Ako ukončiť vojnu na Blízkom východe

Spoluautorkou textu je Sybil Faresová, špecialistka na blízkovýchodnú politiku.

Izraelsko-americká vojna proti Iránu zachvátila celý Blízky východ a mohla by eskalovať do globálnej vojny. Jej ekonomické dôsledky sú už teraz závažné a mohli by sa stať katastrofálnymi. Hormuzský prieliv prepravuje približne pätinu všetkej ropy na globálnom trhu a 30 percent LNG. Dlhodobé uzavretie prielivu by vyvolalo energetický šok bez moderného precedensu.

Konflikt sa pravdepodobne vymkne spod kontroly, pretože USA a Izrael sú pevne odhodlané dosiahnuť hegemóniu v arabskom svete a západnej Ázii – takú, ktorá kombinuje izraelskú územnú expanziu s kontrolou režimov v celom regióne podporovanou USA. Konečným cieľom je Veľký Izrael, ktorý pohltí celú historickú Palestínu, v kombinácii s poslušnými arabskými a islamskými vládami zbavenými skutočnej suverenity, vrátane voľby, ako a kam budú vyvážať svoju ropu a plyn.

Je to pomýlená predstava. Žiadna krajina v regióne nechce, aby Izrael vyčíňal tak, ako to robí teraz, vraždil civilistov v celom regióne, ničil Gazu a Západný breh Jordánu, vtrhol do Libanonu, útočil na Irak a Jemen a bombardoval Teherán. Žiadna krajina nechce, aby jej vývoz uhľovodíkov podliehal efektívnej kontrole USA. Vojna skončí len vtedy, ak globálne pobúrenie nad agresivitou USA a Izraela donúti tieto krajiny prestať. Ak sa tak nestane, pravdepodobne uvidíme Blízky východ v plameňoch a svet v energetickej a ekonomickej kríze, aká nemá v modernej histórii obdoby. Vojna by sa mohla ľahko premeniť na globálny konflikt, v podstate na tretiu svetovú vojnu.

Existuje však alternatíva. Vojna by sa mohla zastaviť na racionálnom základe, ak by zvyšok sveta rozhodne vyzval Izrael a USA, aby sa za svoje činy zodpovedali. Ukončenie vojny si vyžaduje súbor vzájomne prepojených krokov, ktoré zabezpečia základnú bezpečnosť pre všetky strany a v skutočnosti pre celý svet. Irán potrebuje trvalé ukončenie americko-izraelskej agresie. Krajiny Perzského zálivu potrebujú ukončenie iránskych odvetných útokov. Palestínčania potrebujú nezávislý štát. Izrael potrebuje trvalú bezpečnosť a odzbrojenie Hamasu a Hizballáhu. Celý svet potrebuje otvorenie Hormuzského prielivu a medzinárodné monitorovanie iránskeho jadrového programu, aby sa zabezpečilo, že sa bude riadiť Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ako to Irán tvrdí, že chce. A všetky krajiny chcú, alebo by mali chcieť, skutočnú suverenitu pre seba a svoj región.

Kolektívnu bezpečnosť by bolo možné dosiahnuť piatimi vzájomne prepojenými opatreniami. Po prvé, USA a Izrael by mali okamžite ukončiť svoju ozbrojenú agresiu v celom regióne a stiahnuť svoje sily. Po druhé, Irán by mal zastaviť svoje odvetné údery na krajiny Perzského zálivu a opäť sa podriadiť monitorovaniu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v rámci revidovaného Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), od ktorého prezident Trump v roku 2018 bezohľadne odstúpil. Po tretie, Hormuzský prieliv by sa mal opäť otvoriť na základe vzájomnej dohody medzi Iránom a krajinami Perzského zálivu. Po štvrté, dvojštátne riešenie by sa okamžite implementovalo prijatím Palestíny za riadneho člena OSN. Izrael by bol povinný ukončiť okupáciu Západného brehu Jordánu a Východného Jeruzalema a stiahnuť svoje sily z Libanonu a Sýrie. Po piate, uznanie Palestínskeho štátu zo strany OSN by tvorilo základ pre komplexné regionálne odzbrojenie všetkých neštátnych aktérov, overené pod medzinárodným dohľadom. Konečným výsledkom by bol návrat k medzinárodnému právu a Charte OSN.

Kto by z tohto plánu vyšiel ako víťaz? Obyvatelia regiónu, Izraela, Palestíny, Libanonu, Sýrie, Iraku, Iránu a celý zvyšok sveta. Kto by prehral? Iba podporovatelia Veľkého Izraela na čele s Benjaminom Netanjahuom, Itamarom Ben-Gvirom, Bezalelom Smotričom a Mikom Huckabeem, ktorí priviedli svet na pokraj zničenia.

Tu je podrobnejší popis týchto piatich krokov:

Izrael a USA by zastavili svoju agresiu a stiahli svoje sily. Na oplátku by Irán zastavil svoje odvetné údery. Nebolo by to len prímerie. Skôr by to bol prvý krok k celkovej mierovej dohode a dohode o kolektívnej bezpečnosti.

