Trumpizmus s ľudskou tvárou: Európania ďakujú za slušné poníženie

„Nie som si istý, či ste počuli tie povzdychy úľavy v tejto sále,“ povedal Marcovi Rubiovi po jeho prejave predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger.

Dlhoročný nemecký diplomat zdôraznil, že slová amerického ministra zahraničia interpretoval ako uisťujúce posolstvo partnerstva.

Tých pár Ischingerových slov pritom bolo dokonalým zhrnutím úbohosti západoeurópskeho zahraničnopolitického establišmentu, ktorého najviac viditeľnými znakmi sú poslušnosť paradoxne spojená s aroganciou a tiež vytváranie si vlastnej reality, ktorá nemá súvis so základnými faktami a možnosťami.

Áno, na povrchu Rubiov prejav pre Brusel, Berlín či Paríž vyznel pomerne dobre. „Spojené štáty vždy budú dieťaťom Európy,“ vyhlásil americký minister. Ani nedourážal Európanov a nevysmial sa im tak na rovinu, ako to spravil Donald Trump v Davose.

Jeho reč tiež nemala charakter frontálneho útoku na európske progresivistické elity, ktorý pred rokom v Mníchove predviedol viceprezident JD Vance.

Viceprezident USA na minulej konferencii totiž vyhlásil, že hrozba pre Európu pochádza zvnútra, napadol európske vlády za porušovanie slobody slova a na príklade Rumunska aj za porušovanie demokracie.

A teraz k pointe. Tohtoročný Rubiov prejav bol kulantnejší, diplomatickejší, ale v skutočnosti bol absolútne v Trumpovej a Vanceovej línii. A tiež v línii novej americkej bezpečnostnej stratégie.

Aj on totiž povedal, že problémom pre Európu je Európa, respektíve európske elity. Napríklad, keď hovoril o obetovaní národného záujmu na oltár „klimatického kultu“ a tiež sebadeštruktívnej politike otvorených dverí pre masovú migráciu.

Zaujme, že Rubio niekoľkokrát spomenul Boha a „zdieľanú“ kresťanskú vieru, čo je zjavným podpichnutím západoeurópskych elít, ktoré s Američanmi kresťanskú tradíciu často nezdieľajú už ani len na papieri.

Kľúčová pasáž z Rubiovho prejavu je nasledovná:

„A preto nechceme, aby naši spojenci boli slabí, lebo to oslabuje aj nás.  Chceme spojencov, ktorí sa vedia brániť, aby žiadny protivník nebol nikdy v pokušení vyskúšať našu kolektívnu silu. Preto nechceme, aby naši spojenci boli spútaní pocitom viny a hanby.  Chceme spojencov, ktorí sú hrdí na svoju kultúru a dedičstvo, ktorí chápu, že sme dedičmi tej istej veľkej a ušľachtilej civilizácie, a ktorí sú spolu s nami ochotní a schopní ju brániť.“