USA na Irán zaútočili preto, že sa na to chystal Izrael, tvrdí Rubio

Spojené štáty by radi videli, keby Iránci zvrhli svoju vládu, no cieľom americkej operácie je zničiť iránske rakety, vyhlásil v pondelok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Tvrdí, že USA v sobotu „preventívne“ zaútočili na Irán po tom, ako sa dozvedeli, že sa na naň chystá zaútočiť Izrael.

„Dúfame, že iránsky ľud dokáže zvrhnúť túto vládu a vytvoriť novú budúcnosť pre túto krajinu. Boli by sme radi, keby to bolo možné,“ povedal Rubio novinárom. „Ale cieľom tejto misie je zničenie balistických raketových schopností a ich námorných kapacít,“ uviedol.

USA podľa Rubia vedeli, že dôjde k izraelskej akcii. „Vedeli sme, že to vyvolá útok proti americkým silám, a vedeli sme, že ak by sme proti nim nezasiahli preventívne ešte predtým, než spustia tieto útoky, utrpeli by sme vyššie straty,“ Rubio.

Toto odhalenie pobúrilo demokratov aj republikánov.

„Vyhlásenia ministra Rubia naznačujú, že Izrael vystavil americké jednotky nebezpečenstvu tým, že trval na útoku na Irán,“ reagoval na X kongresman Joaquin Castro. „A vláda bola spoluvinníkom – pripojila sa k ich vojne namiesto toho, aby ich odhovorila.“

Konzervatívny komentátor Matt Walsh napísal: „Takže nám otvorene hovorí, že sme vo vojne s Iránom, pretože Izrael nás k tomu prinútil. To je v podstate najhoršia vec, akú mohol povedať.“

K operácii USA podľa Rubia muselo dôjsť, pretože Irán by do roka „prekročil hranicu imunity“. To znamená, že Irán by mal „tak veľa rakiet s krátkym dosahom a tak veľa dronov, že by s tým nikto nič nemohol urobiť“. Konštatoval, že Irán by mohol držať „celý svet ako rukojemníka“.

Americká vláda by bola vystavená kritike a vypočutiu v Kongrese, keby preventívne nezasiahla, aby zabránila stratám a obetiam na životoch, pokračoval Rubio. Na otázku novinárov, či USA čelili bezprostrednej hrozbe zo strany Iránu, odpovedal, že existovala „absolútne bezprostredná hrozba“. Bolo ňou to, že Spojené štáty vedeli, že bude Irán napadnutý a verili, že „by sa okamžite obrátil“ proti nim.

„Nechceli sme len tak sedieť a absorbovať úder,“ konštatoval s tým, že ak by Irán ako prvý zasiahol americké sily, „všetci by sme tu odpovedali na otázky, prečo sme to vedeli a nekonali sme“.

Šéf americkej diplomacie sa vyjadril aj k útoku na dievčenskú školu v Iráne, kde podľa iránskych úradov prišlo v sobotu o život 168 ľudí. Spojené štáty by podľa neho zámerne necielili na školu a Pentagón tento incident vyšetruje.

Iránske Revolučné gardy v pondelok varovali, že podpália každú loď, ktorá sa pokúsi preplávať cez Hormuzský prieliv. Zároveň opäť tvrdili, že tento prieliv spájajúci Perzský záliv s Arabským morom je uzavretý. Informoval o tom web stanice Sky News.

Cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu a jeho blokáda by pravdepodobne prudko zvýšila svetové ceny energií.

Revolučné gardy už v sobotu po spustení americko-izraelských útokov na Irán upozornili, že plavba cez Hormuzský prieliv je nebezpečná, a preto je pre lode uzavretý.

Oficiálne však Irán prieliv neuzavrel a minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uistil, že to ani nemá v úmysle. Napriek tomu sa plavba cez túto strategickú námornú cestu prakticky zastavila.

 „Irán neprechováva žiadnu nevraživosť voči krajinám Perzského zálivu a je odhodlaný rozvíjať s nimi dobré susedské vzťahy,“ povedal Arakčí počas telefonátu so svojím čínskym rezortným partnerom Wang Im.

Podľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí Arákčí zdôraznil, že „obranná reakcia Iránu (namierená) proti americkým vojenským základniam“ v Perzskom zálive by nemala byť vnímaná ako útok na štáty tohto regiónu.

Izraelská armáda nevylučuje žiadnu z možností postupu voči proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh v Libanone vrátane prípadnej pozemnej ofenzívy. Na tlačovej konferencii to v pondelok uviedol hovorca izraelskej armády brigádny generál Effi Defrin.

„Všetky možnosti sú na stole,“ odpovedal Defrin na otázku týkajúcu sa možnej pozemnej operácie proti Hizballáhu.

Dodal, že náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir navštívil severnú hranicu Izraela, kde sa stretol s veliteľmi divízií a Severného veliteľstva. Po oboznámení sa so situáciou schválil operačné plány.

„Budeme pracovať na odzbrojení Hizballáhu a odstránení hrozieb voči izraelským občanom,“ vyhlásil Defrin.

Hnutie Hizballáh v pondelok odsúdilo bezprecedentné rozhodnutie libanonskej vlády, ktorá mu zakázala jeho vojenské aktivity. Hizballáh tvrdí, že vláda by sa namiesto toho mala postaviť útokom Izraela na bašty tohto proiránskeho hnutia v Bejrúte a na juhu krajiny.

Predseda parlamentného klubu hnutia Hizballáh v parlamente Muhammad Raád odsúdil „prázdne reči“ vlády a kritizoval jej oznámenie o Hizballáhu, ktoré prišlo „v čase, keď Libanončania očakávali rozhodnutie odmietajúce agresiu“ Izraela.

Uznesenie vlády prišlo v reakcii na zapojenie militantného hnutia do konfliktu na Blízkom východe. Bojovníci, ktorých Irán dlhodobo podporuje finančne aj zbraňami, v noci na pondelok vystrelili na sever Izraela rakety.

Podľa Donalda Trumpa by vojenská operácia proti Iránu mohla trvať štyri až päť týždňov, ale USA majú kapacity vydržať aj dlhšie. Trump to povedal na slávnostnom odovzdávaní medailí cti vo Washingtone.

Šéf Bieleho domu uviedol, že ich cieľom je okrem zničenia raketového programu a námorníctva Iránu zaistiť, aby nemohol ďalej „vyzbrojovať, financovať a riadiť teroristické armády mimo svojich hraníc“.

Trump tvrdí, že iránsky režim vyzbrojený jadrovými zbraňami a raketami schopnými zasiahnuť aj priamo USA, by predstavoval „neúnosnú hrozbu“ nielen pre Blízky východ, ale aj pre Američanov.

„Toto bola naša posledná a najlepšia šanca udrieť, čo práve teraz robíme,“ povedal v Bielom dome a teokratický režim v Iráne označil za „chorý a zlovestný“.

Iránska vláda vyzvala ľudí, aby sa v pondelok zhromaždili v hlavnom meste Teherán na znak podpory islamskej republike a vzdania úcty najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chámeneímu.

Výzvu obyvateľom odvysielala iránska štátna televízia v tretí deň útokov Izraela a USA, ktoré v pondelok prisľúbili zintenzívniť svoje vojenské ťaženie proti „kľúčovým prvkom režimu“ v Iráne.

Americký prezident Donald Trump v pondelok pre denník New York Post povedal, že nevylučuje v prípade potreby vyslanie amerických pozemných jednotiek do Iránu. V rozhovore tiež obvinil Teherán, že sa rozhodol stiahnuť z rokovaní s Washingtonom.

Pre CNN Trump uviedol, že najväčšia vlna amerických útokov na Irán ešte len príde. „Vytriasame z nich dušu,“ povedal americký prezident televízii s tým, že útok podľa neho ide dobre. „Podľa mňa sa nám výborne darí. Je to sila. Máme najlepšie ozbrojené sily na svete a využívame ich,“ dodal.

K predpokladanej dĺžke konfliktu Trump pre CNN uviedol: „Vždy som si myslel, že bude trvať štyri týždne.“

Izraelské lietadlá zasiahli škôlku v meste Mináb na juhu Iránu ešte v sobotu, počet obetí sa postupne navýšil.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v pondelok počas telefonátu svojmu iránskemu rezortnému partnerovi Abbásovi Arákčímu povedal, že Peking podporuje Teherán v obrane proti útokom USA a Izraela, uviedli miestne médiá.

