Prečo po americko-iránskom prímerí v Izraeli hovoria o historickej katastrofe

Väčšina sveta v stredu s potešením prijala správu o tom, že USA a Irán sa dohodli na dvojtýždňovom prímerí. Zničenie starobylej civilizácie, ktoré avizoval Donald Trump, sa teda odkladá.

Aj keď nateraz o rokovaniach panuje plno nejasností a pri prchkom americkom prezidentovi sa o niekoľko hodín môže všetko zmeniť, ide o pozitívny vývoj. Už len preto, že pred vypršaním Trumpovho ultimáta Teheránu rástlo riziko, že Washington by sa mohol pokúsiť o nepredstaviteľné.

Britský denník Guardian napríklad varoval, že extrémnosť Trumpových vyhrážok v spojení s jeho rastúcou zúfalosťou „zvýšila obavy, že tento nepredvídateľný prezident by sa mohol pokúsiť použiť jadrovú zbraň“.

Pred použitím jadrovej zbrane varoval aj konzervatívny komentátor Tucker Carlson, ktorý amerických predstaviteľov vyzval, aby prípadný Trumpov rozkaz na masové útoky voči civilistom neuposlúchli.

John Mearsheimer síce označil „jadrovú“ možnosť za nepravdepodobnú, varoval však pred zničením iránskej civilnej infraštruktúry konvenčnými zbraňami.

Namiesto vojnového zločinu sme však svedkami toho, čo vyzerá ako štandardné Trumpovo TACO. Slovo, ktoré označuje jedlo mexického pôvodu „taco“, sa v Trumpovom prípade používa ako hanlivé označenie a skratka pre „Trump Always Chickens Out“ (TACO). V preklade to znamená „Trump vždy vycúva“, čím TACO opisuje vnímanú tendenciu amerického prezidenta hroziť vážnymi dôsledkami, aby neskôr naplnenie hrozieb odložil s cieľom získať viac času na rokovania.

Výraz sa stal populárnym v máji 2025 po mnohých hrozbách a otočkách ohľadom colnej politiky, no zaznieval aj pri hrozbách anexie dánskeho Grónska.

Prímerie medzi USA Iránom pritom vyzerá ako exemplárne TACO. Z pôvodne deklarovaných cieľov Washington nedosiahol žiadny. K zmene režimu nedošlo, obohatený urán použiteľný na výrobu jadrových zbraní si Teherán ponechal a nezaviazal sa ani k obmedzeniu svojho jadrového programu.

Nedošlo ani k zlikvidovaniu iránskych schopností odpaľovať balistické strely, ktoré ešte v noci z utorka na stredu dopadali na Izrael v čase, keď židovský štát takisto pokračoval s bombardovaním Iránu. Teherán má otvoriť Hormuzský prieliv (údajne), lenže ten uzavrel iba v dôsledku svojho napadnutia. Aj úplné otvorenie tejto námornej trasy bez vyberania poplatkov by sa preto nedalo považovať za Trumpov úspech.

Preto nie div, že vplyvné hlasy v Izraeli a na strane proizraelskej pravice v USA prímerie odsudzujú ako pohromu. Jedným z nich je Jair Lapid, líder izraelskej opozície. „V celej našej histórii ešte nikdy nedošlo k takejto diplomatickej katastrofe,“ napísal Lapid v príspevku na sieti X.

Doplnil, že „Izrael ani len nesedel za rokovacím stolom, keď sa prijímali rozhodnutia týkajúce sa jadra našej národnej bezpečnosti“.

Takto prímerie vnímajú aj protrumpovskí influenceri a komentátori. Teda aspoň tí, ktorí americkému prezidentovi po rozpútaní vojny s Iránom ešte zostali. Jednou z nich je Laura Loomerová, ktorá patrila medzi prvé osoby, ktorým americký prezident po zaútočení na Irán zavolal. Loomerová vtedy Trumpa uistila, že robí „skvelú prácu“, teraz však s vývojom nie je spokojná.

„Osobne uprednostňujem bombardovanie a likvidáciu teroristov pred rokovaniami s nimi. Pochybujem, že Irán bude dodržiavať podmienky akejkoľvek dohody,“ vyhlásila Loomerová.

Podobne to vidí komentátor televízie Fox News Mark Levin, ktorý je rovnako ako Loomerová podporovateľom nielen Trumpa, ale aj Benjamina Netanjahua.

„Dvojtýždňové prímerie práve teraz porušuje iránsko-nacistický režim. Na Izrael a možno aj na ďalšie krajiny v regióne sú odpaľované rakety,“ uviedol Levin s tým, že si je istý, že Trump je z konania Iránu rozzúrený.