John Mearsheimer: Irán je kolosálne zlyhanie Trumpa
Trump prechádza z divokého optimizmu k divokému zúfalstvu. Faktom je, že tento problém vyriešiť nemôže. Tu neexistuje žiadne vojenské riešenie.
Titulok z utorkového vydania denníka Wall Street Journal, ktorý vo všeobecnosti zaujíma k Trumpovej administratíve skôr priaznivý postoj, hovorí: „Trump sa snaží ustúpiť bez otvorenia Hormuzského prielivu. Cieľom je obmedziť vojnu s Iránom na niekoľko týždňov. K opätovnému otvoreniu prielivu by mohlo dôjsť neskôr.“
Ak je to pravda, nedosiahol by žiadny zo svojich cieľov: zmenu režimu, získanie jadrového materiálu, zneškodnenie útočných zbraní, balistických rakiet a ani otvorenie Hormuzského prielivu, ktorý bol pred vojnou otvorený.
Áno. Z vašich komentárov jasne vyplýva, že vojna nás dostala do horšej situácie. Inými slovami, Trump nedosiahol žiadny zo svojich cieľov. Navyše, teraz, keď sme vstúpili do vojny, je Hormuzský prieliv uzavretý. Okrem toho je potrebné zohľadniť predovšetkým obrovské ekonomické škody, ktoré to v priebehu času spôsobí svetovej ekonomike. A tiež sa v dôsledku tejto vojny výrazne zvýšila pravdepodobnosť, že Irán získa jadrovú zbraň. Je teda naozaj úžasné, aké kolosálne toto zlyhanie je.
Prečo si myslíte, že si prezident Trump vymýšľa príbehy o mimoriadnom pokroku v rokovaniach, a pritom niekedy doslova v tej istej vete hrozí bombardovaním a zničením civilnej infraštruktúry, ako sú elektrické siete a odsoľovacie zariadenia?
Existujú dve možné interpretácie a je ťažké určiť, ktorá z nich je správna. Prvá je, že sa z neho stal šialený kráľ, že v podstate prišiel o rozum. Niekedy, keď ho počúvate, máte pocit, že to tak je. Ťažko uveriť, že tento muž má všetkých päť pohromade. To je jedna možnosť.
Ďalšia možnosť je, že sa len zúfalo zmieta. Je v beznádejnej situácii. Ak sa vrátime k nadpisu z denníka Wall Street Journal, v podstate hovorí, že nemôžeme otvoriť Hormuzský prieliv. Pre Spojené štáty by to bola významná porážka. Pre neho by to bolo katastrofálne. Zároveň si uvedomuje, že sa nachádza v situácii, ktorá je pravdepodobne horšia ako tá, v akej bol kedysi Lyndon B. Johnson. A nemôže s tým nič urobiť. A v skutočnosti sa len stále viac a viac zapadá do bahna. Takže sa zmieta a prechádza z optimizmu do pesimizmu rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu. Neznamená to, že je šialený kráľ. Len sa zmieta, lebo sa dostal do tejto zúfalej situácie. To sú teda tie dve interpretácie. Neviem, ktorá z nich je správna.
V nedeľu večer v Air Force One Trump povedal, že Irán súhlasil s jeho 15-bodovými požiadavkami počas „rokovaní”:
Reportér: „Ponúkli ste Iránu ten 15-bodový plán. Reagovali naň?“
Trump: „Áno, reagovali na 15-bodový plán.“
Reportér: „Čo povedali?“
Trump: „Súhlasili s väčšinou bodov. Prečo by aj nesúhlasili?“
Reportér: „Znie to, ako keby urobili nejaké ústupky. Môžete ich konkretizovať?“
Trump: „Súhlasia s naším plánom. Požiadali sme o 15 vecí. A budeme žiadať ešte pár ďalších vecí. Máme veľmi dobré stretnutia, priame aj nepriame, a myslím si, že v mnohých veľmi dôležitých bodoch dosahujeme pokrok.“
V skutočnosti však tieto rokovania neexistujú. Čo si o tom myslíte?