Podľa Wanga I si Peking „cení tradičné priateľstvo medzi Čínou a Iránom, podporuje Irán v obrane jeho suverenity, bezpečnosti, územnej celistvosti a národnej dôstojnosti a podporuje Irán v ochrane jeho legitímnych práv a záujmov“, informovala čínska štátna televízia CCTV.

Čína „vyzvala USA a Izrael, aby okamžite zastavili vojenské operácie, zabránili ďalšiemu eskalovaniu napätia a zabránili rozšíreniu konfliktu na celý Blízky východ“, uviedol Wang, ktorého citovala CCTV.

V samostatnom telefonáte s ománskym ministrom zahraničných vecí Badrom al-Búsajdím v pondelok Wang obvinil Spojené štáty a Izrael z „porušenia cieľov a zásad Charty OSN“ tým, že „úmyselne podnecujú vojnu proti Iránu“.

Izraelská armáda tvrdí, že pri nedeľnom útoku v Libanone zabila aj veliteľa rozviedky proiránskeho hnutia Hizballáh Husajna Makleda.

Tretí deň americko-izraelskej ofenzívy proti Iránu libanonské šiitské hnutie Hizballáh vypálilo smerom na Izrael „salvu rakiet a roj dronov“. Tento útok Hizballáh označil za pomstu za smrť najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chámeneího, ktorý prišiel o život pri izraelských a amerických útokoch z 28. februára.

Izrael v odvete v noci na pondelok zaútočil na južné predmestie Bejrútu, ktoré je známe ako bašta Hizballáhu, a na južný Libanon. Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že terčom pre elimináciu je vodca Hizballáhu Naím Kásim.

V reakcii na zapojenie Hizballáhu do najnovšieho konfliktu na Blízkom východe libanonská vláda v pondelok uvalila „okamžitý zákaz“ na aktivity Hizballáhu a deklarovala, že odteraz budú považované za nezákonné.

„Dubai Airports oznamuje obmedzené obnovenie letov z Dubajského medzinárodného letiska a z medzinárodného letiska Dubaj – al-Maktúm od dnešného večera, pondelka 2. marca 2026,“ uviedla spoločnosť Dubai Airports.

Ministerstvo zahraničných vecí eviduje približne 5 000 občanov Slovenska nachádzajúcich sa na Blízkom východe, ktorí sa zaregistrovali na webe v súvislosti so žiadosťou o pomoc. Všetci z nich majú záujem vrátiť sa späť na Slovensko.

Prevoz všetkých podľa Juraja Blanára nie je z kapacitných dôvodov možný. Repatriačné lety sa podľa jeho slov budú primárne orientovať na matky s deťmi či chorých ľudí. Ostatných občanov žiada o trpezlivosť.

Premiér argumentuje, že informácie, ktoré momentálne dostávame, sú aktuálne a postačujúce. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Keďže máme veľmi aktuálne informácie, vieme, čo sa deje, nevidím žiadny dôvod, aby sme teraz zvolávali Bezpečnostnú radu pre uspokojenie nejakých opozičných poslancov,“ uviedol Fico.

Pýtal sa tiež, čo by bezpečnostná rada zmenila na situácii v Iráne a okolí. „Myslím si, že v danom okamihu je postačujúce, ak každé ráno dostávame relevantné informácie z Teheránu od nášho veľvyslanca. To sa však o krátku chvíľu zmení, pretože tento veľvyslanec bude musieť z bezpečnostných dôvodov opustiť Irán a pôjde do Azerbajdžanu. Ale platí, že všetci ostatní diplomati v krízovej oblasti, či už ide o Tel Aviv, Spojené arabské emiráty, Libanon, zostávajú na svojich pracoviskách,“ dodal.

Denník El País informuje, že španielska vláda nedala súhlas americkým zásobovacím lietadlám, ktoré sa nachádzajú na americkej základni Morón v Španielsku, na ich prelet a použitie pre potreby bombardovania Iránu.

