Irán údajne vyváža cez Hormuz viac ropy ako pred vojnou. USA chýbajú odmínovacie plavidlá

Napriek vojne na Blízkom východe americký prezident Donald Trump v stredu vyzval ropné spoločnosti, aby sa plavili cez Hormuzský prieliv. „Myslím si, že by to mali urobiť,“ odpovedal vo Washingtone na otázku novinára.

Trump už skôr naznačil, že lode prechádzajúce cez oblasť by mohlo sprevádzať vojenské námorníctvo. Stále to však nezabezpečil, len pohrozil, že zničí Irán, ak neuvoľní plavbu cez prieliv.

Ukrajinskí experti na protidronovú obranu začali pôsobiť v troch štátoch Perzského zálivu, na ktoré úročí Irán, oznámil v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Kyjev sa snaží využiť svoje skúsenosti so zostreľovaním ruských dronov a pomôcť krajinám Perzského zálivu, ktoré čelia podobným iránskym bezpilotným lietadlám, aké používa Rusko vo vojne s Ukrajinou.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval lídrov zoskupenia krajín G7, aby konali s cieľom čo najskôr obnoviť plavbu v Hormuzskom prielive.

Blokovanie prielivu podľa neho však neodôvodňuje zrušenie sankcií voči Rusku.

Donald Trump uviedol, že v Iráne už takmer neexistujú ciele, na ktoré by sa dalo útočiť, a konflikt by sa podľa neho mohol čoskoro skončiť. Zdôraznil však, že k ukončeniu bojov dôjde až vtedy, keď sa preň rozhodne on sám.

„Ešte trochu toho a onoho… Keď budem chcieť, aby sa to skončilo, jednoducho sa to skončí,“ povedal Trump v krátkom telefonickom rozhovore pre portál Axios. Dodal tiež, že podľa jeho hodnotenia sa vojenské operácie vyvíjajú veľmi priaznivo. „Vojna prebieha výborne. Sme výrazne pred plánom a spôsobili sme väčšie škody, než sme považovali za možné, dokonca aj v rámci pôvodne odhadovaného šesťtýždňového obdobia,“ uviedol.

Švajčiarsko v stredu rozhodlo o dočasnom uzavretí svojho veľvyslanectva v iránskom Teheráne pre pokračujúcu vojnu na Blízkom východe a rastúce bezpečnostné riziká. Komunikačný kanál medzi Spojenými štátmi a Iránom prostredníctvom švajčiarskych diplomatov však zostáva otvorený.

Iránske Revolučné gardy v stredu oznámili, že v Hormuzskom prielive zasiahli loď plaviacu sa pod vlajkou Libérie a thajskú loď na sypaný náklad.

„Loď Express Rome, ktorú vlastní Izrael a ktorá pláva pod libérijskou vlajkou, a kontajnerová loď Mayuree Naree boli zasiahnuté iránskymi projektilmi a zastavené po tom, ako ignorovali varovania námorných síl Revolučných gárd,“ uviedli gardy vo vyhlásení, ktoré zverejnila iránska tlačová agentúra ISNA.

Irán vyváža cez Hormuzský prieliv viac ropy ako pred vojnou, čo dokazuje, že má pod kontrolou strategickú cestu, ktorú uzavrel pre ostatných producentov ropy v regióne.

Informuje o tom denník The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na údaje spoločnosti Kpler, ktorá sleduje pohyb tankerov.

„Zatiaľ čo producenti ropy z arabských krajín Perzského zálivu od Saudskej Arábie po Irak znižujú ťažbu a hľadajú nové trasy, ktoré obchádzajú úžinu, Irán pokračuje v obchode ako zvyčajne, čo Teheránu poskytuje finančnú pomoc v čase, keď čelí ostrým útokom zo strany USA a Izraela,“ píše denník.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v stredu vyzval Bezpečnostnú radu (BR) OSN, aby odsúdila Irán za jeho kroky a označila Iránske revolučné gardy za teroristickú organizáciu

„Nedávne kroky iránskeho režimu potvrdzujú, že jeho agresia predstavuje priamu hrozbu nielen pre Izrael, ale aj pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť,“ napísal Saar na sieti X. Zverejnil aj list adresovaný americkému veľvyslancovi pri OSN Mikeovi Waltzovi.

Iránske revolučné gardy údajne zasiahli thajskú loď, ktorá sa pokúšala dostať cez Hormuzský prieliv.

Izraelský minister obrany Jisra’el Kac v stredu uviedol, že spoločné vojenské ťaženie so Spojenými štátmi proti Iránu bude pokračovať „tak dlho, ako to bude potrebné“. Údery podľa neho spôsobili jednotkám Teheránu ťažké straty.

„Táto operácia bude pokračovať bez časového obmedzenia, tak dlho, ako to bude potrebné, kým nedosiahneme všetky ciele a nerozhodneme o výsledku ťaženia,“ povedal Kac a dodal, že predstavitelia iránskeho vedenia podľa neho utekajú „ako myši do tunelov“.

