Rakúsko odmietlo povoliť USA prelety vojenských lietadiel

Najmenej dvaja ľudia zomreli pri štvrtkovom americko-izraelských leteckých útokoch, ktoré zasiahli dôležitý most B1 na diaľnici spájajúcej dve veľké iránske mestá - Teherán a Karadž.

Krátko po útoku americký prezident Donald Trump zverejnil na svojej platforme Truth Social príspevok, v ktorom napísal, že najväčší most v Iráne sa zrútil a už nikdy sa nebude dať použiť.

„Bude toho nasledovať ešte viac,“ uviedol Trump. Veľkými písmenami dodal: „Nastal čas, aby Irán uzavrel dohodu, kým nebude neskoro, a z toho, že sa stále môže stať skvelou krajinou, nezostane nič!“

Most bol podľa agentúry Fárs blízkej Revolučným gardám cieľom dvoch útokov. Zástupca guvernéra provincie Alborz pre agentúru ISNA povedal, že pri prvom zahynuli dvaja ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.

K druhému úderu došlo v čase, keď záchranné zložky pomáhali ľuďom zraneným pri predchádzajúcom útoku. Úrady vyzvali civilistov, aby sa miestu vyhli.

Most B1 je významné infraštruktúrne dielo na severnom obchvate mesta Karadž. Dlhý je približne 1050 metrov a jeho výška sa udáva v rozmedzí 132 až 156 metrov, preto je považovaný za najvyšší most na Blízkom východe. Slávnostne otvorený bol začiatkom tohto roka. Iránska televízia Press TV informovala, že jeho výstavba stála 400 miliónov dolárov.

Iránske bezpečnostné zložky zadržali oceňovanú právničku a ľudskoprávnu aktivistku Nasrín Sotúdeovú, vo štvrtok to oznámila jej dcéra. Agentúra AFP informuje, že k tomuto zadržaniu došlo v čase, keď aktivisti obviňujú islamskú republiku z potláčania občianskej spoločnosti.

„Mamu zadržali minulú noc (v stredu), keď bola sama doma,“ napísala na sieti Instagram dcéra právničky. Skonfiškované boli podľa nej aj elektronické zariadenia vrátane počítačov a telefónov Sotúdeovej a tiež jej manžela, aktivistu Rezu Chandána, ktorý je vo väzení od decembra 2024.

Dcéra uviedla, že nebola v kontakte s matkou od jej zadržania a nie je jasné, ktoré oddelenie bezpečnostných zložiek ju zadržalo.

Sotúdeová je nositeľkou viacerých prestížnych ocenení vrátane Sacharovovej ceny z roku 2012 udelenej Európskym parlamentom či Ceny za správny život (Right Livelihood Award) z roku 2020.

Právnička prežila veľkú časť posledného desaťročia vo väzení, kde si odpykávala nespočetné množstvo trestov v prípadoch spojených so svojím aktivizmom. Ako právnička zastupovala klientov v najcitlivejších prípadoch vrátane žien uväznených za odmietnutie povinného nosenia šatky či odsúdených na smrť za zločiny, ktoré spáchali ako maloleté.

V Iráne vo štvrtok popravili muža odsúdeného za konanie v prospech Izraela a Spojených štátov, ktorého sa podľa úradov dopustil počas vlny protivládnych protestov začiatkom tohto roka.

Popravený muž počas protestov údajne konal „proti národnej bezpečnosti v mene sionistického režimu a Spojených štátov“, pričom sa dopustil aj vlámania do vojenského objektu, jeho podpálenia a pokúsil sa zmocniť tam uskladnených zbraní a munície.

Išlo o ďalší vykonaný trest smrti v súvislosti s protivládnymi protestmi, ktoré vypukli v Iráne koncom decembra 2025 v súvislosti s rastúcimi životnými nákladmi. Vyvrcholili 8. a 9. januára tvrdým zásahom bezpečnostných zložiek proti protestujúcim.

Iránske úrady tvrdia, že pôvodne pokojné demonštrácie sa
na násilné nepokoje sprevádzané vandalizmom a zabíjaním zmenili pod vplyvom zo zahraničia.

Teherán priznal, že počas nepokojov zahynulo viac ako 3 000 ľudí vrátane príslušníkov bezpečnostných zložiek a náhodných okoloidúcich. Násilnosti vláda v Teheráne pripísala „teroristickým činom“.

Mohammad Báger Gálíbáf, predseda iránskeho parlamentu, uviedol, že od začiatku vojny s Izraelom a USA sa do vojenskej služby prihlásilo sedem miliónov Iráncov.

Podľa neho vďaka „silnej celonárodnej kampani“ milióny Iráncov vyhlásili, že sú „pripravení chopiť sa zbraní a brániť našu vlasť“.

„Urobili sme to už predtým a sme pripravení urobiť to znova. Ak prídete do nášho domu... stretnete sa s celou rodinou,“ povedal.

Generálny tajomník OSN António Guterres sa práve vyjadril k novinárom v New Yorku, kde vyzval na okamžité ukončenie vojny a zastavenie nepriateľských akcií na všetkých stranách.

„Moje posolstvo je jasné, pre Spojené štáty a Izrael je najvyšší čas zastaviť vojnu, ktorá spôsobuje obrovské ľudské utrpenie a už teraz má ničivé ekonomické následky,“ skonštatoval.

Generálny tajomník tiež adresoval výzvu Iránu, aby „prestal útočiť na svojich susedov“.

Izraelský minister obrany Jisra’el Kac vo štvrtok vyhlásil, že vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim zaplatí „nezvyčajne vysokú cenu“ za eskalujúce útoky na Izrael.