Pohľad na hlavné mesto Iránu Teherán po ostatných náletoch Izraela a USA. V Teheráne žije okolo 13 miliónov obyvateľov, v konglomerácii vyše 16-miliónov.

Následkom zranení po sobotňajšom útoku Spojených štátov a Izraela na Irán podľahla aj vdova po iránskom najvyššom vodcovi ajatolláhovi Alím Chámeneím. S odvolaním sa na iránske médiá o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.

Mansúre Chódžaste Bagerzádehová utrpela zranenia v sobotu pri útokoch, ktoré podľa iránskych oficiálnych zdrojov zasiahli aj Chámeneího rodinné sídlo. O život pri nich prišli aj ďalší členovia ajatolláhovej rodiny.

Ceny plynu v Európe dramaticky vzrástli po tom, ako Katar oznámil, že po iránskom útoku dronmi zastavuje produkciu skvapalneného zemného plynu (LNG).

V pondelok sa referenčná cena plynu na holandskom termínovom trhu otvorila s 25-percentným nárastom, čo predstavuje najväčší jednodňový nárast od augusta 2023. Neskôr počas obchodovania zostal nárast nad 20 percentami, čím sa cena megawattovej hodiny zemného plynu vyšplhala na viac ako 38 eur. Po oznámení Kataru ceny ešte viac stúpli, čím celkový nárast dosiahol takmer 40 percent.

Dôsledky vojny už vidieť na benzínových pumpách v Nemecku. Po víkendovom náraste cien pohonných látok v pondelok stúpli ešte výraznejšie. Podľa nemeckého autoklubu ADAC celoštátna priemerná cena za jeden liter benzínu Super E10 bola v nedeľu 1,794 eura, čo je o 1,6 centa viac ako v piatok, posledný deň pred útokmi na Irán. Je to najvyššia hodnota od mája 2024. Nafta od piatku do nedele vzrástla o 1,3 centa na 1,759 eura za liter, čo je zase najviac od apríla 2024.

„Môj názor je taký, že útok Spojených štátov a Izraela zvyšuje riziko destabilizácie a násilia nielen na Blízkom východe, zvyšuje riziko masovej migrácie, energetickej krízy a oslabuje a porušuje medzinárodný poriadok,“ povedal Okamura.

Premiér Andrej Babiš na to reagoval slovami, že Okamura hovoril k svojim voličom a nejde o postoj vlády.

Americký minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii vyhlásil, z vojenských úderov proti Iránu nebude „nekonečná vojna“. Konštatoval tiež, že iránsky režim už „47 dlhých rokov“ vedie „brutálnu, jednostrannú vojnu proti Amerike“.

Ako príklady uviedol bombové útoky na amerických vojakov v Bejrúte či na cestách v Iraku a Afganistane. „Túto vojnu sme nezačali, ale pod vedením prezidenta Trumpa ju ukončíme,“ dodal Hegseth.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár rozhodol o dočasnom uzavretí Slovenského inštitútu v Jeruzaleme a evakuácii jeho pracovníkov na Slovensko cez územie Jordánska. Rovnako rozhodol o evakuácii personálu Veľvyslanectva SR v iránskom Teheráne do azerbajdžanského Baku.

„Ak budú na Blízkom východe pretrvávať ozbrojené konflikty, určite to ovplyvní dodávky. Som si tým istý,“ poznamenal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zdôraznil, že doposiaľ v dodávkach nenastala zmena.

Štvrtý americký vojak zomrel na následky poranení počas operácie Ohromujúca zúrivosť (Epic Fury) v Iráne, oznámilo v pondelok na sociálnej sieti X Ústredné velenie ozbrojených síl USA.

„Štyria americkí vojaci boli zabití v akcii. Štvrtý vojak, ktorý bol počas prvých iránskych útokov vážne zranený, nakoniec zraneniam podľahol,“ napísalo velenie na sieti X.

