Jeffrey Sachs: Trump sa považuje za nástroj Boha. Jeho útok na pápeža je bezprecedentný

Bolo 21-hodinové takzvané rokovacie zasadnutie v Islamabade minulý víkend skutočným rokovaním alebo fraškou?

Bola to jednoznačne fraška. Donald Trump vysvetlil: „Nechcem 90 percent. Nechcem 95 percent. Chcem 100 percent.“ To nie je rokovanie, najmä keď tých 100 percent nedáva žiadny zmysel. Takže toto nie sú rokovania. Stále je to iba predstava Donalda Trumpa, že má úplnú kontrolu nad svetom. Predpokladám, že viceprezidenta Vancea tam poslal, aby Iráncom vysvetlil: „Prepáčte, máme úplnú kontrolu nad svetom. Tu sú naše požiadavky.“

Myslím, že Vance povedal: „Nesúhlasili s našimi požiadavkami.“ Každopádne, o to tu išlo, o zoznam požiadaviek USA – po tom, čo spolu s Izraelom bombardovali Irán, pri čom zahynuli tisíce ľudí a došlo k obrovským škodám – nebolo to ospravedlnenie za tieto vojnové zločiny, ktoré Spojené štáty a Izrael spáchali. Nedošlo k žiadnemu preskúmaniu týchto otázok. Bol tam súbor požiadaviek. Takže je naozaj pozoruhodné, že aj dvojtýždňové prímerie je ďaleko za hranicami schopností tohto muža. Máme najneschopnejšieho, najnekompetentnejšieho prezidenta v americkej histórii. Nedokáže udržať prímerie ani dva dni. Taká je jeho neschopnosť.

Poníženie J.D. Vancea pokračuje. Počas 21 hodín prijal alebo inicioval 11 telefonátov od Trumpa. Prijal alebo inicioval hovor od hlavy štátu Izraela, ktorý, samozrejme, chce rokovania zmariť. A jeho priateľ Viktor Orbán, pre ktorého tri dni v Maďarsku viedol kampaň, utrpel porážku. Nebol to teda pre neho dobrý týždeň. Zaujímalo by ma, či Trump chcel, aby Vance zlyhal, aby mohol zasiahnuť, uzavrieť nejakú dohodu a pripísať si za to zásluhy. Bez vzájomných ústupkov to však nebolo žiadne seriózne rokovanie.

Žiadne seriózne rokovania sa nekonali už roky. Seriózne rokovania prebehli pred 12 rokmi. Výsledkom bola významná dohoda, Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), ktorú Spojené štáty ratifikovali v roku 2015 a ktorú Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne prijala. Táto dohoda bola v súlade s iránskym záväzkom nevyvíjať jadrové zbrane, a to otvorením Iránu prísnym inšpekciám Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Trump túto dohodu v roku 2018 pod tlakom Netanjahua zrušil. Pretože Netanjahu a Trump – ako jeho partner, vazal, vydieraný, kto vie, čo vlastne je – nechcú dohodu s Iránom. Chcú zvrhnúť iránsku vládu. Chcú mať Irán úplne pod kontrolou.

O tom boli udalosti posledných týždňov. Rokovania boli teda počas celého Trumpovho obdobia falošné – minulý rok prebiehali rokovania, ktoré vyvrcholili americko-izraelským bombardovaním Iránu. Čiastočne som si to vtedy uvedomil, keď som povedal: „Nie je správne, aby Izrael zaútočil uprostred rokovaní, skôr ako sa pridajú Spojené štáty.“ A americký hovorca na to povedal: „Prečo nie?“ čím preukázal úplne falošný, pohŕdavý americký prístup. Ale nešlo o rokovania. Iránci sa vrátili. Prečo? Pretože akosi verili, že v USA musí existovať aspoň iskierka pravdy a rozumu. Chceli to skúsiť znova po tom, čo ich prvýkrát vybombardovali.

Keď v rokovaniach dosahovali rýchly, dramatický pokrok, ako vysvetlil ománsky sprostredkovateľ, tak na druhý deň, keď sa Iránci stretli, aby diskutovali o ďalšom postupe rokovaní, ktoré sa mali konať vo Viedni nasledujúci týždeň, Mosad povedal: „Sú všetci pohromade. Všetkých ich zabijeme.“ A Trump povedal: „To je skvelý nápad. Všetkých ich zabijeme.“ Aké vtipné. Nie je to geniálne? Máme ich všetkých pohromade. Teraz ich všetkých zabijeme, tých, s ktorými rokujeme. Tak skvele sa tu bavíme. A tak sa to všetko tentoraz začalo.