Nemám slov. Čo na to povedať? Celá tá situácia je proste absurdná. Miera nekoherentnosti tu dosahuje neuveriteľné rozmery. Ide o prezidenta Spojených štátov, prezidenta najsilnejšej krajiny sveta. Možno len hádať, čo si o tom myslia ostatní svetoví lídri, keď to sledujú. Je ťažké uveriť, že tento muž stojí na čele Spojených štátov. Nachádzame sa v kritickom bode. Je potrebné to zdôrazniť.
Čo si zahraniční diplomati myslia o Witkoffovi a Kushnerovi? Sú to dôveryhodní ľudia?
Nie. V tomto momente si to uvedomuje každý, pretože máme dostatok dôkazov, že po prvé, sú nekompetentní. Po druhé, a to s tým súvisí, nie sú dostatočne kvalifikovaní na túto pozíciu. A po tretie, vzhľadom na to, že tu hovoríme o Blízkom východe, sú v podstate izraelskými agentmi. Toto je ďalší z tých prípadov, keď máme prezidenta – videli ste to u Billa Clintona –, ktorý je vo veľkej miere závislý od izraelských právnikov tu v Spojených štátoch, ktorí mu radia. A to je recept na katastrofu.
Je potrebné mať poradcov pre národnú bezpečnosť, ktorí sú lojálni voči Spojeným štátom, bodka, koniec príbehu. Keď vám radia izraelskí agenti ako Witkoff a Kushner, budú počúvať Izraelčanov, v podstate presadzovať politiku, ktorú chcú Izraelčania, a vy sa ocitnete v katastrofálnej situácii. A práve v nej sme.
Článok z Wall Street Journal, z ktorého som citoval, naznačuje, že to Trump možno jednoducho zastaví. Čo urobí Netanjahu, ak Trump zastaví bombardovanie a zastaví agresívnu vojnu zo strany Američanov?
Predpokladám, že Netanjahu a Izraelčania budú pokračovať. Iránci určite budú pokračovať. A preto sa Trump jednoducho nemôže stiahnuť. Je v pasci. Ak sa pozriete pozorne, Trump stúpa po rebríku eskalácie.
Nemôžem sa ubrániť myšlienkam na Vietnam a na to, ako sa tá vojna odohrala. Lyndon B. Johnson nás vtiahol do vojny vo Vietname, pričom si plne uvedomoval, že nás čakajú veľké problémy a že nemáme víťaznú stratégiu. Dôvodom, prečo sme v marci 1965 eskalovali – 8. marca pristáli prvé bojové jednotky v Da Nangu a 2. marca začala aj operácia Rolling Thunder, slávna bombardovacia kampaň proti Severnému Vietnamu – bolo to, že vo Vietname sme hrali prehranú hru. A Lyndon B. Johnson si myslel, že môže eskalovať, že môže eskaláciu kontrolovať a že nejako v priebehu vojny objavíme kúzelné riešenie. To sa vtedy dialo. Nemysleli si, že majú stratégiu na víťazstvo vo vojne. A v takejto situácii sa teraz nachádza Trump. Je do toho zapletený a nemôže od toho odísť. A je to čiastočne kvôli Izraelčanom, ale aj keby Izraelčania neboli zapojení, toto sú Spojené štáty americké. Tie z boja neutekajú. Táto mentalita je v nás zakorenená. Takže eskaluje.
Keď si dnes čítate noviny, vidíte, že administratíva presúva pozemné sily na Blízky východ. Sú to bojové jednotky. A hovoríme o invázii na územie, ktoré teraz kontroluje Irán. Tento film sme už videli. A zároveň bombardujeme a bombardovanie nefunguje. Opäť: tento film sme už videli.
Keď si namočíte členok, netrvá dlho a máte vo vode celú nohu. A keď máte vo vode celú nohu, netrvá dlho a ste vo vode po krk.