Iránska armáda v pondelok oznámila, že jej pozemné a námorné sily zaútočili na americkú Leteckú základňu Alího as-Sálima v Kuvajte, ako aj na nepriateľské plavidlá v Indickom oceáne. Počas uplynulých hodín proti týmto cieľom vypálili 15 rakiet s plochou dráhou letu. Zábery ukazujú, že americkú základňu zasiahol aj dron.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján generála Revolučných gárd Madžída Ebnelrezu. Jeho predchodca Azíz Nasírzáde zahynul počas sobotňajšieho americko-izraelského útoku.

Grécko vysiela na Cyprus dve fregaty a dve stíhacie lietadlá F-16, oznámilo v pondelok grécke ministerstvo obrany. Toto opatrenie prijalo v reakcii na útok na britskú základňu Akrotiri na stredomorskom ostrove, ktorú v noci na pondelok zasiahol iránsky dron Šáhid.

Libanonská vláda v pondelok uvalila „okamžitý zákaz“ na aktivity proiránskej šiitskej skupiny Hizballáh a odteraz budú považované za nelegálne. Libanonský premiér Nawáf Salám oznámil, že Bejrút militantov vyzval, aby odovzdali svoje zbrane štátu.

Rozhodnutie libanonskej vlády prišlo v reakcii na zapojenie Hizballáhu do konfliktu na Blízkom východe. Militanti, ktorých dlhodobo finančne aj zbraňami podporuje Irán, vystrelili na sever Izraela rakety, čo vyvolalo odvetné izraelské útoky.

USA a Izrael pokračujú v bombardovaní hlavného mesta Iránu. Zábery ukazujú rozsiahle letecké údery v Teheráne.

„Počas aktívnych bojov, ktoré zahŕňali útoky iránskych lietadiel, balistických rakiet a dronov, boli stíhačky amerického letectva omylom zostrelené kuvajtskou protivzdušnou obranou,“ uviedlo vo vyhlásení Ústredné velenie ozbrojených síl USA s tým, že všetkých šesť členov posádky sa bezpečne katapultovalo a je v stabilnom stave.

Pokračujúce iránske útoky na lodnú dopravu hlásili v pondelok viaceré štáty na Blízkom východe. V bahrajnskom prístave bola zasiahnutá jedna loď, no žiadne obete známe neboli. Útok na ropný tanker hlásil aj Omán. Potvrdil, že si vyžiadal jednu obeť.

„Ropný tanker MKD VYOM plávajúci pod vlajkou Marshallových ostrovov bol napadnutý bezpilotným člnom 52 námorných míľ od pobrežia guvernorátu Maskat,“ uviedlo ománske centrum námornej bezpečnosti vo svojom vyhlásení. 

Akonáhle sa otvorí letová zóna, budeme posielať lety pre občanov SR na Blízkom východe, ktorí o to prejavia záujem. Avizoval to premiér Robert Fico.

Zároveň upozornil, že nebezpečne eskaluje situácia okolo ropy. „Ako došlo k zastaveniu dodávok z východu, opäť tu vidíme ďalšie problémy v oblasti vojnového konfliktu. Toto všetko tlačí na rast ceny ropy,“ priblížil s tým, že aktuálne ide o nárast ceny ropy na úrovni sedem až desať percent.

Iránske Revolučné gardy v pondelok vyhlásili, že pri „prekvapivom“ útoku cielili na kanceláriu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a veliteľa izraelského vojenského letectva. Tvrdia, že osud predsedu vlády je nejasný.

Letecké spoločnosti zrušili v pondelok niekoľko stoviek ďalších letov. Globálna kríza v leteckej doprave, pre ktorú na Blízkom východe uviazli státisíce cestujúcich, naďalej pokračuje, informuje denník The Guardian.

V pondelok ráno zrušili celkovo 1239 letov. Obmedzenia hlásili aj poprední medzinárodní dopravcovia, vrátane Emirates Airlines so sídlom v Dubaji, Etihad Airways v Abú Zabí či Qatar Airways v Dauhe.

Ceny ropy a plynu v pondelok prudko vzrástli a globálne akcie klesli. Cena ropy Brent, medzinárodného referenčného ukazovateľa, vzrástla až o 13 percent. Ceny plynu v Európe vyskočili o 24 percent.

