Toto je len začiatok

Ak platí, že režimy končia až vtedy, keď vyčerpajú všetky možnosti, ako sa udržať, potom to vôbec nie je dobrá správa. Ani Američania s Izraelčanmi, ani Iránci ešte zďaleka nevyčerpali možnosti, ako sa v Perzskom zálive, respektíve na Blízkom východe, navzájom poškodzovať. Stále ešte nehoria všetky ropné polia a rafinérie, stále sa odsoľuje voda a stále fungujú v Iráne, Saudskej Arábii či v Izraeli elektrárne. A tankery – hoci už veľmi neplávajú – sú ešte na hladine.

V tejto vojne si však ani jedni, ani druhí nemôžu dovoliť prehrať a prehrou by bola aj remíza. Američania sú príliš namyslení a Peržania príliš hrdí na to, aby jedni mohli skončiť s agresiou a druhí s pomstou.

Američania s Izraelčanmi pristupujú ku konfliktu rovnako ako Peržania: všetko alebo nič. Všetko z pohľadu USA znamená bezpodmienečnú kapituláciu Iránu. Všetko z pohľadu Iránu znamená odchod Američanov z Perzského zálivu a vojnové reparácie. Jedno s druhým sa nedá zladiť, z čoho vyplýva, že svet môže na ropu, plyn či liadok z Perzského zálivu na dlhé roky zabudnúť.

To, k čomu v Perzskom zálive došlo, nie je tragédia, ale len jej začiatok. Šťastie praje iba pripraveným a kto sa nepripravil na to, že bude mať len tie energie, ktoré si sám vyrobí, bude čoskoro bez energie. Od ropného šoku je len krok k civilizačnému šoku.

Američania prostredníctvom svojho prezidenta zvalili prvú kocku globálneho domina bez toho, aby riešili, čo tým spôsobia, koho svojou ropnou chamtivosťou poškodia a naštvú. Ich prezident zjavne nie je natoľko múdry, aby domyslel, že súčasťou toho padajúceho domina budú aj USA. Pri pohľade na Iránom vybombardované americké základne, poškodené radary či lietadlové lode ustupujúce z dostrelu rakiet a dronov sa ukazuje americké odstrašenie ako bezzubé. Ropný šok má potom potenciál výrazne oslabiť petrodolár a už sa začína hovoriť o petrojuane.

Tým, ktorí na všetkom zlom dokážu nájsť niečo dobré, však nadchádzajúca kríza má čo ponúknuť. Namiesto pseudoproblémov bude treba riešiť problémy reálne. Potreba sebestačnosti prestane byť témou diskusie a stane sa životnou nevyhnutnosťou. V núdzi človek pozná priateľa, Česi hovoria, že núdza naučí Dalibora hrať na husliach. Tiež sa vie, že čo človeka nezabije, to ho posilní. Latiníci prispejú citátom per aspera ad astra – cez útrapy k hviezdam – a kresťan je uzrozumený s tým, že koho Boh miluje, toho krížom navštevuje.

Ak sa Donald Trump rozhodol obetovať americkú dominanciu, aby tým vytrhol moderného človeka, lenivého západného liberála, z imperiálnej pasivity, sotva mohol takýto nápad realizovať lepšie než zapálením Perzského zálivu.