf ústredného velenia iránskej armády vo vyhlásení pre štátnu televíziu uviedol, že ak budú USA pokračovať v námornej blokáde a „vytvoria neistotu pre iránske obchodné plavidlá a ropné tankery“, bude to zároveň „predohra“ k porušeniu prímeria.

„Mocné ozbrojené sily islamskej republiky nedovolia pokračovanie akéhokoľvek vývozu ani dovozu v Perzskom zálive, Ománskom mori a Červenom mori,“ uviedol s tým, že Irán bude „konať rozhodne v záujme obrany svojej národnej suverenity a svojich záujmov“.

Turecko sa snaží dohodnúť predĺženie prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, zmierniť napätie a zabezpečiť pokračovanie rokovaní. V stredu to vyhlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Ankara je v úzkom kontakte s USA, Iránom aj sprostredkovateľským Pakistanom a dlhodobo vyzýva na ukončenie konfliktu, ktorý považuje za neopodstatnený. Erdogan zároveň vyjadril opatrný optimizmus, že rokovania budú pokračovať napriek prekážkam.

„Z vyhlásení oboch strán vyplýva, že hoci rokovania ešte neboli prerušené, v otázke jadrového programu narazili na prekážku,“ povedal a dodal, že opäť narastá napätie aj v súvislosti s Hormuzským prielivom. Podľa tureckého prezidenta je potrebné využiť príležitosť, ktorú prinieslo prímerie, a pokračovať v diplomatickom úsilí. „Nie je možné rokovať so zaťatými päsťami,“ zdôraznil. Ankara podľa neho predkladá návrhy na zmiernenie napätia a podporu dialógu.

Spojené štáty sa chystajú vyslať na Blízky východe ďalšie tisíce vojakov v snahe vyvinúť tlak na Irán, aby uzavrel dohodu o ukončení vojny. S odvolaním sa na americké zdroje oboznámené so záležitosťou o tom v stredu informoval denník Washington Post.

Do regiónu by podľa správy mohli presunúť približne šesťtisíc vojakov na palube lietadlovej lode USS George HW Bush a viacerých ďalších vojenských plavidiel; 4 200 ďalších vojakov by sa k ním mohlo pripojiť v poslednej časti mesiaca. Časovo by sa to zhodovalo s koncom dvojtýždňového prímeria 22. apríla, uviedol denník The Guardian.

Americké ministerstvo obrany zvažuje ďalšie údery proti Iránu alebo pozemné operácie na iránskom území, tvrdia zdroje Washington Post. Cieľom takých misií by podľa nich mohlo byť odviezť z krajiny jadrový materiál, vyslať námornú pechotu do pobrežných oblastí na ochranu Hormuzského prielivu alebo obsadiť ostrov Chárk, hlavný iránsky terminál na vývoz ropy.

USA sa k správe verejne nevyjadrili.

Nórsky štatistický úrad uviedol, že nórsky export ropy dosiahol v marci rekordnú úroveň, keďže vojna medzi USA a Izraelom a Iránom a faktické uzavretie Hormuzského prielivu zvýšili ceny ropy.

Nórsko je po Rusku najväčším producentom ropy a zemného plynu v Európe. V marci vyviezlo ropu v hodnote vyše 57 miliárd nórskych korún (vyše 5 miliárd eur), čo predstavuje nárast o takmer 68 percent oproti rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka, uviedol Nórsky štatistický úrad.

Priemerná cena ropy v marci dosiahla 1 014 korún (91 eur/107 dolárov) za barel, čo je najvyššia mesačná úroveň od septembra 2023, doplnil úrad.