Prečo je KDH najviac provojnovou parlamentnou stranou
Na výročie Sviečkovej manifestácie si treba položiť otázku, ako politika súčasného KDH ladí s jej odkazom. Píše Vladimír Palko.
Dnes je 25. marca, je výročie Sviečkovej manifestácie. Spomínam si, keď som sa z nej vracal mokrý, nahnevaný, zároveň šťastný. Vtedy som si prvýkrát s istotou uvedomil, že komunistický systém padne, nevedno kedy, ale padne. A vedel som, že príde pluralitná demokracia, že na Slovensku vznikne aj kresťanskodemokratická strana a že budem jej členom.
A to sa stalo, o dva roky vzniklo KDH a stal som sa jeho členom. Po tridsiatich ôsmich rokoch teraz premýšľam o odkaze Sviečkovej pre súčasnosť. Ľudia, prevažne kresťania, tam boli nielen preto, aby požadovali obsadenie uprázdnených biskupských stolcov a skutočnú slobodu vierovyznania pre všetkých veriacich, ale žiadali aj ľudské a občianske práva pre všetkých občanov. Preto sme tam boli.
V najvšeobecnejšej rovine, chceli sme, aby naše Slovensko mohlo žiť a vyvíjať sa slobodne, podľa vlastného uváženia. Keď chcete, môžete to nazvať zvrchovanosťou. Nechceli sme systém sovietskeho komunizmu. Nechceli sme žiť „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. To heslo sme počúvali štyridsať rokov.
Metódou bol otvorený a nenásilný postoj
Našou metódou, použitou 25. marca 1988, bolo otvorené, priame vyjadrenie nášho postoja a požiadaviek, a to výlučne nenásilnou cestou. Jediné násilie, ktoré tam bolo, bolo násilie, ktoré režim použil proti nám. Náš duch nenásilia sa potom o jeden a pol roka premietol do ducha Novembra 1989, ducha Nežnej revolúcie.
KDH vzišlo z ducha Sviečkovej manifestácie
Aj keď žiadna politická strana nemá právo privlastňovať si Sviečkovú manifestáciu, je isté, že vznik KDH bol s touto udalosťou úzko spätý. Preto si KDH aj Sviečkovú manifestáciu zvykne pripomínať.
Otázka však stojí, ako politika súčasného KDH ladí s odkazom Sviečkovej. Ako dnešné KDH reflektuje otázky voľby medzi násilím a nenásilím, vojnou a mierom? A ako sa rozhoduje vo voľbe medzi slovenským záujmom, postojom na strane jednej a podriadením sa globálnym silám na strane druhej?
KDH je najviac provojnovou parlamentnou stranou
S ľútosťou musím povedať, že KDH je dnes najviac provojnová parlamentná strana. Europoslankyňa Miriam Lexmann obhajovala zásah USA vo Venezuele, ktorý bol porušením medzinárodného práva. Dokonca ospravedlňovala útok USA a Izraela na Irán. Vraj by to ani nemuselo byť porušením medzinárodného práva a možno to vlastne bol zákrok obranný. Nad tým ostáva rozum stáť.
Iný poslanec KDH na sociálnej sieti tvrdí, že útok na Irán prebieha úspešne, pričom už celá Európa vie, že ide o katastrofu globálnych rozmerov. Ešte aj niektorí progresívci blízki PS sa snažia od útoku na Irán dištancovať. Len KDH stále bubnuje do vojny.
Asi vrcholom bola pred pár dňami výzva KDH vláde, aby táto urobila niečo proti eskalácii konfliktu s Iránom. Predtým politici KDH podporili americko-izraelský útok a teraz má vláda jeho dôsledky vyriešiť? Veď to vyzerá ako nemiestny vtip.
Ďalšia vec, ktorá udivuje, je bohorovné vyjadrovanie sa ku genocíde v Gaze, konkrétne jej popieranie. Snažil som sa na to KDH upozorniť, zdá sa, že márne. Podaktorí poslanci KDH stále nevidia na politike Izraela žiaden problém.