Vráťme sa späť k vojne vo Vietname – začala v marci 1965, až sme sa dostali k 31. marcu 1968. Dnes je 31. marec 2026. 31. marca 1968 zúfalý prezident Lyndon B. Johnson povedal americkému ľudu, že nebude kandidovať na ďalšie volebné obdobie. Dobre chápal, že Vietnam bol pre neho katastrofou. A touto cestou sa uberá prezident Trump. Hľadá spôsob, ako to vyhrať. Zúfalo sa zmieta.
Znova sa vraciame k tomu, že prechádza z divokého optimizmu na jednej strane k divokému zúfalstvu na strane druhej. Hľadá spôsob, ako tento problém vyriešiť. A faktom je, že tento problém vyriešiť nemôže. Tu neexistuje žiadne vojenské riešenie. Dnes sme na tom horšie, ako sme boli pred začiatkom vojny. Pozoruhodné. A nie sú žiadne náznaky, že sa situácia zlepšuje. On to chápe, chápu to jeho poradcovia, a za zatvorenými dverami vládne divoký pesimizmus ohľadom toho, kam smerujeme.
Čo môže urobiť alebo v čo môže aspoň dúfať? Čo mu generál Caine, ktorý je predsedom Zboru náčelníkov štábov a príslušníkom letectva, nie pešiakom, a Hegseth, čo mu hovoria, že môže urobiť s bojovými jednotkami? Aký je účel nasadenia ďalších 10 000 vojakov, ktorí dorazili cez víkend?
Nevieme to s istotou. Predpokladám, že je veľký rozdiel medzi tým, čo mu hovorí Hegseth, a tým, čo mu hovorí generál Caine. Na základe všetkého, čo som videl o generálovi Cainovi, usudzujem, že je to racionálny človek, ktorý rozumie obmedzeniam vojenskej sily. Pete Hegseth je presný opak. Skutočnosť, že Pete Hegseth je ministrom obrany alebo ministrom vojny, alebo ako ho nazýva Chas Freeman, ministrom vojnových zločinov, je veľmi znepokojujúca. Kiežby Hegseth aspoň v kurze základnej stratégie prepadol, lenže on ho ani nikdy neabsolvoval.
Nebol by som preto prekvapený, keby Hegseth podnecoval Trumpa a hovoril mu, že s týmito pozemnými silami môžeme dokázať zázraky. Že to problém vyrieši. Ale predpokladám, že generál Caine má výhodu v podobe rád od svojich kolegov generálov a má k dispozícii rôznych poradcov. Týmto ľuďom je úplne jasné, čo sa tu deje, a medzi väčšinou z nich a vami a mnou nie je žiadny veľký rozdiel. Taký je môj odhad.
Váš odhad je celkom správny. Toto povedal minister vojny Hegseth v utorok ráno:
„Pokiaľ ide o prezidenta Trumpa a pozemné jednotky, nerozumiem, prečo by základňa – ktorú už má a ktorá tomu rozumie – nemala veriť v jeho schopnosť to zrealizovať. Pozrite sa na jeho doterajšie výsledky v presadzovaní mieru prostredníctvom sily a politiky „Amerika na prvom mieste“. Jednoducho hovorí – a je to pravda, a ja som to povedal aj na tomto pódiu –, že nevylučujeme žiadnu možnosť. Nemôžete bojovať a vyhrať vojnu, ak svojmu protivníkovi poviete, čo ste ochotní urobiť a čo nie, vrátane nasadenia pozemných jednotiek. Náš protivník si momentálne myslí, že existuje 15 rôznych spôsobov, ako by sme na nich mohli zaútočiť s pozemnými jednotkami. A viete čo? Existuje. Takže ak by sme museli, mohli by sme tieto možnosti realizovať v mene prezidenta Spojených štátov a tohto ministerstva.“
Je to podľa vás nezodpovedné alebo šialené?
Oboje. A ak šepká Trumpovi do ucha a Trump ho počúva, budeme postupovať po rebríku eskalácie.
Ako prezident Lyndon B. Johnson.
