Výzvy na oslobodenie Iráncov vystriedala v USA genocídna rétorika
Vojna s Iránom pokračuje 12. dňom, Washington však nevie povedať, čo sú jeho ciele.
Konflikt USA a Izraela s Iránom dnešným dňom dorovnal dĺžku 12-dňovej vojny, ktorá sa vlani v júni končila americkým bombardovaním iránskych jadrových zariadení. Na rozdiel od minulého konfliktu však tentoraz nič nenasvedčuje tomu, že by sa vojna chýlila ku koncu.
Netrvalo dlho, aby americký prezident Donald Trump vystriedal výzvy na oslobodenie ľudí od teokratického režimu za genocídnu rétoriku. Na svojej sociálnej sieti Truth Social varoval, že ak Teherán znemožní dodávanie ropy cez Hormuzský prieliv, USA zničia Irán ako národ.
„Zničíme ľahko zničiteľné ciele, ktoré Iránu prakticky znemožnia, aby sa ako národ niekedy znovu postavil na nohy – smrť, oheň a zúrivosť budú vládnuť nad nimi.“
Americký prezident sa takto vyjadril po tom, ako pripustil, že mapa Iránu sa po vojne môže zmeniť.
Nad Teheránom medzitým počas ostatných dní pršal čierny dážď. Dôvodom boli izraelské útoky na ropné zariadenia.
Každému racionálnemu pozorovateľovi je jasné, že o oslobodenie Iráncov tu nejde. Kontakt s realitou však už tradične chýba Bruselu. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v stredu oznámila nové sankcie proti Iránu za porušovanie ľudských práv. Také sú priority...
Jadro problému
Trumpove vyhlásenia o zničení Iránu však zaváňajú panikou. Že Washington nemá jasnú predstavu o ďalšom postupe, vyplýva aj z toho, čo demokratický senátor Chris Murphy povedal po dvojhodinovom brífingu s Trumpovými ľuďmi.
„Samozrejme, nemôžem prezradiť utajované informácie, ale zaslúžite si vedieť, aké nekoherentné a neúplné sú tieto vojnové plány. Možno hlavným odkazom je to, že vojnové ciele NEZAHŔŇAJÚ zničenie iránskeho programu jadrových zbraní,“ napísal Murphy na sieti X.
Dodal, že je to prekvapujúce, keďže Trump zničenie jadrového programu pôvodne označoval za kľúčový cieľ. „Ale, samozrejme, už vieme, že letecké údery nedokážu zničiť ich jadrový materiál,“ konštatoval senátor.
Pre Američanov je to obrovský problém, keďže pri počiatočnom útoku zabili iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chámeneího, ktorý bol pre jadrové ambície časti Iráncov prekážkou. Atómové zbrane Chámeneí zakázal fatvou, nebolo by však prekvapivé, keby po americko-izraelskom útoku náboženské autority Iránu svoj postoj prehodnotili.
Popredný americký profesor na MIT, ktorý je špecialistom na systémy odpaľovania jadrových zbraní, Ted Postol, tvrdí, že Irán sa technologicky dostal do bodu, keď by dokázal vyrobiť okolo desiatky atómových bômb aj v prípade, že by čelil jadrovému bombardovaniu zo strany Izraela.
Neschopnosť jadrový program Teheránu zneškodniť zo vzduchu je zrejme dôvod, prečo podľa viacerých médií Washington zvažuje vysoko riskantnú operáciu, v rámci ktorej by americké špeciálne jednotky iránsky obohatený urán zaistili.