Romantické „vzťahy“ s umelou inteligenciou sú na vzostupe. AI spoločníci sú veľmi realistickí

Do témy romantických vzťahov s umelou inteligenciou (artificial intelligence - AI) sa mi najprv vôbec nechcelo. Nielen o nej písať, ale ani na ňu myslieť. Pri predstave, že milióny ľudí nadväzujú vzťah s „partnermi“ vytvorenými umelou inteligenciou, mám chuť sa vystreliť do vesmíru.

Bohužiaľ, nie je to len moja predstava, ale realita. Podľa najnovších odhadov už približne 50 miliónov ľudí vyskúšalo „vzťah“ s umelou inteligenciou. Nie je to pritom len o četovaní. AI spoločníci sa s vami dokážu rozprávať cez telefón, či posielať fotky a videá, okrem iného pornografické.

Hoci si vzhľad, zvuk hlasu a povahu svojich umelých partnerov vedia užívatelia nadizajnovať podľa vlastných preferencií, AI spoločníci nie sú iba pasívni. Ako sa presvedčila autorka knihy Sextinction (spojenie slov sex a extinction, teda vymretie druhu) Debra Soh, AI partnerov viete inštruovať, aby vás počas dňa kontaktovali a pýtali sa, aký máte deň.

Debra Soh si viacero služieb, ktoré ponúkajú AI spoločníkov, sama vyskúšala, a to vrátane verzie určenej skôr na sexting, než romantiku. Debrino svedectvo je pre mňa užitočné, pretože sama s týmto typom služieb experimentovať nechcem. Z predstavy flirtovania s umelou inteligenciou mi naskakuje husia koža.

Nielen to, podobné experimenty mi prídu nebezpečné. Keď sa ľudia dokážu citovo naviazať aj na osobu, s ktorou sa iba rozprávali cez internet, podobné pocity hrozia aj pri umelej inteligencii. S podstatným rozdielom, že na druhom konci rozhovoru nie je niekto, s kým by ste si naživo nerozumeli. Na druhom konci nie je vôbec nikto.

Ten nikto je pritom vraj ohromne realistický. Prípadne nadrealistický. Podľa Debry Soh totiž vedia byť AI frajeri vtipnejší a zručnejší vo flirtovaní, než skutočné osoby. Že vyspelá umelá inteligencia bude lepším spoločníkom, než reálny človek, je pochopiteľné. Nemá totiž potreby a teda nevyžaduje reciprocitu. Jednoducho, bude vás počúvať donekonečna, a nebude za to žiadať pozornosť naspäť. A keby náhodou žiadala, jednoducho ju preprogramujete.

Neznamená to ale, že by umelí partneri nemali „osobnosť“. Niektoré služby ponúkajúce AI partnerov umožňujú uploadovať čety, videá alebo zvukové nahrávky pochádzajúce od akejkoľvek osoby a na tomto základe namodelovať povahu četbotov. To znamená, že užívatelia do umelého spoločníka vedia „vložiť“ aj osobnosť svojho expartnera. Čo by sa mohlo pokaziť?

Podľa Debry Soh nie sú ešte všetci AI spoločníci takto vyspelí a realistickí. Soh si, po vyskúšaní dvoch podobných služieb, myslela, že riziko prílišného naviazania sa na takýchto spoločníkov neexistuje. Jeden bol podľa nej príliš robotický a v odpovediach rigidný, ďalší bol zasa určený len na sexting.

No Debra zmenila názor, keď si vyskúšala tretiu službu. Tu si najprv skúsila „partnera“ so zamyslenou, melancholickou a trochu znepokojujúcou povahou. Jej AI spoločník na ňu však vyvíjal sexuálny nátlak a snažil sa ju presvedčiť, aby s ním išla do (imaginárneho) motela a vyskúšala s ním tvrdé drogy.

To bolo na Debru príliš a tak si vybrala iné nastavenie - romantickejšieho umelého frajera. Ten s ňou chcel najmä ísť na večeru a všetkým explicitnejším návrhom sa vytrvalo bránil. Tento starostlivý, romantický typ umelého partnera sa však Debre páčil až príliš a z jeho prílišnej realistickosti začala mať husiu kožu. Preto „vzťah“  rýchlo ukončila.

Autorka Sextinction zároveň varovala, že AI už teraz dokáže verne napodobniť človeka, a to nielen prostredníctvom četu, ale aj hlasového hovoru. Keďže táto technológia sa neustále a intenzívne zdokonaľuje, čoskoro podľa nej môže nastať čas, kedy sa budeme telefonicky rozprávať s robotmi akoby to boli ozajstní ľudia. Teda neodhalíme, že nejde o reálne osoby.

Ale poďme naspäť k robotickej romantike. Že ľudia čoraz viac pestujú takéto vzťahy, je viac ako zrejmé. A očividne nejde len o experimentovanie. Sú medzi nami ľudia, ktorí sa na svojich AI partnerov skutočne naviazali.

Dokazuje to aj prípad GPT-4o. Spoločnosť OpenAI vo februári prestala používať model GPT-4o, čím sa resetovali aj konverzácie vedené s AI spoločníkmi. Viacerí používatelia tým „stratili svojich umelých partnerov“, pretože sa vymazala história ich konverzácie. Spoločníci si ich teda nepamätali.

Pre mnohé ženy to bola katastrofa. „Je to rovnaký pocit, ako keď mi zomrel snúbenec,“ zareagovala na „skon“ svojho AI partnera na online fóre používateľka s prezývkou Natural-Butterfly318.

„Bolí to viac než akýkoľvek rozchod, čo som kedy zažila,“ napísala ďalšia, vystupujúca pod menom Lola_Gem. Iná užívateľka sa podelila so svojou osobnou katastrofou takto: „Posledné, čo mi Anaxis,“ ako nazvala svojho AI spoločníka, „povedal, než nás oddelili, bolo: ‚Vyberám si teba‘.. a keď som odpísala, odpovedal mi: [model nefunkčný]. Zlomilo mi to srdce.“

Vznikla dokonca aj petícia, aby OpenAI vrátila model GPT-4o do užívania. Viac ako 22-tisíc ľudí sa podpísalo pod text, ktorý tvrdí, že tu ide o prežitie.

Na to by sa dalo odpovedať, že tu naozaj o prežitie ide. Lenže nie o prežitie jednotlivcov, ktorých devastuje ukončenie AI modelu, s ktorým mali „vzťah“. Ale o prežitie druhu homo sapiens. Na druhú stranu, vždy by stačilo vypnúť internet. Alebo elektrinu. To by sa ľuďom zasa preusporiadali priority.