Cena zlata stúpla a globálne akcie klesli, pričom európsky referenčný index Stoxx Europe 600 klesol o 1,8 percenta, čo bolo spôsobené poklesom cien leteckých spoločností a hotelových sietí.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu doposiaľ nezaznamenala žiadne náznaky, že by izraelské a americké útoky na Irán poškodili alebo zasiahli nejaké jadrové zariadenia. V pondelok to na mimoriadnej schôdzi Rady guvernérov MAAE vo Viedni uviedol generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání uviedol, že zbožné želania amerického prezidenta Donalda Trumpa vtiahli celý región do zbytočnej vojny a teraz sa oprávnene obáva ďalších amerických obetí. „Je naozaj veľmi smutné, že obetuje americký majetok a krv, aby podporil Netanjahuove nelegitímne expanzionistické ambície,“ uviedol Laridžání na sociálnej sieti X.

„Pri sionisticko-amerických teroristických útokoch vykonaných v rôznych regiónoch našej krajiny bolo doposiaľ napadnutých 131 miest a, žiaľ, 555 našich krajanov prišlo o život,“ napísala humanitárna organizácia v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Oznámilo to tamojšie ministerstvo obrany. Ich piloti prežili, informuje BBC. Zo zverejnených záberov vyplýva, že minimálne jedno z lietadiel omylom zostrelila kuvajtská protiletecká obrana.

„Úrady okamžite začali pátracie a záchranné operácie, evakuovali posádky a previezli ich do nemocnice na lekárske vyšetrenia a ošetrenie. Ich stav je stabilizovaný,“ uviedlo kuvajtské ministerstvo.

Uviedol to v pondelok zdroj agentúry Reuters. Komplex Ras Tanura na pobreží Perzského zálivu je domovom jednej z najväčších rafinérií na Blízkom východe s kapacitou 550 000 barelov za deň a slúži ako kľúčový exportný terminál pre saudskú ropu.

Irán pokračuje tretí deň v útokoch na susedné krajiny v Perzskom zálive v reakcii na americko-izraelské útoky, pričom výbuchy hlásili v pondelok ráno v Dubaji, Dauhe, Kuvajte aj Manáme.

Bahrajnské ministerstvo vnútra oznámilo, že pri úderoch zahynula jedna osoba, pričom ide o prvú obeť v krajine od začiatku iránskych útokov. Celkový počet obetí v Perzskom zálive sa od soboty zvýšil na päť. Od soboty zároveň došlo v Perzskom zálive k viacerým zásahom civilnej infraštruktúry - od letísk a námorných prístavov po obytné budovy a hotely.

Irán „nebude rokovať so Spojenými štátmi“, vyhlásil tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání v pondelok, čím poprel mediálne správy o týchto snahách.

Laridžání v príspevku na platforme X poprel správy médií, podľa ktorých sa iránski predstavitelia pokúsili iniciovať rokovania s vládou prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa po vlne americko-izraelských útokov na krajinu.

„Trump prostredníctvom svojich bludných predstáv vrhol región Blízkeho východu do chaosu a teraz sa obáva ďalších strát na životoch amerických vojakov,“ napísal Laridžání na X.

Vyhlásil to náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir.

„Začali sme ofenzívnu akciu proti Hizballáhu. Musíme byť pripravení na niekoľko dní bojov, na mnoho dní,“ uviedol Zamir vo videu zverejnenom po vlne izraelských útokov v Libanone. Podľa tamojších úradov si útok Izraela vyžiadal najmenej 31 mŕtvych a 149 zranených.

Ambasáda vyzývala ľudí, aby do jej priestorov nechodili a ukryli sa u seba doma.

„Nad Kuvajtom pretrváva hrozba raketových a dronových útokov. Nechoďte na veľvyslanectvo. Ukryte sa vo svojom bydlisku na najnižšom dostupnom poschodí a ďalej od okien. Nevychádzajte von,“ vyhlásilo veľvyslanectvo s tým, že tak robia i jeho zamestnanci.

Útok sa odohral o polnoci na základni Akrotiri, oznámilo ministerstvo. „Ochrana našich síl v regióne je na najvyššej úrovni a základňa reagovala, aby ochránila našich ľudí,“ uviedol vo vyhlásení hovorca rezortu obrany.

(tasr, ste)