Neupísať dušu chaosu

S informáciami sa roztrhlo vrece. Je ich toľko, že sa nedajú obsiahnuť. Zorientovať sa v informačnom bludisku je výzva pre detektíva. Mnohé informácie sú totiž falošné a mnohé chýbajú. Informačný priestor znesie porovnanie s bazárom, kde si každý z pestrej „veteše“ môže vybrať to, čo sa mu práve hodí.

Nie je to tak dávno, čo bolo zvykom vytvoriť si z dostupných informácií predstavu o tom, čo sa deje. Alebo keď sa vďaka informáciám vedelo, čo je pravda. Dnes „pravda“ informáciám predchádza. Vhodne vybrané informácie „pravdu“ len ilustrujú. Čo je však najzaujímavejšie, táto prax funguje k spokojnosti verejnosti. Väčšina ľudí oceňuje, že vďaka konzumácii už interpretovaných, vybraných informácií nemusia bolestivo používať vlastný mozog.

Synonymom informačnej džungle je informačná spoločnosť. Založiť spoločnosť na integrácii informačných a komunikačných technológií do všetkých oblastí života vyzeralo ako dobrý nápad. Informatizácia spoločnosti umožnila informácie vo veľkom zbierať, zoradiť, triediť a rýchlo dohľadať tie, o ktorých si myslíme, že ich potrebujeme. Lenže namiesto toho, aby informačná spoločnosť prinášala zjednodušenie života, ako bonus ku komfortu priniesla informačný dohľad. Funguje ako špeh, udavač a policajt v jednom.

Propagátori pokroku to mysleli dobre, ale dopadlo to ako vždy. Mocní oddávna riešia, ako z informácií vytriediť tie nevhodné, no dnes za nich triedenie vykonávajú neosobné algoritmy tak dôkladne, že často „neexistuje“ ani to, čo preukázateľne vidíme na vlastné oči. Ukazuje sa, že informácie nemusia sprostredkovať poznanie. Rovnako tak môžu na objednávku zabezpečiť všeobecnú nevedomosť a ľahostajnosť.

Jedným zo spôsobov informačnej manipulácie je odhaľovanie dezinformácií. Vyvracanie nepravdivých informácií má podozrivo väčšiu publicitu než overovanie pravdivých informácií, pokiaľ sa tieto nehodia do preferovaného príbehu. To, čo sa s veľkou slávou odhalí ako dezinformácia, býva najčastejšie nejaká triviálna hlúposť.