Áno. Opäť, keď už raz vkročíte do vody, je veľmi ťažké z nej vytiahnuť nohu. Je to jednoducho zakorenené vo veľmoci, akou sú Spojené štáty. A keď k tomu pridáte rétoriku a myšlienky, ktoré predkladajú ľudia ako Pete Hegseth z administratívy, a nezabudnite, že tu máte loby, ktorá veľmi silno tlačí na eskaláciu. Loby nechce prehrať. Na prezidenta Trumpa je teda vyvíjaný veľký tlak, nezávisle od tých štrukturálnych síl, ktoré sú zakorenené v krajine, aby eskaloval situáciu. Prehráme? Prijmeme porážku? Toto sú Spojené štáty americké. My neprehrávame. Sme víťazi. Táto mentalita je veľmi silná. A odstúpiť od toho bude veľmi ťažké.
Mimochodom, je tu ešte ďalší rozmer, pretože postupujeme po rebríku eskalácie aj pokiaľ ide o ničenie ekonomickej infraštruktúry. Myslel som si, že v tomto smere budeme opatrnejší. Zdá sa mi však, že Izraelčania majú takmer voľnú ruku robiť, čo chcú, a ničia veľa dôležitej infraštruktúry, vrátane energetickej a priemyselnej infraštruktúry a univerzít v Iráne. A Iránci, samozrejme, odpovedajú. Iránci, mimochodom, zasiahli odsoľovaciu stanicu v Kuvajte. A Kuvajt je závislý od odsoľovacích staníc, ktoré mu poskytujú 90 percent pitnej vody. Keď sa pozriete na všetky tie štáty Perzského zálivu a zamyslíte sa nad tým, kto je najviac závislý od odsoľovacích staníc, sú to práve Kuvajťania. Takže stúpame po rebríčku eskalácie. A to bude mať v budúcnosti ničivé dôsledky pre svetovú ekonomiku. Hovoríme o uzavretí Hormuzského prielivu, čo má z pochopiteľných dôvodov obrovský význam. Ale nejde len o uzavretie Hormuzského prielivu, ide aj o to, že ničíme všetku tú energetickú infraštruktúru a jej nahradenie bude po ukončení vojny trvať roky.
Generál vo výslužbe, Barry McCaffrey, súhlasí prakticky so všetkým, čo ste povedali:
„Hegseth v niektorých ohľadoch vyzerá ako drsňák z komiksu. A tak si myslím, že v Pentagóne je pri rozhodovaní čoraz viac prvkov chaosu a hystérie. Naše zostávajúce ciele vo vojne v Perzskom zálive sú zastaviť jadrový program a otvoriť Hormuzský prieliv. Oba tieto ciele sú ohrozené. Nemôžete zastaviť program jadrových zbraní, pokiaľ nemáte na mieste inšpektorov s prísnymi pravidlami preverovania. To sa pri súčasnom prístupe Spojených štátov alebo Izraela nestane. Druhou vecou, ktorú treba urobiť, je otvoriť Hormuzský prieliv. Myslím si, že Iránci vydržia dlhšie ako my. A žiadna bojová loď amerického námorníctva nechce byť v Perzskom zálive – v plytkej vode, s obmedzeným manévrovacím priestorom a vystavená okamžitému útoku miniponorkami, plávajúcimi námornými mínami a balistickými riadenými strelami. Je to proste nočná mora. Takže celá myšlienka vynútenia priechodu, aj keby sa k nám pridali spojenci z NATO, je naozaj pochybná. Toto pravdepodobne nebude fungovať. Musíme nájsť diplomatické riešenie.”
Čo si o tom myslíte?
Je ťažké nesúhlasiť s čímkoľvek, čo povedal. Trump presúva pozemné sily na Blízky východ, bojové jednotky, a posiela tam 2 000 vojakov z 82. výsadkovej divízie a asi 5 000 vojakov námornej pechoty. Títo vojaci budú na výsadkových lodiach. Ak ste niekedy videli, ako takéto výsadkové lode vyzerajú, viete, že sú to obrovské plavidlá. A aby ste ich mohli použiť proti Iráncom, musíte ich dostať blízko k iránskemu pobrežiu, aby sa výsadkové jednotky mohli z týchto veľkých lodí dostať na pláže. Nie je však možné dostať tieto veľké výsadkové lode – sú dve, USS Iwo Jima a USS Boxer – kdekoľvek do blízkosti Perzského zálivu, pretože by ich pravdepodobne zasiahli riadené strely a potopili by sa na dno zálivu.
