Čo ukázali maďarské voľby
Porazenými v maďarských voľbách sú okrem Orbána aj USA, Rusko a Izrael. Slovensko-maďarské vzťahy sa čoskoro môžu dostať na bod mrazu.
Maďari rozhodli. Viktora Orbána po 16 rokoch pri moci nahradí v pozícii premiéra Péter Magyar. Ukázalo sa teda, že nezávislé prieskumné agentúry odhadli výsledok volieb oveľa presnejšie než maďarské provládne inštitúty. Naplnilo sa tiež to, čo sme predpokladali aj u nás v Markeri. Maďari žiadajú zmenu.
V mnohom je to požiadavka pochopiteľná a legitímna. Maďarské hospodárstvo, podobne ako drvivá väčšina ekonomík EÚ, na tom nie je dobre a situácia v krajine sa ďalej zhoršuje. Verejný dlh Budapešti dosahuje takmer 75 percent HDP, čo je zhruba o 15 percentuálnych bodov viac ako na Slovensku. Deficit na úrovni okolo 5 percent majú pritom Maďari podobne vysoký ako my.
V praxi sa tieto vzdialené makroekonomické indikátory prejavujú na kvalite služieb, Maďari sa napríklad čoraz viac sťažujú na fungovanie zdravotníctva. V takejto situácii je tolerancia voličov ku korupcii, ktorá v Orbánovom Maďarsku bola vždy prítomná, minimálna. Aj preto sa symbolom týchto volieb stali zebry – ako prejav luxusu, ktorý našli pásť sa pri farme orbánovcov.
Blokované peniaze, porazené mocnosti a Slovensko
Lenže požiadavka maďarského elektorátu na zmenu bola aj vynútená. EÚ blokovala Viktorovi Orbánovi zhruba 18 miliárd eur, čo je obrovská suma zodpovedajúca asi tretine maďarského rozpočtu. Péter Magyar sľubuje, že za jeho vlády tieto peniaze v Bruseli odblokuje.
Prísľub eurokomisie zatiaľ nedostal, no môže sa mu to podariť – ak bude vzorne vykonávať tú „správnu“ politiku. Úlohou číslo jeden pre novú vládu bude prestať blokovať 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu, s čím začal Viktor Orbán pre zastavenie dodávok ropy cez ropovod Družba. Všetok tlak sa tým zrejme presunie na vládu Roberta Fica, ktorý bude stáť osamotený pri snahách Ukrajiny odrezať nás od lacných ruských energonosičov.
Slovensko pritom geopoliticky patrí k hlavným porazeným v maďarských voľbách. Nielen pre stratu spojenca na samitoch EÚ. Péter Magyar v kampani vystupoval s mimoriadne silnou protislovenskou rétorikou. Požaduje zrušenie Benešových dekrétov a pokiaľ tak nespravíme, hrozí vyhostením slovenského veľvyslanca. Nebude prekvapivé, ak sa slovensko-maďarské vzťahy čoskoro dostanú na bod mrazu.
Ďalšími porazenými sú svetové mocnosti. Rusko, USA a Izrael.
Moskva preto, lebo v Bruseli stratí najsilnejší hlas proti zapájaniu sa EÚ do vojny na Ukrajine. Biely dom zas prichádza o dôležitého ideologického spojenca. Izrael je v podobnej situácii ako Rusi. Orbán totiž blokoval aj protiizraelské sankcie, pričom izraelské médiá varujú, že židovský štát môže v Bruseli prísť o svoj „firewall“.
Naopak, na koni sa bude cítiť Brusel. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu uviedla, že „srdce Európy bije v Maďarsku silnejšie“. Pochopiteľne, maďarské voľby sú pre eurokomisiu jednoznačným víťazstvom.
Lenže za akú cenu?
Padlo ďalšie tabu
Pri maďarských voľbách totiž padlo ďalšie dôležité tabu. V niečom podobné ako bolo obmedzenie demokratickej súťaže v Rumunsku v roku 2024, kde na základe nepravdivých obvinení zo zahraničného (ruského) zasahovania zrušili prezidentské voľby a zakázali kandidovať ich favoritovi Călinovi Georgescovi.
V maďarských voľbách však na rozdiel od tých rumunských nemôže byť o zahraničnom zasahovaní pochýb. Lenže ani tentoraz nevedú stopy do Ruska, zodpovedná zaň bola tajná služba nemenovanej európskej krajiny. Priznávajú to novinári, ktorým táto služba sprostredkovala nahrávky rozhovorov medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom a jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.
Rozhovory potvrdili to, čo sme vedeli – že Orbánova vláda a Kremeľ spolu komunikujú v priateľskom duchu, okrem toho však ich obsah neukázal nič škandalózne.
Jediným škandálom zverejnených nahrávok bolo odpočúvanie šéfa diplomacie krajiny EÚ a vypúšťanie týchto nahrávok do médií počas volebnej kampane. Nevieme, ktorá krajina alebo krajiny za operáciou stáli – medzi najviac podozrivé patrí Británia, Poľsko a Ukrajina – je však zrejmé, že o Rusov nešlo.
Vláda Roberta Fica bola jediná v EÚ, ktorá túto prax odsúdila. Naopak, nevideli sme žiadne prejavy odsúdenia z Bruselu, Berlína či Paríža, čo sa nedá interpretovať inak ako súhlas. Vytvára sa tým, samozrejme, precedens, pričom tieto štáty nebudú mať morálne právo sťažovať sa, keď im to cudzia moc vo vlastných voľbách oplatí rovnakou mincou.
Po Rumunsku sú maďarské voľby teda ďalším príkladom dekadentného trendu EÚ vzďaľujúcej sa od svojej pôvodnej vízie. Únia ekonomicky stagnuje a relatívne upadá už dlhodobo, novým trendom je však podrývanie demokratického procesu v členských štátoch. Z organizácie, ktorá bola donedávna atraktívna svojím prísľubom prosperity a slobody, sa stáva zoskupenie čoraz viac komfortné s násilnými metódami vynucovania si súhlasu.
Po maďarských voľbách si opakovane vypočujeme, že vyhrala „Európa“. Toto víťazstvo však vyzerá iba ako dupnutie na plyn. Pri jazde z kopca.