„Mám jasnú správu pre Naíma Kásima, generálneho tajomníka teroristickej organizácie Hizballáh. Vy a vaši spolupracovníci zaplatíte veľmi vysokú cenu za zintenzívnenie streľby proti izraelským civilistom v čase, keď si sadajú k stolu, aby oslávili pesachový seder,“ povedal Kac vo videonahrávke. Izrael pritom začal agresiu proti Iránu počas ramadánu, posvätného mesiaca moslimov.

Pesachový seder je rodinná oslava, pri ktorej hlava rodiny predčíta príbeh Exodu o štyridsaťročnom putovaní židovského národa do zasľúbenej zeme Kanaán. Pripomína radosť z oslobodenia a hodnoty „byť oslobodení“

„Nedožijete sa toho, lebo budete hlboko v pekelných hlbinách spolu s (Hasanom) Nasralláhom, (Alím) Chámeneím, (Jahjom) Sinwárom a všetkými eliminovanými členmi osi zla,“ vyhlásil s odkazom na bývalého vodcu Hizballáhu, bývalého najvyššieho iránskeho duchovného vodcu a niekdajšieho lídra palestínskeho militantného hnutia Hamas. Všetci traja zahynuli pri izraelských útokoch v uplynulých dvoch rokoch.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že prezident USA Donald Trump oslabuje NATO, keď „každý deň vyvoláva pochybnosti o záväzku“ voči Aliancii.

„Ak každý deň vytvárate pochybnosti o svojom záväzku, oslabujete ho,“ povedal Macron počas návštevy Južnej Kórey. Podľa jeho slov sa „rozpráva príliš veľa... a to na všetky strany“.

Francúzsky líder okrem toho vyhlásil, že nepovažuje za „realistické“ riešenie podniknúť vojenskú operáciu na oslobodenie Hormuzského prielivu. „Sú tu ľudia, ktorí obhajujú oslobodenie Hormuzského prielivu prostredníctvom sily a vojenských operácií, pričom tento postoj už opakovane zaujali aj Spojené štáty... je to však neuskutočniteľné. Trvalo by to neprimerane dlho a vystavilo by to každého, kto prepláva prielivom, pobrežným hrozbám zo strany (iránskych) Revolučných gárd, ktoré disponujú značnými zdrojmi, balistickými raketami a predstavujú aj ďalšie potenciálne riziká,“ vysvetlil.

Podľa Macrona útoky USA a Izraela neriešia otázku jadrového programu Teheránu. „Cielená vojenská operácia, aj keby trvala len niekoľko týždňov, nám nedovolí vyriešiť jadrovú otázku z dlhodobého hľadiska,“ povedal. „Ak nebude existovať rámec pre diplomatické a technické rokovania, situácia sa môže o niekoľko mesiacov alebo rokov opäť zhoršiť,“ dodal a zdôraznil, že je potrebné uzavrieť prímerie a obnoviť rokovania.

Rakúske ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že zamietlo všetky žiadosti Spojených štátov o prelety amerických vojenských lietadiel smerujúcich na Blízky východ ponad svoje územie.

Hovorca rezortu obrany Michael Bauer uviedol, že žiadostí bolo „niekoľko“ a Rakúsko ich nemohlo schváliť pre svoj zákon o neutralite. „Žiadosti skutočne boli a od začiatku boli zamietnuté,“ uviedol s tým, že podobné žiadosti od krajín vo vojne bývajú vždy odmietnuté.

Podobný krok v pondelok oznámilo aj Španielsko. „Toto rozhodnutie je súčasťou rozhodnutia, ktoré už urobila španielska vláda, nezúčastňovať sa na vojne, ktorá bola začatá jednostranne a proti medzinárodnému právu, a neprispievať k nej,“ uviedol vtedy španielsky vicepremiér a minister hospodárstva Carlos Cuerpo pre rozhlasovú stanicu Cadena Ser.

Dve najväčšie oceliarne v Iráne sú vyradené z prevádzky po niekoľkých vlnách útokov Spojených štátov a Izraela, oznámili vo štvrtok predstavitelia spoločností.

„Podľa našich počiatočných odhadov bude opätovné spustenie týchto prevádzok trvať najmenej šesť mesiacov až jeden rok,“ uviedla spoločnosť Khuzestan Steel Company.

Druhá oceliarska spoločnosť Mobarakeh Steel Company v stredoiránskej provincii Isfahán zasa uviedla, že jej „výrobné linky sa po veľkom počte útokov úplne zastavili“.

Medzinárodný záchranný výbor (IRC) varoval, že pokračujúce uzavretie Hormuzského prielivu vytvorilo tikajúcu „časovanú bombu“ pre potravinovú bezpečnosť, ktorá by mohla do júna spôsobiť prudký nárast hladu vo svete.

Pretrvávajúce narušenie kľúčovej vodnej cesty, ktorá prepravuje približne 20 percent svetovej spotreby ropy, v dôsledku americko-izraelskej vojny s Iránom ohrozuje nielen globálne dodávky energie, ale má vplyv aj na námorné trasy, ktoré prepravujú lieky a potraviny do krízových zón a iných humanitárnych misií, uviedla IRC.

Podľa organizácie sa zdá, že súčasná kríza prekoná globálny potravinový šok z roku 2022 spôsobený vojnou na Ukrajine, ktorá viedla k narušeniu vývozu pšenice cez Čierne more.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok uviedol, že Rusko je pripravené prispieť k vyriešeniu iránskeho konfliktu a prezident Vladimir Putin pokračuje v rokovaniach s regionálnymi lídrami.

„Prezident v týchto kontaktoch pokračuje a ak budú naše služby nejako potrebné, sme, samozrejme, pripravení prispieť k tomu, aby sa vojenská situácia čo najskôr zmenila na mierovú,“ povedal Peskov novinárom.