Kto ukázal najväčšiu nekompetentnosť pri spore s Ukrajinou

Rusi sami útočia na ropovod Družba, ktorý prepravuje ruskú ropu na Slovensko a do Maďarska. Cieľom je hodiť vinu na Ukrajincov a vyvolať konflikt, ktorý pomôže Viktorovi Orbánovi v blížiacich sa parlamentných voľbách. Do tohto divadla sa ochotne zapája Robert Fico, ktorý prilieva olej do ohňa tým, že hrozí odstavením núdzových dodávok elektriny.

To je verzia, ktorú o aktuálnom slovensko-maďarsko-ukrajinskom spore razí poslanec PS Tomáš Valášek. Nijako mu neprekáža, že problém je očividne na strane Ukrajiny. Je to Kyjev, kto vysiela rozporuplné vyjadrenia, opakovane posúva termíny a pritom nežiada Slovensko o pomoc pri oprave Družby, no zároveň nedovolí nášmu veľvyslancovi pozrieť sa na „poškodenú“ časť ropovodu.

Pokiaľ niekto úprimne veril, že Ukrajina je v celej veci nevinná a nesnaží sa fungovanie ropovodu sabotovať, v pondelok pochybnosti Kyjev nadobro rozptýlil bombardovaním prečerpávacej stanice Družby v Tatarstane.

Možno Kyjevu ide o odplatu za ruské útoky na ich energetický systém, možno o tlak na Orbána pred voľbami a možno je to kombinácia viacerých cieľov. Ponechajme však stranou ukrajinské motivácie, pointa je, že Ukrajina nám ropu evidentne zastavuje. Ropu, na odoberanie ktorej nám EÚ dala výnimku.

Slovensko má v takejto situácii dve možnosti. Prvou je nerobiť nič. Teda prijať facku a ísť nakupovať inú (drahšiu) ropu, ktorá sa k nám dostane alternatívnymi, nákladnejšími cestami. Druhou možnosťou je zachovať sa ako suverénny štát a za zadržiavanie ropy, ktorá je podľa kontraktu vo vlastníctve Slovnaftu, reagovať odvetnými krokmi.

Premiér Robert Fico si vybral druhú možnosť. A ako spôsob reakcie zvolil vypnutie núdzových dodávok elektrickej energie. Michal Šimečka z PS na to reagoval slovami o vlastizrade, matovičovci označili Fica za „Putinovho sluhu“ a kráľom hystérie sa tentoraz stáva Lukáš Krivošík z Postoja, keď píše, že „chýba už len to, aby Slovensko s Maďarskom otvorili západný front proti nášmu východnému susedovi“.

Človek si kladie otázku, či je táto najnovšia vlna hysterického pobúrenia len ďalšou vypočítavou pózou, alebo či šíritelia vlastným slovám aj veria, čiže sú obeťami vlastnej propagandy.

Jednak preto, že Fico v skutočnosti dodávky elektriny nezastavuje – hovorí o núdzových dodávkach, ktorých podstatu si vysvetlíme nižšie.

A zároveň preto, lebo ide fakticky o symbolické gesto, ktoré má v zásade charakter dôraznejšej protestnej nóty.

Zo všetkých odvetných krokov, ktoré si Slovensko môže vybrať, je siahnutie na elektrický vypínač jedným z najmiernejších. Robert Fico totiž vie, že nedokáže Ukrajine uškodiť, ani keby elektrinu úplne odstavil.

Slovensko elektrinu nášmu východnému susedovi nedaruje, ale dodáva za trhové ceny. Na importe elektriny do Ukrajiny sa podieľame 18 až 21 percentami. Rumunsko a Poľsko, ktoré dohromady zodpovedajú za viac ako 35 percent dodávok elektriny, už avizovali, že prípadný slovenský výpadok nahradia.

Nie je to prvýkrát. Bukurešť a Varšava rovnaký prísľub dali aj v decembri 2024, keď sme sa s Ukrajinou sporili pre odstavenie toku ruského plynu. Podľa Fica, ktorý sa nakoniec k zastaveniu dodávok elektriny neodhodlal, odvtedy ročne na tranzite prichádzame o 500 miliónov eur.

Krátkodobo by úplné odstavenie elektriny Kyjev zabolelo, len keby ho koordinujeme s Maďarskom, ktoré je s viac ako 40-percentným podielom najväčším dodávateľom elektriny na Ukrajinu. Budapešť sa však energetickú páku nateraz použiť nechystá. Poradca maďarského premiéra Balász Orbán okrem iného argumentuje aj ohľadom na maďarskú menšinu žijúcu na Podkarpatskej Rusi. Neznamená to, že by maďarská reakcia bola miernejšia, naopak. Pre Ukrajinu je oveľa väčším problémom, že Budapešť chce blokovať poskytnutie 90-miliardovej pôžičky EÚ Ukrajine, na ktorú Maďarsko neprispelo, ani za ňu neručí.

Slovensko je čistým exportérom elektriny iba krátko. Po 16 rokoch, keď sa na Slovensku viac elektriny spotrebovalo, než vyrobilo, sme bilanciu otočili v roku 2023. Vďaka prepadu v spotrebe a tiež zvýšeniu výroby, napríklad v dôsledku spustenia tretieho mochovského jadrového bloku.

Najväčším odberateľom elektriny zo Slovenska bolo Maďarsko, do ktorého smerovalo 14,741 terrawatthodín (TWh). Potom nasledovala Ukrajina, kam vlani prúdilo 2,955 TWh. Prevažná časť exportovanej elektriny však Slovenskom iba pretiekla, pričom z Česka a Poľska sme priviezli 15,966 TWh. Vlastné exportované prebytky teda tvorili iba 2,353 TWh.

Michal Šimečka pritom straší, že ak SEPS poslúchne Fica, Slovensko príde o stámilióny eur na exporte. Mýli sa. Slovenské elektrárne, najväčší slovenský výrobca elektriny, tvrdia, že obchod s Ukrajinou nemá na ich biznis významný vplyv. Jediné, k čomu by úplne odstavenie elektriny viedlo, by bolo to, že saldo Slovenska s Maďarskom, Českom a Poľskom by sa upravilo v náš prospech. Slovenská elektrina by pokojne mohla na Ukrajinu pretiecť cez poľské alebo maďarské hranice.

Pointou však je, že Fico SEPS o odstavenie „stámiliónových“ exportov nežiada. Premiér hovorí o „núdzových“ dodávkach. Ide o elektrinu dodávanú v kritických momentoch, napríklad pri ruských útokoch. Ukrajina naposledy o takúto pomoc požiadala viac ako pred mesiacom. Tieto dodávky tvoria len jednotky percent z celkového exportu Slovenska na Ukrajinu, ktorých hodnota by mohla byť v státisícoch až niekoľkých miliónoch eur.

Spočítané, Ficov krok je najmä symbolickým gestom. Pripomienkou, že Slovensko je suverénny štát s vlastnými záujmami, ktoré nie sú vždy v súlade so záujmami Ukrajiny. O to viac je zarážajúce, že pre opozíciu to z neho robí „Putinovho sluhu“ a vlastizradcu.

Pokiaľ je Fico Putinov sluha, je to ten najhorší sluha na svete. Oplatí sa pripomenúť, že síce prestal dodávať Kyjevu zbrane zo štátnych skladov, lenže vývoz slovenských zbraní na Ukrajinu sa za jeho vlády prudko zvyšuje.

Zatiaľ čo v roku 2023 dosahoval export slovenských zbraní 538 miliónov eur, v roku 2024 prekročil miliardu eur. Nárast vlani pokračoval, až kým vývoz slovenských zbraní na Ukrajinu dosiahol viac ako desaťnásobok od začiatku vojny.

Keby chce slovenská vláda Kyjevu naozaj ublížiť, zakáže vývoz zbraní na Ukrajinu kompletne, tak ako to spravilo Maďarsko. Lenže takáto politika by ťažko zasiahla aj slovenské hospodárstvo. Kým v roku 2022 predstavoval export zbraní a munície približne 0,35 percenta HDP Slovenska, v roku 2025 to môžu byť až dve percentá HDP. Že Fico zbraňový vývoz umožňuje, hovorí všeličo, ale je nonsensom ho pritom označovať za Putinovho sluhu. Je výpovedné o našej mediálnej sfére aj spoločnosti ako takej, že tento nonsens sa udomácnil ako mainstreamový názor v opozičnej politike, aj médiách hlavného prúdu.

Čím sa dostávame obratom k reakcii opozície. Nebolo by prekvapivé ani nemorálne, keby opoziční politici z PS, SaS, KDH a Demokratov Fica za reakciu voči Ukrajine kritizovali. Je to ich práca. Zarážajúce je, že všetka kritika smeruje voči Ficovi a žiadna voči Kyjevu. Z parlamentnej opozície nezaznela jediná výhrada voči politike Volodymyra Zelenského, žiadne alternatívne riešenie ako reagovať na kroky Ukrajiny, ktoré Slovensko poškodzujú.

Pokiaľ medzi tieto „riešenia“ nerátame návrhy na odpojenie sa od ruskej ropy, na dovoz ktorej má Slovensko od EÚ udelenú výnimku. Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že chybou je to, že vláda sa od dodávok z Ruska neodstrihla už dávno. Samozrejme, tieto možnosti existujú, lenže sú drahšie. Ako pri cene komodity, tak aj pri preprave.

Fascinujúce je, že slovenská opozícia tieto drahšie alternatívy vlastnej krajine ordinuje v čase, keď si západné krajiny svoje výnimky čerpania ruských zdrojov naplno užívajú. USA napríklad bez problémov pokračujú v dovoze ruského uránu. Západoeurópske štáty EÚ zase zvýšili import ruského skvapalneného plynu, ktorého dovážaná hodnota narástla zo 6,3 miliardy eur v roku 2024 na 7,2 miliardy v roku 2025.

Slovensko nemá luxus vlastných prístavov, preto má aj ako vnútrozemská krajina od EÚ udelenú výnimku na dovoz energonosičov cez potrubie. Opozícia však tvrdí, že je našou chybou, že túto výnimku vôbec využívame. A keď sa vláda nebodaj ozve, že krajina, ktorú vyzbrojujeme, nám svojvoľne túto výnimku zastavuje, prezentujú ju ako zahraničného agenta. Pretože, keď ruský plyn kupuje Francúzsko, je to obchod, ale keď to robí Slovensko, je to podpora vojny.

Je to ďalšou ukážkou toho, ako nekonečne nemožná dokáže byť v geopolitických otázkach slovenská opozícia, ktorá sa skôr správa ako ukrajinská koalícia. Keď pritom hovorí o vlastizrade, posluhovaní cudzej moci a poškodzovaní vlastných hospodárskych záujmov, predvádza vlastne len známy psychologický obranný mechanizmus.

Hovorí sa tomu falošná projekcia.