Španielska vláda sa v utorok rozhodla odvolať svoju veľvyslankyňu v Izraeli, ktorú ešte vlani v septembri povolala po spore s tamojším kabinetom na konzultácie do vlasti. Madrid má nateraz zníženú úroveň diplomatického zastúpenia v Izraeli a podľa španielskych médií nie je jasné, či vymenuje nového veľvyslanca, keďže ani Izrael už takmer dva roky nemá v Madride najvyššie diplomatické zastúpenie.

Ambasádu v Tel Avive bude viesť chargé d'affaires, informovala v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálny vestník španielskej vlády a nemenovaný zdroj z ministerstva zahraničných vecí. Píše o tom TASR.

Veľvyslanci členských štátov EÚ v stredu schválili nové sankcie proti Iránu. Týkajú sa 19 predstaviteľov tamojšieho režimu a subjektov zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv, oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Tento krok podľa nej vysiela Teheránu odkaz, že svoju budúcnosť nemôže postaviť na represiách.

„EÚ naďalej vyvodzuje zodpovednosť voči Iránu,“ uviedla Kallasová na sieti X. „Vzhľadom na pokračujúcu vojnu v Iráne bude EÚ chrániť svoje záujmy a stíhať osoby zodpovedné za domáce represie,“ dodala.

Vzhľadom na správy, že Irán začal so zamínovaním Hormuzského prielivu, sa pozornosť obracia na to, aké protiopatrenia môže proti mínam použiť americké námorníctvo. V stredu to uviedla televízia CNN.

Námorníctvo USA nemá v Perzskom zálive žiadne špecializované mínolovky od septembra minulého roka, keď v zariadení amerického námorníctva v Bahrajne vyradili z prevádzky poslednú zo štyroch odmínovacích lodí, ktoré slúžili v oblasti niekoľko desaťročí.

V januári štyri bývalé mínolovky naložili na obrovskú ​​nákladnú loď a odoslali späť do USA na zošrotovanie, uvádza spravodajská televízia.

V čase vyradenia z prevádzky v septembri 2025 Centrálne velenie námorných síl USA (NAVCENT) uviedlo, že úlohy pri odmínovaní v Perzskom zálive preberú štyri pobrežné bojové lode – Littoral Combat Ship (LCS), ktoré budú do regiónu vyslané.

Plavidlá LCS boli navrhnuté na vykonávanie dvoch kľúčových misií s dvoma rôznymi balíkmi hardvéru a softvéru, ktoré je možné na lodiach meniť. Jeden je určený na boj na hladine a druhý na opatrenia proti mínam, uvádza námorníctvo USA.

Flotila pozostávajúca z približne 30 aktívnych plavidiel má však problémy so spoľahlivosťou – a podľa niektorých analytikov aj s relevantnosťou, konštatuje CNN. Kritici označujú LCS – posmešne nazývané aj ako „malé mizerné lode“ (Little Crappy Ships) – za jeden z najväčších neúspechov v histórii amerického lodného staviteľstva. Niektoré z najstarších modelov už boli vyradené z prevádzky a v aktívnej službe slúžili len niekoľko rokov.

Ešte pred začiatkom vojny s Iránom CNN pri svojom prieskume zistila, že v oblasti Perzského zálivu sa nachádzajú tri plavidlá LCS. Analytik Carl Schuster, bývalý kapitán amerického námorníctva, sa v tejto súvislosti vyjadril, že nasadenie LCS v Hormuzskom prielive by bolo „skôr reklamným ťahom než čímkoľvek iným“. „Námorná byrokracia ich nasadí, aby vyzerali užitočne“ a „ospravedlnila ich prehnanú nákladovosť,“ povedal pre CNN.

Na základe zdrojov spravodajskej stanice začal Irán so zamínovaním Hormuzského prelivu, zatiaľ však rozmiestnil len niekoľko desiatok mín. Jeden z nemenovaných zdrojov pre CNN však uviedol, že tento počet by mohol narásť až na niekoľko stoviek.

Revolučné gardy, ktoré majú spolu s iránskym námorníctvom v súčasnosti Hormuzský prieliv pod kontrolou, sú podľa CNN schopné nasadiť do úžiny tzv. mínonosky, teda lode naložené výbušninami. Armáda Spojených štátov v utorok na sociálnej sieti X oznámila, že neďaleko Hormuzu zničila 16 takýchto plavidiel.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v stredu odsúdila raketový útok na iránsku dievčenskú základnú školu v začiatkoch vojny, ktorú pred viac než desiatimi dňami vyvolali americké a izraelské útoky na Irán. Meloniová tiež vyzvala na určenie osôb zodpovedných za úder, ktorý si podľa iránskych médií vyžiadal najmenej 165 obetí.

„V mene vlády vyjadrujem svoje dôrazné odsúdenie masakry dievčat v škole v Mínábe na juhu Iránu,“ povedala Meloniová v talianskom senáte. Rodinám „veľmi mladých“ obetí vyslovila solidaritu a vyhlásila, že chce, aby sa rýchlo zistilo, kto je za útok zodpovedný.