Jadrová otázka by sa vyriešila prostredníctvom prísneho monitorovania Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), nie prostredníctvom bombardovacích kampaní, ktoré iba posúvajú obohatený urán Iránu mimo dosahu medzinárodného monitorovania. Bezpečnostná rada OSN by okamžite obnovila základný rámec Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) z roku 2015, na základe ktorého musí Irán prísne dodržiavať monitorovanie MAAE a dohodnuté limity svojho jadrového programu, pričom by sa zrušili ekonomické sankcie voči Iránu.

Hormuzský prieliv by bol rýchlo znovuotvorený, pričom bezpečný prechod by spoločne zaručovali Irán a krajiny Perzského zálivu. Krajiny Perzského zálivu by uplatnili suverenitu nad vojenskými základňami na svojom území, aby zabezpečili, že tieto základne nebudú použité ako odrazové mostíky pre obnovené útočné údery proti Iránu.

Dvojštátne riešenie by sa realizovalo prijatím Palestíny do OSN ako 194. stáleho členského štátu. To si vyžaduje iba to, aby USA zrušili svoje veto. Vytvorenie palestínskeho štátu je v súlade s medzinárodným právom a s Arabskou mierovou iniciatívou, ktorá je na stole už od roku 2002. Na oplátku by krajiny v regióne nadviazali diplomatické vzťahy s Izraelom a Bezpečnostná rada OSN by vyslala mierové sily, aby zabezpečila bezpečnosť Palestíny aj Izraela.

V spojení s dvojštátnym riešením by sa okamžite ukončila všetka ozbrojená agresia v regióne, vrátane odzbrojenia Hamasu, Hizballáhu a iných ozbrojených neštátnych aktérov. V prípade Palestíny by odzbrojenie Hamasu posilnilo autoritu Palestínskeho štátu. V prípade Libanonu by odzbrojenie Hizballáhu obnovilo plnú suverenitu Libanonu, pričom Libanonské ozbrojené sily by boli jedinou vojenskou autoritou v krajine. Odzbrojenie by kontrolovali medzinárodní pozorovatelia a zaručila by ho Bezpečnostná rada OSN.

Kľúčovým bodom je, že americko-izraelská vojna proti Iránu nevznikla vo vákuu. Stratégia Clean Break, ktorú v roku 1996 vypracoval Netanjahu a jeho americkí neokonzervatívni podporovatelia a ktorá sa odvtedy realizuje, vyzýva Izrael, aby si v regióne vybudoval hegemóniu prostredníctvom vojen zameraných na zmenu režimu, pričom USA by boli partnerom pri jej realizácii. Ako odhalil najvyšší veliteľ NATO Wesley Clark po 11. septembri, USA vypracovali pred štvrťstoročím plány na zvrhnutie vlád v siedmich krajinách: „počnúc Irakom, potom Sýriou, Libanonom, Líbiou, Somálskom, Sudánom a na záver Iránom.“ Nachádzame sa teda vo vyvrcholení dlhodobého plánu Izraela a USA ovládnuť arabský svet a západnú Áziu, vytvoriť Veľký Izrael a natrvalo zabrániť vzniku Palestínskeho štátu.

Pokiaľ ide o pravdepodobnosť uskutočnenia nášho plánu, nie sme príliš optimistickí. Izraelská vláda je vražedná a Trump má ilúzie o moci USA. Možno sa už nachádzame v počiatočnej fáze tretej svetovej vojny. Keďže však ide o tak veľa, stojí za to navrhnúť skutočné riešenia, aj keď je ich realizácia nepravdepodobná. Veríme však, že nezápadný svet – tie krajiny, ktoré nie sú vazalmi moci USA – chápe naliehavú potrebu pre mier a bezpečnosť.

Kto by teda mohol presadiť mierový plán, proti ktorému sa USA a Izrael budú brániť všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii, až kým im tlak globálneho odporu a ekonomická katastrofa nenechajú inú možnosť, ako ho prijať?

Existuje jedna hlavná skupina, a tou sú krajiny BRICS.

Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a rozšírené členstvo bloku, ktoré teraz zahŕňa Spojené arabské emiráty, Irán, Egypt, Etiópiu a Indonéziu, predstavujú približne polovicu svetovej populácie a viac ako 40 percent globálneho HDP (v porovnaní s 28 percentami pre vychvaľované, ale preceňované krajiny G7). Krajiny BRICS majú dôveryhodnosť, ekonomickú váhu a nie sú historicky zapojené do imperializmu na Blízkom východe, čo ich predurčuje k tomu, aby priviedli svet k rozumu. Krajiny BRICS by mali zvolať mimoriadny samit a predstaviť jednotný rámec obsahujúci podmienky pre mier a bezpečnosť, ktorý by následne presadili v Bezpečnostnej rade OSN. Tam by svetová verejnosť vyzvala USA a Izrael, aby prestali tlačiť svet smerom ku katastrofe, a pripomenula by všetkým krajinám, aby dodržiavali Chartu OSN.

Text Jeffrey Sachsa a Sybil Faresovej vyšiel pôvodne v Common Dreams. Preklad vychádza so súhlasom autora, preložil Timotej Dunaj.