Slovensko ako jedna z mála európskych krajín odsúdilo útok USA a Izraela na Irán

Svet reaguje na útok Izraela a USA voči Iránu. Západ väčšinovo odsudzuje eskaláciu konfliktu, no prstom ukazuje najmä na Irán. Výnimky sa však nájdu. Napríklad Španielsko, ktoré agresiu USA a Izraela ostro odsúdilo alebo Nórsko, ktoré vyhlásilo, že Izrael porušil medzinárodné právo. A tiež Slovensko, ktoré odsúdilo, že prednosť pred diplomaciou dostali opäť zbrane.

Arabské krajiny zväčša vyzývajú na zastavenie bojov a návrat k rokovaciemu stolu. Irán podporili Irak a palestínske militantné hnutie Hamas, opatrne aj Omán, ktorý vyzval USA, aby obnovili rokovania.

Rusko a Čína útok odsúdili. Obe krajiny zdôraznili, že suverenita, bezpečnosť a územná celistvosť Iránu by mali byť rešpektované.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz v sobotu popoludní vyzvali na stabilitu na Blízkom východe a odsúdili iránske odvetné útoky na susedné blízkovýchodné krajiny hostiace amerických vojakov.

„Útoky Iránu na krajiny v regióne čo najdôraznejšie odsudzujeme. Irán sa musí zdržať nevyberavých vojenských úderov. Naliehavo vyzývame iránske vedenie, aby sa usilovalo o riešenie prostredníctvom rokovaní,“ uviedli lídri v spoločnom stanovisku.

Macron, Starmer a Merz zdôraznili, že neustále naliehali na iránsky režim, aby ukončil svoj jadrový program, obmedzil svoj program vývoja balistických rakiet a upustil od „destabilizujúcich“ aktivít v regióne. Pripomenuli však, že na vojenskej operácii USA a Izraela voči Iránu sa nezúčastnili.

Britská vláda ešte predtým vyjadrila obavy, že vojenské útoky Spojených štátov a Izraela na Irán môžu prerásť do širšieho konfliktu na Blízkom východe.

„Nechceme byť svedkami ďalšej eskalácie do širšieho regionálneho konfliktu,“ povedal hovorca britskej vlády a dodal, že bezprostrednou prioritou Spojeného kráľovstva je bezpečnosť jeho občanov v regióne.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred spoločným vyhlásením vyzval v súvislosti s dianím na Blízkom východe na zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.

„Vypuknutie vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom má vážne dôsledky pre medzinárodný mier a bezpečnosť,“ varoval Macron na sieti X s tým, že prebiehajúca eskalácia je nebezpečná pre všetkých a musí sa skončiť.

„Iránci musia mať tiež možnosť slobodne budovať svoju budúcnosť. Masakry spáchané islamským režimom ho diskvalifikujú a vyžadujú, aby občanom opäť vrátil hlas. Čím skôr, tým lepšie,“ zdôraznil Macron.

Francúzske jednotky sú pritom na Blízkom východe prítomné na niekoľkých základniach, predovšetkým v Katare, Spojených arabských emirátoch a Jordánsku, ktoré sa spolu so základňami v Kuvajte a Bahrajne stali terčom iránskych úderov v odvete za americké a izraelské útoky.

O pláne zvolať mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN informoval predtým aj iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí telefonicky šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorý mu prisľúbil podporu.

Rusko odsúdilo útoky USA a Izraela na Irán ako „premyslenú a nevyprovokovanú ozbrojenú agresiu“. Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie v komuniké uviedlo, že „rozsah a charakter politicko-vojenských a propagandistických príprav“ vrátane presunu veľkej americkej vojenskej skupiny do regiónu ukazujú na vopred plánovanú operáciu.

Moskva upozornila, že ide o porušenie základných princípov a noriem medzinárodného práva voči suverénnemu štátu – členovi OSN.

Ruská diplomacia vzniesla kritiku, že útoky sa uskutočnili práve počas obnoveného rokovacieho procesu, ktorý mal podľa Moskvy podporiť dlhodobú normalizáciu situácie okolo islamskej republiky. Podľa ministerstva tieto akcie popierajú predchádzajúce ubezpečenia o nezáujme Izraela o vojenskú konfrontáciu s Iránom.

Moskva vyzvala medzinárodné spoločenstvo – vrátane vedenia OSN a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) – na „objektívne a nezaujaté zhodnotenie“ týchto krokov, ktoré podľa nej ohrozujú mier a stabilitu na Blízkom východe.

Rusko označilo aktivity Washingtonu a Tel Avivu za „nebezpečné dobrodružstvo“, ktoré môže viesť k „humanitárnej, ekonomickej a prípadne aj jadrovej katastrofe“.

Moskva tiež tvrdí, že útoky ohrozujú medzinárodný režim nešírenia jadrových zbraní. Bombardovanie jadrových zariadení v Iráne označila za „neprijateľné“.

Vo svojom vyhlásení ruské ministerstvo obvinilo americkú administratívu, že v posledných mesiacoch podniká „destabilizačné kroky“, ktoré spochybňujú zásady medzinárodného práva vrátane zásady nezasahovania, odmietnutia použitia sily a mierového riešenia sporov. Moskva požaduje „okamžitý návrat k politickému a diplomatickému urovnaniu krízy“.

Čína k situácii vydala len krátke stanovisko, v ktorom vyjadrila vážne znepokojenie nad vojenskými údermi USA a Izraela na Irán.

„Čína je vysoko znepokojená vojenskými údermi USA a Izraela na Irán. Suverenita, bezpečnosť a územná celistvosť Iránu by mali byť rešpektované. Čína vyzýva k okamžitému zastaveniu vojenských akcií, neeskalácii situácie a obnove dialógu a rokovaní s cieľom zachovať mier a stabilitu na Blízkom východe,“ píše sa v komuniké hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Za nebezpečný označila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová najnovší vývoj na Blízkom východe po amerických a izraelských útokoch na Irán. Na sieti X uviedla, že iránsky režim zabil tisíce ľudí a podporou militantných skupín, jadrovým a raketovým programom predstavuje vážnu hrozbu pre globálnu bezpečnosť.

„EÚ prijala prísne sankcie voči Iránu a podporila diplomatické riešenia, a to aj v otázke riešenia jadrovej otázky,“ napísala Kallasová s tým, že telefonovala s izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom a ďalšími predstaviteľmi.

„Naša námorná misia Aspides zostáva v Červenom mori v stave vysokej pohotovosti a je pripravená pomáhať udržiavať námorný koridor otvorený,“ uviedla. Súčasne pripomenula, že EÚ spolupracuje s arabskými krajinami pri hľadaní diplomatických možností.