Všimnite si, že všetky naše veľké vojnové lode kotvia ďaleko od Perzského zálivu, pretože sa bojíme, že by ich zasiahli. Otázka teda znie: ako dostanete tieto veľké lode, ako je USS Iwo Jima, do blízkosti a cez Hormuzský prieliv a potom, ako povedal generál McCaffrey, do Perzského zálivu? Nemyslím si, že sa vám podarí prejsť cez Hormuzský prieliv, ale ak áno, v Perzskom zálive budete veľkým ľahkým terčom. Takže to proste nedáva zmysel. A potom je tu 82. výsadková divízia. To sú jednotky ľahkej pechoty. Prezident Trump hovorí o ich nasadení na dobytie ostrova Chárk. Ako to chcete urobiť? Ostrov Chárk leží priamo pri pobreží Iránu. Nemôžete prejsť cez Hormuzský prieliv, aby ste sa dostali na ostrov Chárk. Tak ako sa tam má dostať 82. výsadková divízia? Možno ich môžete vysadiť z lietadiel. Nemyslím si, že to bude veľmi dobre fungovať. Možno by ste ich mohli vysadiť vrtuľníkmi. Opäť, som si istý, že na zemi bude veľa Iráncov s protilietadlovým delostrelectvom a všetkými možnými zbraňami, ktorí na tie vrtuľníky budú čakať. A aj keby sa podarilo dostať časť vojakov 82. výsadkovej divízie na ostrov Chárk, nezačnú nad nimi Iránci lietať s dronmi a ostreľovať ich balistickými raketami, delostrelectvom a raketami? Ako budete týmto vojakom dodávať zásoby? Opäť, sú na ostrove. Je to priamo pri pobreží Iránu, ku ktorému nemáte prístup.
Takže ja proste nechápem, čo sa tu deje. Ale opäť, prezident Trump stúpa po rebríku eskalácie, pokiaľ ide o pozemné jednotky. Takže neviem, ako by sa z toho v tomto bode mohol dostať bez toho, aby s tými pozemnými jednotkami niečo urobil. A ak to nevyjde, nebude tu vážne pokušenie priviesť ešte viac pozemných jednotiek?
Takúto mentalitu má minister Hegseth. Povedzte mi, či ste počas svojich rokov vo West Pointe alebo v letectve niekedy počuli ministra obrany takto sa vyjadrovať:
„Všemohúci bože, ktorý cvičíš naše ruky na vojnu a naše prsty na boj, ty, ktorý si v dávnych časoch pobúril národy zo severu proti Babylonu a urobil si z jeho zeme pustinu, kde nikto nebýva, hľa, teraz sa povstali bezbožní proti tvojej spravodlivosti a pokoju spravodlivých. Zlom palicu utláčateľa, zmar zlé plány a zlom zuby bezbožných. Nech zlo zahynie výbuchom tvojho hnevu. Nech ich býci idú na porážku, lebo prišiel ich deň, čas ich trestu. Vylej svoj hnev na tých, ktorí spriadajú márne veci, a odfúkni ich ako plevy pred vetrom.“
Akého boha to uctieva?
Je ťažké tomu uveriť. V minulosti bolo nepredstaviteľné, že by akýkoľvek minister obrany niečo také povedal. A navyše je to v sekulárnej krajine, akou sú Spojené štáty, úplne nevhodné. Ľudia by mali byť z týchto slov zdesení. Spôsob, akým využíva kresťanstvo... Človeku to vyráža dych. Spomínate si na pápeža Inocenta III., však? Bol pápežom okolo roku 1200.
Osobne si ho nepamätám, nie. (Smiech.)
