Trump opäť šokuje: Vojna je takmer úplne ukončená

Donald Trump v pondelok v rozhovore pre televíziu CBS News vyhlásil, že vývoj vojny proti Iránu napreduje nad očakávania. Vojna je podľa neho takmer ukončená a šéf Bieleho domu naznačil, že mnohé ciele Spojených štátov už boli splnené.

„Myslím si, že vojna je takmer úplne ukončená,“ povedal. „Nemajú námorníctvo, nemajú komunikačné prostriedky, nemajú letectvo. Ich rakety sú rozptýlené. Ich drony sú vyhadzované do vzduchu všade, vrátane ich výrobných závodov. Ak sa pozriete, nemajú už nič. Z vojenského hľadiska nemajú už nič,“ deklaroval americký prezident.

V telefonickom rozhovore tiež vyhlásil, že Spojeným štátom sa podarilo svoje vojenské ciele dosiahnuť omnoho skôr ako plánovali.
        

Verejne dostupné údaje o sledovaní od spoločnosti MarineTraffic ukazujú, že za posledných 24 hodín preplávala Hormuzský prieliv iba jedna loď plaviaca sa pod vlajkou Belize a smerovala na východ do Indického oceánu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v pondelok vyjadrili ochotu podľa potreby upraviť a posilniť námorné obranné misie EÚ Aspides a Atalanta, aby lepšie reagovali na situáciu na Blízkom východe.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas pondelňajšej návštevy Cypru vyhlásil, že Francúzsko spoločne so spojencami pracujú na misii na znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Paríž podľa jeho slov vyšle do Červeného mora dve fregaty.

Cieľom ich misie má byť eskortovať lode cez Hormuzský prieliv „po skončení najhorúcejšej fázy konfliktu“ na Blízkom východe, aby cezeň zabezpečili vývoz ropy a plynu. Dve fregaty vyšle prostredníctvom námornej misie EÚ Aspides.

„Pripravujeme čisto obrannú, čisto eskortnú misiu, ktorú je potrebné pripraviť spoločne s európskymi aj mimoeurópskymi štátmi,“ vyhlásil Macron po rokovaní s cyperským prezidentom Nikosom Christodulidisom a gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.

Proiránske libanonské hnutie Hizballáh prisľúbilo v pondelok vernosť novému najvyššiemu duchovnému vodcovi Iránu, ajatolláhovi Modžtabovi Chámeneímu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že svet „bude bezpečnejším a lepším miestom, keď sa táto misia splní“.

Rubio na podujatí vo Washingtone D.C. uviedol, že USA sa zapojili do misie zameranej na „najväčšieho držiteľa rukojemníkov na svete, hlavného svetového sponzora terorizmu – režim v Iráne“.

Šéf diplomacie doplnil, že ciele misie sú jasné a zahŕňajú zničenie „schopnosti tohto režimu odpaľovať rakety... zničenie tovární, ktoré tieto rakety vyrábajú, a zničenie ich námorníctva“.

Po denníku New York Times a agentúre AP opatrne pripisuje Američanom zodpovednosť za masaker v iránskej škole z konca februára aj investigatívna skupina Bellingcat.

Portál v pondelok upozornil, že nedávno zverejnené video „zrejme protirečí“ tvrdeniam amerického prezidenta, podľa ktorých je za útok na školu v meste Mínáb s viac než 165 obeťami zodpovedný Teherán.

Trevor Ball, výskumník Bellingcatu, lokalitu z videa overil a identifikoval dopadajúcu muníciu ako strelu s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktorej je známe, že ju v tejto vojne vlastnia iba Spojené štáty.

Systémy protivzdušnej obrany NATO vo východnej oblasti Stredozemného mora zostrelili balistickú raketu vypálenú z Iránu, ktorá vstúpila do vzdušného priestoru Turecka, oznámilo v pondelok tamojšie ministerstvo obrany. Incident si nevyžiadal žiadne obete ani zranenia.

Najmenej 83 detí zahynulo a 254 ďalších utrpelo zranenia za uplynulých sedem dní pri pokračujúcich útokoch Izraela v Libanone, oznámil v pondelok Detský fond OSN (UNICEF).

UNICEF poukázal aj na masové vnútorné vysídľovanie v dôsledku pretrvávajúcich útokov, pričom desaťtisíce detí spia v chladných a preplnených útulkoch. „Masové vysídlenie v Libanone znamená, že takmer 700-tisíc ľudí vrátane okolo 200-tisíc detí muselo opustiť svoje domovy, čím sa pridali k desiatkam tisícov ľudí, ktorí už boli presídlení v dôsledku predchádzajúcich eskalácií,“ dodala organizácia.

V centre Teheránu sa v pondelok zišli tisíce ľudí, aby vyjadrili podporu novému najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Modžtabovi Chámeneímu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný v nedeľu Zhromaždením znalcov.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání v pondelok v príspevku na sieti X napísal, že vymenovanie nového najvyššieho duchovného vodcu vyvolalo v Spojených štátoch a Izraeli „zúfalstvo“.

Izraelská armáda v pondelok spustila nové rozsiahle útoky na mestá Teherán, Isfahán a južné časti Iránu. Ešte pred oznámením týchto útokov hlásili z iránskeho hlavného mesta explózie.

„Izraelské ozbrojené sily začali rozsiahlu vlnu útokov na infraštruktúru iránskeho teroristického režimu v Teheráne, Isfaháne a južnom Iráne,“ uviedla armáda vo svojom vyhlásení.

Viac než desať explózií bolo počuť podľa AFP v pondelok aj v izraelskom Tel Avive po tom, ako armáda uviedla, že zaznamenala nové rakety odpálené z Iránu.

Americká lietadlová loď USS Abraham Lincoln bola v sobotu spozorovaná pri pobreží Ománu, ako sa plaví severozápadným smerom k Hormuzskému prielivu. Plavidlo zachytili na snímkach európske satelity Copernicus Sentinel‑2 určené na pozorovanie Zeme.

Fotografie zverejnilo na platforme X aj veliteľstvo ozbrojených síl USA na Blízkom východe (CENTCOM), ktoré uviedlo, že zachytávajú lietadlovú loď počas operácií na mori v sobotu.

„Najprv iránsky režim tvrdil – a päť dní po sebe opakoval – že potopil lietadlovú loď USS Abraham Lincoln. Teraz režim tvrdí, že sa lietadlová loď zázračne znovu objavila na hladine a ‘opustila bojisko‘ po tom, čo ‘narazila na iránske rakety a drony‘. Treba k tomu ešte niečo dodať?,“ uviedlo veliteľstvo s narážkou na minulotýždňové tvrdenia Teheránu, že plavidlo zasiahol balistickými raketami.

Ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal Modžtabovi Chámeneímu k vymenovaniu za nového najvyššieho vodcu Iránu. Putin povedal, že je presvedčený, že Chámeneí bude pokračovať v práci svojho otca „so cťou“ a zjednotí iránsky ľud „zoči-voči ťažkým skúškam“.

Dodal, že Rusko bude naďalej stáť pri Teheráne a povedal, že chce „potvrdiť neochvejnú podporu Teheránu a solidaritu s našimi iránskymi priateľmi“.

Libanonský parlament v pondelok odložil parlamentné voľby plánované na máj o ďalšie dva roky a zároveň predĺžil mandát súčasných poslancov. Za odklad volieb hlasovalo 76 poslancov, proti ich bolo 41 a štyria sa zdržali. Predseda libanonského parlamentu Nabí Barrí uviedol ako dôvod odkladu prebiehajúcu vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom.