Riskovať budúcnosť SNS sa oplatí, rozhodol Danko

Andrejovi Dankovi sa v minulých parlamentných voľbách podaril husársky kúsok. Slovenskú národnú stranu dostal do parlamentu napriek tomu, že sa niekoľko rokov pohybovala pod hranicou päť percent. Keď v roku 2020 odchádzal z pozície predsedu parlamentu, SNS vo voľbách získala 3,16 percenta hlasov.

Danko vtedy národnú radu opúšťal ako ponížený politik, pritom nie tak dávno ešte hovoril o svojich premiérskych ambíciách. SNS poškodili kauzy, no krk popularite Andreja Danka zlomila najmä jeho nešikovná komunikácia – bozkávanie výložiek a kauza kapitán.

Napriek tomu politickú zodpovednosť nevyvodil, funkciu predsedu strany nepoložil a držal sa jej. Predsedníctvo zaplnil neznámymi tvárami, ktoré ho síce nemohli ohroziť, no zároveň strane dávali predpoklad, že ako nezaujímavá upadne do zabudnutia.

Predpoklad sa nenaplnil. Andrej Danko vo volebnej kampani prekvapil stratégiou širokého zjednocovania síl, keď na kandidátku SNS pozbieral takmer všetko, čo sa dalo nájsť na alternatívnej scéne a medzi malými národno-konzervatívnymi stranami.

Dohodol sa s Rudolfom Huliakom z Národnej koalície, Miroslavom Radačovským a jeho Slovenským patriotom a tiež s kuffovcami okolo Tomáša Tarabu, s ktorým bol predtým na nože. Pribral aj Romana Michelka, ktorý sa v minulosti objavil na kandidátke Štefana Harabina a tiež Martinu Šimkovičovú a Petra Kotlára, moderátorov alternatívnej TV Slovan.

Fungovalo to, alternatíva sa stala krídlami, ktoré SNS vyniesli do parlamentu. Lenže s jedným problémom: fungovalo to až moc dobre. Všetky spomenuté tváre sa prekrúžkovali cez straníkov, ktorým napriek nominálnemu volebnému úspechu zostali oči pre plač.