Pápež Inocent III. bol pravdepodobne najslávnejším pápežom, pokiaľ ide o križiacke výpravy do Stredného východu s kresťanskými silami, aby sa vysporiadali s pohanmi. Myslím si, že Pete Hegseth sa mal narodiť niekedy v 12. storočí, a potom by mohol radiť pápežovi Inocentovi III. v otázkach križiackych výprav. Mohol byť hovorcom pápeža Inocenta III. Znie ako križiak, a nemám na mysli moderného križiaka. Mám na mysli križiaka z dávnych čias.
Pravda, znie tak. Ako to vnímajú vojaci? Všimol som si, že v jeho publiku sú ľudia v uniformách, zdá sa, že sú to vyššie postavení dôstojníci, nie radoví vojaci. Neviem presne, koho oslovoval, ale v publiku boli vojaci v uniformách. Dívali sa do prázdna so zakalenými očami, alebo mu na to skočili?
Predpokladám, že takmer všetci sú šokovaní a len sa veľmi snažia to zakryť. Samozrejme, Hegseth a Trump sa veľmi snažia v armáde podporovať ľudí, ktorí majú ich svetový názor alebo ho podporujú. A snažia sa akosi odstrániť každého, kto má odlišný názor. Takže môže byť viacero generálov, ktorí sympatizujú s tým, čo hovoria. Neverím však, že je ich veľa. Väčšina generálov bola vychovaná tak, že im nezostáva nič iné, ako považovať tieto reči za poburujúce, čo aj sú.
Ak by 82. výsadková divízia a americkí vojaci z námornej pechoty skutočne vtrhli na ostrov Chárk alebo jeden z menších ostrovov, pripojili by sa k nim Izraelské obranné sily (IDF)?
Samozrejme, že nie. Sú príliš múdri na to, aby sa do toho zapájali. Sú ochotní nechať Spojené štáty, aby pokračovali v tejto hlúpej misii, takže Izraelčania sa do toho vôbec nezapoja. Ďalšia vec je, že Izraelčania sú až po krk v problémoch v južnom Libanone, v Gaze a v Sýrii, nehovoriac o Západnom brehu Jordánu, kde vykonávajú rôzne pogromy. Nemajú teda vojakov nazvyš.
Ako sme už spomínali, náčelník generálneho štábu IDF povedal, že izraelská armáda je v týchto dňoch v zúfalej situácii. Vojaci sú vyčerpaní a ich opätovné povolanie spôsobilo celý rad problémov, pretože Izraelčania prešli veľkou mobilizáciou pre vojnu v južnom Libanone, ktorá, mimochodom, neprebieha veľmi dobre. Izraelčania teda nie sú v takej pozícii, aby sa k nám pridali a napadli územie, ktoré patrí Iránu. A navyše si myslím, že určite chápu, že to nedopadne veľmi dobre, a preto je najlepšie dať od toho ruky preč.
Vieme, ako veľmi bol Izrael poškodený iránskou odvetou, alebo nám to cenzori IDF nedovolili zistiť?
Nevieme. Cenzori IDF odviedli skvelú prácu. Je naozaj pozoruhodné, ako málo informácií je k dispozícii. TikTok býval spoľahlivým zdrojom takýchto informácií, ale teraz ho vlastní loby a v podstate kontroluje, čo tam vidíme. Je teda ťažké získať informácie cez TikTok. Chcel by som však upozorniť, že v denníku Haaretz bol článok, ktorý nikto nespochybnil, v ktorom sa píše, že osem z desiatich iránskych rakiet preletí cez izraelské obranné systémy a zasiahne Izrael. To je celkom pozoruhodné tvrdenie. Samozrejme, bombardujú ich aj dronmi. A občas vidíme dôkazy o škodách spôsobených balistickými raketami v Izraeli.
Je však veľmi ťažké zistiť, ako vyzerá celková situácia a aké škody spôsobuje Irán Izraelu, a tiež aké škody spôsobuje Hizballáh v severnom Izraeli, pretože napriek všetkým tým rečiam pred 28. februárom o tom, že Hizballáh bol rozhodne porazený a že nie je schopný spôsobiť Izraelu škody, Hizballáh strieľa obrovské množstvo rakiet a striel na severný Izrael a v niektorých prípadoch koordinuje tieto snahy s Iráncami.
