Spor o Družbu: Z Kyjeva počúvame absurdity, Brusel chce Slovensko obísť
Zatiaľ čo Zelenskyj ponúka verziu z alternatívnej reality, Brusel sa ruskú ropu pre Slovensko chystá zastaviť natrvalo.
Po tom, ako niekto neznámy vyhodil do vzduchu Nord Stream, je Družba najnenávidenejší ropovod na svete. Je až taký nenávidený, že nenávisť voči nemu, paradoxne, spája aj tých najväčších nepriateľov súčasnej doby – Rusov aj Ukrajincov. Z akéhosi dôvodu totiž Moskva a Kyjev simultánne došli k záveru, že toto potrubie treba za každú cenu zlikvidovať.
Zrejme svoju ofenzívu proti ropovodu koordinujú, pretože premyslene útočia na dvoch frontoch. Ukrajina v pondelok vykonala operáciu na tom východnom, keď dronmi napadla prečerpávaciu stanicu Družby v ruskom Tatársku.
Rusko pritom pokračuje v náletoch na západnom fronte vo Ľvovskej oblasti, kde cieli na ukrajinských opravárov, ktorí sa napriek všetkému snažia ropovod opraviť.
Zelenského verzia
Mohla by to byť predloha pre satirický komiks, ktorého dej sa odohráva v alternatívnej realite. Ale je to tiež verzia súčasných udalostí, ktorú nám predostiera ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď hovorí o dôvodoch, prečo ropa cez Družbu na Slovensko a do Maďarska stále netečie.
Na spoločnej tlačovej konferencii so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou totiž ukrajinský prezident vyhlásil, že opravenie ropovodu je nebezpečné, pretože Rusko útočí na ukrajinských opravárov.
„Tak načo? Načo renovovať? Aby sme prišli o ľudí. Myslím si, že je to veľmi vysoká cena,“ uviedol Zelenskyj.
Nezabudol však dodať, že ruská ropa „slúžiaca na financovanie vojny“ nemá miesto na európskom trhu.
Zelenského tvrdenie, že Družba nefunguje preto, lebo Rusi naďalej útočia na ukrajinských opravárov, je natoľko pochybné, že sa blíži k absurdnosti. Nielen pre kontext, v rámci ktorého na Družbu útočí aj Ukrajina.
Ľvovská oblasť je spoločne s Podkarpatskou Rusou najzápadnejším regiónom Ukrajiny a od frontu je ďaleko. Ruská armáda tam nedokáže kontinuálne útočiť taktickými dronmi ovládanými operátormi takým spôsobom, akým to robí napríklad na Donbase.
Údery na západnej Ukrajine dokážu Rusi vykonávať iba raketami alebo dronmi Geraň (Ukrajinci ich stále nazývajú iránskym označením Šáhid) s doletom 2 500 kilometrov. Nie je však dôkaz, že po útoku 27. januára, ktorý údajne poškodil zásobníky pri ropovode, Rusko vo Ľvovskej oblasti podobný útok uskutočnilo.
„Špeciálny“ ohľad na životy Slovákov a Maďarov
Keby Zelenskyj hovoril pravdu, mal by mať predsa motiváciu pozvať na poškodené miesto slovenských a maďarských pozorovateľov, opravárov či vyslancov, aby sa o situácii mohli presvedčiť na vlastné oči.