Trochu iný pohľad na svet

Už viac než desať rokov dostávam, a čiastočne aj čítam, švajčiarsky dvojtýždenník Zeitfragen (v preklade otázky dňa, otázky času), ktorý by naši milovníci EÚ, Ameriky a progresivizmu – keby ho čítali – označili za nový marxizmus, za obhajobu Ruska, za nedostatok pochopenia hrôzy vyplývajúcej z islamu a z arabských krajín Blízkeho východu, za nedocenenie zla a teroru a tak ďalej.

Je to však zložitejšie. My to však nechápeme (a chápať nechceme), respektíve stačí nám, že sa zaoberáme našimi „malými“ českými súbojmi a spormi. Nechce sa mi pripustiť, že ide o Havlovo „čecháčkovství“. Skôr mám pocit, že má pravdu Daniel Kaiser, že teraz ide o naše „američánkovství“.

Časopis vychádza v nemčine, dvakrát mesačne, v novinovom formáte. Je síce nemecký, ale autorsky je tam bohato zastúpená aj francúzska časť Švajčiarska a nemenej bohato a rozmanito aj „zvyšok sveta“. V poslednom čísle, ktoré mám v ruke (z 18. marca), napríklad píše prezident iránskeho Červeného kríža o útokoch na civilistov v Iráne a žiada Medzinárodný červený kríž, aby ich preskúmal.

Známy americký novinár, ktorý bol dlhé desaťročia hlavným komentátorom International Herald Tribune, tam uverejnil článok „Irán ako zlo“ a vysmieva sa v ňom tomu, ako dnes americkí troj- a štvorhviezdičkoví generáli vysvetľujú americkým vojakom a námorníkom, že sú na „božej misii“ a že Irán predstavuje „priame ohrozenie národnej bezpečnosti USA“.

R. M. Boueran, občan Demokratickej republiky Kongo žijúci v Nórsku, plynule hovoriaci niekoľkými európskymi jazykmi a siedmimi africkými jazykmi, diskutuje o falošnosti „sklenenej budovy“ v New Yorku, v ktorej sídli OSN. Hovorí o novom rasizme „v obleku a s kravatou“ a hovorí nám, že „mier nie je slabosť. Mier je jediné východisko. Rokovania nie sú kapituláciou, rozhovory sú jedinou cestou…“ Ak budeme pokračovať tak ako doteraz, otázkou podľa neho nebude „kto vyhrá?“, ale „kto prežije?“ To nám hovorí niekto z bývalého Zairu, dnes Demokratickej republiky Kongo.

Pôvodne Kubánec, od roku 1968 Američan, Alfred de Zayas vo svojom „Epigrame pre marec 2026“ kritizuje iránske dobrodružstvo Trumpa a Netanjahua ako porušenie systému, tradícií a štandardných procesov, ktoré sa pomaly a postupne vyvíjali od neandertálcov a kromaňoncov až po dnešok. Pekne, a poučený históriou, o tom píše, no vychádza z ilúzie, že to tak donedávna skutočne bolo, čo je úplný omyl. Vždy to bolo len prianie.

Americký novinár Patrick Lawrence to vidí úplne inak. Spája americké vojny s protestantskou ideológiou Ameriky, ktorú teraz Trump znovu oživuje, a cituje amerického ministra obrany Hegsetha, ktorý pripomína 12. storočie a križiacke výpravy a pritom hovorí: „Americkí križiaci musia aj dnes nájsť odvahu bojovať s islamistami.“ To nie je kazateľ v presbyteriánskom kostole, ale minister obrany.