Prednedávnom som narazil na asi 30 alebo možno aj 40 rokov starý citát od Pata Buchanana, ktorý musel čerpať zo svojho vnútorného Johna Mearsheimera a Stephena Walta, keď sa ho spýtali, čo si myslí o Kongrese, a on povedal, že je to územie okupované Izraelom.
Áno. (Smiech.) Ďalší dôležitý rozmer celého tohto konfliktu, ktorý súvisí s loby a jej vplyvom tu v Spojených štátoch, sa týka morálky alebo zákonnosti toho, čo robíme. Pokiaľ ide o vojnu z minulého júna a túto vojnu, obe boli hrubým porušením medzinárodného práva. Ani sme sa nepokúsili argumentovať, že Iránci niečo vojensky urobili, čo by vyvolalo náš útok na Irán. V júni minulého roka, 13. júna, a opäť 28. februára tohto roka, sme neurobili nič. Dokonca aj Adolf Hitler, keď 1. septembra 1939 napadol Poľsko, zinscenoval falošnú udalosť, aby to vyzeralo, že Nemecko reaguje na poľskú provokáciu. Tu žiadna provokácia nebola. Proste sme sa rozhodli, že porazíme Iráncov, a to aj minulý jún, aj teraz. Navyše, Izraelčania aj Američania behajú po svete a vraždia lídrov. To nie je niečo, čím sa Spojené štáty v minulosti zaoberali vo veľkej miere alebo aspoň otvorene. А teraz sme tu.
Okrem toho je tu genocída v Gaze. Izrael, apartheidový štát, pácha genocídu v Gaze a my sme jej spolupáchateľmi. Ak by sa konali norimberské procesy, kde by Izraelčania a Američania stáli pred súdom, prezident Trump spolu s prezidentom Netanjahuom a mnohými ich poradcami by boli popravení. Je to genocída, alebo som na omyle? Je to genocída. Čo sme urobili v roku 1945 s tými Nemcami, ktorí páchali genocídu v Európe a ktorí boli nielen obvinení z páchania genocídy, ale aj z rozpútania agresívnej vojny? Je to pozoruhodne podobné tomu, čo sme my a Izraelčania teraz dvakrát urobili proti Iránu. A ako som povedal, jeden zo základných rozdielov je, že Hitler aspoň v roku 1939 predstieral, že reaguje na poľskú provokáciu. My ani nepotrebujeme provokáciu.
Pokiaľ ide o celú tému ľudských práv a medzinárodného práva, Spojené štáty sú hlboko liberálnou krajinou a sú plné odborníkov a akademikov, ktorí sú liberálni až do morku kostí a majú hlboko zakorenený záujem o ľudské práva a medzinárodné právo. V tomto prostredí pôsobím už viac ako 50 rokov a poznám ho veľmi dobre. Akademická obec a médiá sa veľmi zaujímajú alebo zaujímali o medzinárodné právo a ľudské práva a o prevenciu masových vrážd a genocídy.
Pokiaľ ide o New York Times alebo Wall Street Journal, takmer nikto sa nevyjadruje k tomu, čo robia Izraelčania a Američania. Pýtate sa, prečo je to tak? Čo sa tu deje? Čo spôsobuje toto hanebné mlčanie? Je to naozaj pozoruhodné. Mlčanie je spôsobené tým, že sme teraz s Izraelčanmi nerozlučne spojení a loby v Spojených štátoch prakticky znemožňuje, aby medzi Spojenými štátmi a Izraelom existoval akýkoľvek rozdiel, a tiež aby sme Izrael kritizovali. Izrael sa teda môže správať tým najbezohľadnejším a najodpornejším spôsobom a my ho nemôžeme kritizovať. A nielenže Izrael nekritizujeme, ale nakoniec sa k nemu pridáme. Stali sme sa spolupáchateľmi genocídy. Taktiež nikto neprotestuje proti atentátom. V skutočnosti vláda a mnohé médiá, ako napríklad Wall Street Journal, tieto atentáty oslavujú. Otázka znie, čo teraz.