175 mŕtvych. Za útok na iránsku školu sú zodpovedné USA, ukazuje video

Hovorca iránskeho rezortu zahraničia Esmáíl Bakáí ukončil rozsiahly tlačový brífing. Podľa katarskej televízie Al Džazíra počas neho uviedol, že Irán sa bude naďalej brániť, že USA a Izrael chcú rozdrobiť krajinu a prevziať jej „ropné bohatstvo“ a že diskusie o možných sprostredkovateľských snahách o prímerie sú „irelevantné“, pokiaľ pokračujú vojenské akcie.

Šesť kľúčových demokratických senátorov v nedeľu vyhlásilo, že sú „zhrození“ analýzami, ktoré naznačujú, že za útok na iránsku školu, pri ktorom podľa štátnych médií 28. februára zahynulo najmenej 168 detí, bola pravdepodobne zodpovedná americká armáda.

„Nezávislá analýza vierohodne naznačuje, že útok mohli vykonať americké sily, čo by, ak by to bola pravda, z neho urobilo jeden z najhorších prípadov civilných obetí za desaťročia americkej vojenskej akcie na Blízkom východe,“ uviedli v spoločnom vyhlásení senátori Brian Schatz, Patty Murrayová, Jeanne Shaheenová, Jack Reed, Mark Warner a Chris Coons.

Izraelská armáda v pondelok dopoludnia podnikla ďalšie vlny leteckých útokov na južné predmestia libanonskej metropoly Bejrút, ktoré sú považované za bašty proiránskeho šiítskeho hnutia Hizballáh.

Izrael predtým oznámil, že terčom jeho vojenskej operácie bude opäť infraštruktúra organizácie al-Kard al-Hasan, ktorá je považovaná za finančnú a ekonomickú vetvu hnutia Hizballáh a za hlavný zdroj financovania aktivít Hizballáhu.

Britský denník Financial Times (FT) informoval, že ministri financií krajín G7 sa v pondelok stretnú na mimoriadnom zasadnutí, aby diskutovali o možnom spoločnom uvoľnení ropných rezerv s cieľom riešiť prudký nárast cien.

Ropné rezervy koordinuje Medzinárodná energetická agentúra (IEA), pričom 32 členov skupiny disponuje strategickými rezervami ako súčasťou kolektívneho núdzového systému určeného na riešenie krízových situácií v oblasti cien ropy.

Koordinovanému uvoľneniu rezerv podľa zdrojov FT zatiaľ vyjadrili podporu tri krajiny G7.

Azerbajdžan v pondelok oznámil, že pre tovarovú prepravu znovu otvoril svoju pozemnú hranicu s Iránom, ktorú uzavrel po minulotýždňovom prieniku dronov do azerbajdžanskej exklávy Nachičevan, informoval spravodajský web L'Orient–Le Jour (OLJ).

Pozemné trasy vedúce cez otvorené priechody patria medzi najkratšie, ktoré spájajú Irán s jeho ruským spojencom.

Iránske úrady pohrozili zhabaním majetku a uvalením sankcií na Iráncov žijúcich v zahraničí, ktorí spolupracujú s Izraelom a Spojenými štátmi.

„Iránci v zahraničí, ktorí sa pridajú k americko-sionistickému agresívnemu nepriateľovi, s ním spolupracujú a podporujú ho, postihne konfiškácia všetkého majetku a ďalšie právne sankcie v súlade so zákonom,“ uviedla kancelária generálneho prokurátora podľa spravodajského webu Mizan Online.

Proiránske šiítske formácie v Iraku v pondelok privítali vymenovanie Modžtabu Chámeneího za nového najvyššieho vodcu Iránu. V tejto funkcii nahradí svojho otca ajatolláha Alího Chamáneího, ktorý prišiel o život 28. februára pri amerických a izraelských útokoch na Teherán.

Ako informovala agentúra AFP, vplyvná organizácia Badr, označovaná za najstaršieho zástupcu Iránu v Iraku, uviedla, že nové vedenie Iránu predstavuje „kontinuitu cesty islamskej revolúcie“.

Polovojenská organizácia a frakcia Liga spravodlivých (Asaib Ahl al-Hakk) považuje zvolenie Modžtabu Chámeneího za prejav kontinuity a „posilnenia úlohy islamskej republiky ako ústredného piliera v osi odporu“ – aliancie združujúcej regionálnych spojencov Iránu.

Izraelská armáda v pondelok oznámila, že zasiahla ciele v strednej časti Iránu vrátane veliteľských centier vnútornej bezpečnosti a zariadení na odpaľovanie rakiet. Agentúra AFP informuje, že ide o prvý izraelský útok v islamskej republike od zvolenia Modžtabu Chámeneího za iránskeho najvyššieho duchovného vodcu.