Báli sme sa, že nám AI zoberie prácu. No berie nám ľudskosť
Podľa firmy Meta smrť neblaho vplýva na užívateľskú skúsenosť.
Čo je to ľudskosť? Ako definovať človečenstvo? Čo nás odlišuje od zvierat a čo od strojov? Podobné otázky mi kedysi prišli príliš abstraktné. Pri rozlišovaní ľudí od vecí a zvierat, podobne ako pri rozoznávaní mužov od žien, som uprednostňovala praktickejšie „pozriem a vidím”. Čím viac sa však zamestnávam témou umelej inteligencie, tým hlbšie sa ponáram aj do týchto odťažitých (neľudských) tém.
Po tom, čo som dopísala článok o rozkvete vzťahov s AI spoločníkmi, a ďalší o novej sexuálnej orientácii na umelú inteligenciu, som ostala v rozpakoch.
Nostalgicky som si spomenula na éru, kedy téma AI zažívala prvých 15 minút slávy. Nebolo to ani tak dávno, keď sa umelá inteligencia v médiách vždy skloňovala spolu s prácou. Možno si aj vy spomínate, že niekoľko rokov diskusia prebiehala najmä v mantineloch toho, či nám AI zoberie zamestnanie. Prípadne kedy sa tak stane a či to pre ľudstvo bude zlé alebo dobré.
Okrem dystopických počinov ako seriál Black Mirror som vtedy nezaznamenala náznaky hypotéz, že AI ľudí nahradí aj po 17-tej hodine. Teda v súkromí, vo vzťahoch, v rodine. V človečenstve. Pritom sa to už dávno deje.
Zovšadiaľ počúvame, že ChatGPT a iné četboty nám nahrádzajú lekárov, terapeutov, vrátane tých párových, a aj iné druhy poradcov. Je tam toho, poviete si. Hlavne, keď konzultácia s ChatomGPT, agregátorom ľudských vedomostí, človeku pomôže. Na druhú stranu, každá taká interakcia znamená o jednu ľudskú bytosť v našom živote menej.
To sme hovorili len o poloprofesionálnych vzťahoch. Ako už však viete, niektorí ľudia zašli ďalej a s AI si vytvorili „romantické“ „vzťahy“. Umelá inteligencia teda človeka nahradila aj v oblasti, kam si stroje púšťať nezvykneme. Romantici, v 19. storočí odmietajúci industrializáciu, si musia pri sledovaní tohto vývoja zo záhrobia plieskať po čele. Čo by taký Lord Byron povedal na to, že dnes zažívame romance so strojmi?
Viem si predstaviť, že by niekomu napadlo, sa na to „Byrona“ spýtať. Teda namodelovať AI, ktorá by mala podobnú osobnosť ako tento búrlivý básnik. Keď môže existovať AI „Ježiš Kristus“, „Karl Marx“, „Marcus Aurelius“, alebo „Winston Churchill“..
Každý AI četbot namodelovaný podľa dávno mŕtvej osoby, bude príliš nerealistický na to, aby slúžil na iné než edukatívno-zábavné účely. No čo vracanie do „života“ nedávno zosnulých? Spoločnosti Meta, ktorá stvorila Facebook a neskôr kúpila Instagram, v decembri minulého roka schválili patent.