Podľa viacerých svedectiev vieme, že ide doslova o sólové predstavenie, o rozhodnutie jedného človeka, Trumpa. Lebo Vance v to neverí – Trumpovi povedal: „Nesúhlasím s vami. Nesúhlasím s týmto, pán prezident, ale podporím vás.“ Je to často citovaná veta. Ani CIA a spravodajské služby neboli za. Ani diplomati neboli za. Joe Kent, ktorý bol vtedy riaditeľom Národného protiteroristického centra, povedal, že všetky tie rokovania boli falošné. Ani Zbor náčelníkov štábov nebol za. Ale Trump to urobil. Ide o jednu osobu v našej krajine. A na druhej strane ide zrejme o dvoch ľudí. Naozaj neviem, kto riadi Izrael, či je to Netanjahu alebo šéf Mosadu, ale tí dvaja konajú spoločne. Tu je to však jeden človek. Trump doviedol svet k tejto katastrofe. A nemôže to zvaliť na nikoho iného. On je za to zodpovedný. Všetci ostatní v miestnosti sa uškŕňali, smiali sa popod fúzy mysliac si, že je to fraška. Veď stačí počúvať Netanjahua. Oni to vedeli. Ale Trump je hlúpy. On tomu jednoducho nerozumie. To je jasné. Nie je ľahké sa s tým vyrovnať – on tomu nerozumie. Takže Netanjahu mu natáral kopu nezmyslov. A preto sme teraz vo vojne.

A čo ma udivuje – náš drahý, brilantný priateľ, John Mearsheimer, napísal minulý rok dôležitú knihu How States Think (Ako myslia štáty). A pointa jeho knihy, ktorú napísal spolu so svojím spoluautorom Sebastianom Rosatom, je, že vlády majú svoje procesy. Takže nemusíte súhlasiť so všetkými ich rozhodnutiami. Ale John argumentuje, že vlády sú racionálne. Uvádza však príklady, keď vlády racionálne nie sú. Jedným z príkladov bol George W. Bush ml., ktorý nasmeroval USA do vojny proti Iraku v marci 2003. Nebola to totiž vojna založená na mylných predpokladoch o zbraniach hromadného ničenia. Bola to vojna založená na PR tvrdeniach o zbraniach hromadného ničenia, o ktorých zasvätení vedeli, že neexistujú. Bola to teda vojna pod falošnou zámienkou, nie na základe nesprávnych predpokladov. John preto hovorí: „To je prípad iracionality.“ V súčasnosti sme svedkami hyperiracionality. V našej vláde neprebiehajú žiadne procesy. Toto nie je proces. Vojdete do miestnosti. Je tam Trump, Vance – dobre, Witkoff – pardon, jeho kamoš z realitného biznisu, Kushner – jeho zať, a pár ďalších úradníkov. Neexistuje žiadny proces, žiadna dokumentácia, žiadna zodpovednosť. Tí, ktorí nesúhlasia, sú z miestnosti úplne vylúčení. Neexistuje žiadne posudzovanie možností medzi úradmi. Neexistuje žiadna konzultácia s Kongresom. Náš Kongres je úplne úbohý. A v tomto prípade mám na mysli hlavne republikánov. Nie som žiadny straník, ale keď sledujem správanie republikánov, ktorí hovoria: „Nechceme s tým mať nič spoločné. Nechceme na to dohliadať. Nechceme uznesenie o vojenských právomociach. Nechceme o tom vedieť. Necháme to na kráľa Donalda.“ Až do takej miery naše procesy zlyhali. Takže ak máte prezidenta, ktorý je mentálne nestabilný, nie je múdry a momentálne trpí bludmi, a máte Netanjahua, ostrieľaného vojnového zločinca, ktorý, ako nám povedal, sníval o tejto vojne 40 rokov, tak sa dostávame do situácie, v akej sa nachádzame práve teraz.

Netanjahu urobí všetko pre to, aby rokovania stroskotali.

Hneď ako nastalo prímerie, zbombardovali Bejrút. Hneď. Nepovedali: „Počkajme chvíľu. Uvidíme, čo sa stane.“ Ich zámerom bolo od začiatku zmarenie akejkoľvek dohody. Izrael nechce mier. Chce zvrhnúť iránsku vládu. Je to jasné, zrejmé a priznané. Prečo sme toho súčasťou? Pretože máme úplne rozpadnutú vládu.

Do akej miery je pre toto všetko kľúčová sloboda palestínskeho ľudu, existencia slobodnej Palestíny?

Celá história moderného Blízkeho východu, ktorá je históriou vojny siahajúcej od Líbye po Sudán, Somálsko, Gazu, Západný breh Jordánu, Libanon, Sýriu, Irak, Jemen a Irán, táto celá história priamo súvisí s palestínskou otázkou. Je veľmi dôležité to pochopiť. Netanjahu vedie politické hnutie Likud, ktoré sa od roku 1973, keď bolo založené, a ako sa uvádza v jeho zakladajúcej listine, usiluje o to, aby sa izraelská suverenita rozšírila od rieky Jordán až po Stredozemné more. Znamená to, že žiadna Palestína nebude. Izrael bude vládnuť nad celým územím. Akákoľvek diskusia o palestínskom štáte vedľa izraelského štátu bude odmietnutá.

Keď sa Netanjahu dostal k moci v roku 1996, on a jeho americkí sionistickí neokonzervatívci, ľudia na vysokých pozíciách v americkej vláde alebo tí, ktorí sa na také pozície postupne dostali, vypracovali stratégiu Clean Break. Tá bola odklonom od myšlienky „územie za mier“. Táto myšlienka je zakotvená v medzinárodnom práve. Izrael opustí územia, ktoré obsadil počas vojny v roku 1967, výmenou za mier. Preto sa to nazýva „územie za mier“. Z tohto územia sa stane palestínsky štát vedľa Izraela.

Pre Netanjahua je to však nemožné. A mimochodom, ozbrojený boj na obranu politického sebaurčenia je v Organizácii Spojených národov už desaťročia vyhlásený za legitímny. Ide o to, že Netanjahu vedel, že nastane odpor, dokonca ozbrojený odpor. A potom povedal: „Nemusíme bojovať proti týmto milíciám, polovojenským jednotkám alebo palestínskym hnutiam. Musíme zvrhnúť vlády na Blízkom východe, ktoré ich podporujú.“ Takže, dámy a páni, keď vidíte vojny na Blízkom východe, sú to Netanjahuove vojny zamerané na zvrhnutie vlád, ktoré podporovali palestínsku vec, vytvorenie palestínskeho štátu vedľa Izraela. A to znamenalo zvrhnutie líbyjskej vlády v roku 2011.

Znamenalo to, že Izrael dokonca podporil povstanie a vyvolal občiansku vojnu v Sudáne s cieľom zvrhnúť sudánsku vládu. Nevnímame Izrael ako súčasť povstania v Južnom Sudáne, ale to bolo súčasťou ich stratégie. To sa deje v Gaze. To sa práve teraz deje na Západnom brehu Jordánu. To sa stalo v Sýrii. To, čo sa stalo v Sýrii, bola vojna, ktorú začal Barack Obama na rovnakom princípe, v mene Izraela, s cieľom zvrhnúť Baššára al-Asada, vodcu Sýrie. Prečo? Pretože Asad podporoval palestínsku vec. Musel sa ho teda zbaviť. V roku 2012 Obama schválil spustenie programu Timber Sycamore, v rámci ktorého bola CIA poverená úlohou zvrhnúť Bašára al-Asada. Nasledovalo 13 rokov krvavej vojny, stovky tisíc mŕtvych. V „slušnej“ spoločnosti sa tomu hovorí tajná operácia na zmenu režimu. V roku 2003, to isté. Každý si môže na internete nájsť, ako Netanjahu v októbri 2002 svedčil v Kongrese o tom, aké brilantné, úžasné, ľahké a inšpirujúce bude pre Spojené štáty zvrhnúť Saddáma Husajna. A malo to viesť k povstaniu v Iráne, ktoré malo ukázať cestu k slobode. Ten človek je už desaťročia naplnený týmito vražednými nezmyslami. A USA sú toho súčasťou už desaťročia. To je príbeh, v ktorom sa nachádzame dodnes. Nevyjednávajú, lebo nechcú vyjednávať.

A je tu ešte jedna dôležitá vec, ktorú treba pochopiť. Izrael chce hegemóniu, vojenskú prevahu nad Blízkym východom. Spojené štáty už dlho chcú, trvajú na tom a veria v prevahu USA nad svetom. V Trumpovej jednoduchej mysli je to veľmi osobná záležitosť. Chcel vybrať budúceho vodcu Iránu. Chcel im zobrať ropu a zarobiť veľa peňazí. Spojeným štátom však Irán vadí aj vzhľadom na to, že Iránci mali tú drzosť vymaniť sa z americkej hegemónie. V roku 1953 sa CIA a britská MI6 spolčili s cieľom zvrhnúť demokratickú vládu v Iráne. A USA tam zaviedli policajný štát. Tento policajný štát fungoval 26 rokov. Iránska revolúcia v roku 1979 bola pre Irán únikom z policajného štátu, ktorý mu vnútili USA. Čo urobili USA? Nepovedali: „Veľmi nás mrzí tých 26 rokov. Nemali sme zasahovať do vašej krajiny a zvrhnúť vašu demokraciu v roku 1953.“ Spojené štáty naopak povzbudili, financovali a vyzbrojili Saddáma Husajna, proti ktorému potom o niekoľko rokov neskôr bojovali, aby napadol Irán a zabil státisíce Iráncov. To sa začalo už v 80. rokoch. Spojené štáty potrebujú pomstu. Pomstu za čo? Pomstu za únik z americkej ríše, pretože Irán bol v našich rukách a oni sa z nich vymanili. A od začiatku 80. rokov USA rôznymi spôsobmi útočia na Irán. Najmä zadržiavajú iránske peniaze.